Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 21. kapitola


Volterra je môj skutočný domov 21. kapitolaBella beží za Arom, aby mu povedala, čo s Millie zistili. Potom sa od Jane dozvie, že ju hľadal Edward. Keď sa s ním nakoniec stretne, tak on ju naštve, že by ho najradšej zabila, no našťastie to Felix s Demetrim stihnú zaraziť. Túto kapitolu venujem všetkým, čo čítajú VJMSD:)

„Hej, Demetri, môžeš mi povedať, kde je teraz Aro?“ spýtala som sa Demetriho, keď som na neho ráno narazila na chodbe. Musím Arovi povedať, čo sme zistili.

„Ehm, vo svojej izbe, na štvrtom... asi rozmýšľa, čo s tým ružovým oblečením,“ pozrel na mňa ešte stále naštvane.

„Už som povedala, že som s tým nemala nič spoločné,“ začala som sa obraňovať, no on len zdvihol ruku, aby ma prerušil.

„Veď ja viem... máš šťastie.“ Stále vyzeral nahnevane, tak som mu rýchlo poďakovala a odišla som. Vybehla som hore na štvrté poschodie a zaklopala som Arovi na dvere. Vošla som dnu a poobzerala som si to tam. V strede stál Aro s Felixom a pozerali na mňa, pred tým sa asi rozprávali, až kým som ich nevyrušila.

„Niečo sme zistili,“ prišla som ku nemu a podala mu ruku. Keďže bol pod mojim štítom, mohol mi prečítať myšlienky.

„Ale nie, čo teraz spravíme? Musíme niečo vymyslieť,“ povedal hneď, ako mi pustil ruku.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Felix, ktorý netušil, o čo išlo.

„Bella ti povie, ja teraz musím zohnať svojich bratov, aby sme sa dohodli,“ oznámil mu rýchlo Aro a vybehol odtiaľ hneď preč. Felix sa ku mne otočil a čakal. Chytila som ho za ruku a vytiahla som ho z izby na chodbu a von do záhrady. Sadla som si na zem pod veľký strom do tieňa a stiahla ho ku mne. Sadol si vedľa mňa a objal ma.

„Tak rozprávaj,“ pošepkal mi a jemne mi prešiel palcom po líci.

„Noo, keď som odišla od Cullenovcov, bolo to preto, lebo mi povedali, teda skôr Aro mi povedal a oni sa to nesnažili vyvrátiť, že ma len využili. Chceli, a stále chcú, zvrhnúť Volturiovcov a nastoliť svoju vládu a mňa sa ujali preto, lebo Alice videla, že ak by som sa dostala ku vám, boli by ste so mnou ešte neporaziteľnejší. A teraz, keď prišli a povedali, že neprišli bojovať, hoci Dominika ich predtým sledovala a videla, že sa chystajú na boj, Aro si prečítal ich myšlienky a zistil, že po boji v nich nie je ani stopy. Lenže, Dominika vďaka svojej intuícii vedela, že klamú. Potom nikto nevedel, čo je pravda a čo nie.

A včera večer som išla s Millie za nimi a stretli sme Alice. Millie ju donútila povedať nám  pravdu a potom na to zabudnúť. Povedala, že naozaj neprišli v mieri a že Aro im nemohol  nájsť spomienky na boj preto, lebo Gina im ich zablokovala. Tá má taký dar, vymazať, zablokovať alebo odblokovať myšlienky a spomienky, ktoré chce. Takže si myslíme, že pod zámienkou návštevy nás prišli zničiť. A to je asi všetko,“ dohovorila som, oprela sa o neho a objala ho.

„Keď budeme všetci držať spolu, nemôže sa nám nič stať. A Cullenovci by boli veľmi hlúpi, keby rozpútali boj, veď sme v mnohonásobnej prevahe. Neboj, to sa nejako vyrieši,“ povedal a potom som pocítila na vlasoch jeho pery.

„No v to dúfam,“ pousmiala som sa a zodvihla som hlavu hore. Našla som jeho pery a začala som ho bozkávať. Kľakla som si pred neho, tvár mu chytila do dlaní a pokračovala som v ochutnávaní jeho pier. Pritisla som ho chrbtom ku stromu, pomaly sme sa postavili a  rukami som mu zašla do vlasov. On si položil jednu ruku na môj chrbát a prsty druhej si zaplietol do mojich dlhých hnedých vlasov. Pritiahla som sa ku nemu bližšie a zodvihla sa ešte vyššie na špičky a on sa trochu sklonil.

„Trochu si sa rozvášnila,“ zašepkal mi pomedzi bozky.

„Sťažuješ sa?“ opýtala som sa. Pery sa mu roztiahli do krásneho úsmevu a znova ma pobozkal.

„Bell, Jane ťa hľadá,“ ozval sa mi v hlave Dominikin hlas. Prekvapilo ma to a rýchlo som sa od Felixa odtrhla. Prekvapene na mňa pozrel.

„Och, prepáč, Dominika ma volá, že ma hľadá Jane,“ zasmiala som sa na jeho výraze. Natiahla som sa ku nemu, rýchlo ho pobozkala a bežala som smerom ku zámku. Vbehla som dnu a utekala rovno do svojej izby. Rozrazila som dvere a vošla dnu. Jane ma tam už čakala.

„Ahoj, hľadala si ma?“ vyhŕkla som na ňu.

„Áno, bola si s Felixom? Nechcela som rušiť,“ usmiala sa šibalsky a pokračovala:

„Bol tu Edward, hľadal ťa. Mám ťa za ním poslať.“ Edward? Čo ten tu chcel? Načo ma hľadal?

„Nie, ja za ním nejdem,“ povedala som rozhodne a sadla som si na posteľ.

„Myslím, že sa ti chcel ospravedlniť, alebo sa porozprávať.“

„Ale ja sa s ním nechcem rozprávať,“ trvala som tvrdohlavo na svojom.

„Bella, nebuď trápna, veď už nie sme na základke. A navyše, je to tvoj manžel,“ povedala mi. Manžel nemanžel, nechcem ho vidieť.

„Ty sa bojíš,“ zasmiala sa Jane, kým som rozmýšľala.

„Nebojím!“ oponovala som jej.

„Stavím sa s tebou, že za ním nepôjdeš,“ uškrnula sa na mňa.

„Nechci ma naštvať!“ pohrozila som jej.

„Lebo čo? Ja viem, ako ťa zastaviť. Nezabúdaj, som pod tvojim štítom, takže nemáš predo mnou ochranu. A štít zo mňa stiahnuť nemôžeš, to by ťa Aro prizabil,“ usmiala sa na mňa anjelsky.

„Ty teda vieš, ako človeku pokaziť náladu,“ zafrflala som potichu.

„To máš ale šťastie, že už nie si človek.“

„Neštvi ma už, dobre, pôjdem za ním,“ nespokojne som súhlasila.

„Netreba, ja som tu,“ ozval sa od dverí zamatový hlas. Rýchlo som sa tam otočila a naozaj tam stál on. Jane na mňa významne pozrela a nebadane sa odtiaľ vytratila.

„Och, tak poď dnu,“ povedala som a zatvorila za ním dvere. Otočila som sa ku nim chrbtom a oprela sa o ne. Edward sa pohol ku mne a neviem, či ma chcel objať alebo čo, no ja som zdvihla ruky v obrannom geste a pokrútila som nesúhlasne hlavou.

„Bella, prišiel som, aby som ťa poprosil o odpustenie,“ povedal tým svojím zamatovým hlasom, ktorý už však na mňa nemal účinok.

„Ja som ti odpustila, pretože keby som sa stále hnevala, k ničomu by to neviedlo. To však nič nemení, ostávam vo Volterre...“ prehlásila som rozhodne a pevne mu pozerala do očí.

„Ale čo Renesmee? Na ňu si nemyslela, keď si ju odtrhla od svojej rodiny? Pýtala si sa jej, či chce ísť?“ Zaútočil na moje najslabšie miesto a to ma naštvalo a zosmutnela som.

„Mala som ju nechať medzi tými, ktorí ma len využili? Medzi tými, ktorí o ňu nestáli? Veď ty ako prvý si sa jej chcel zbaviť, keď som zistila, že som tehotná!“ vykríkla som na neho a zovrela som ruky do pästí. Keď ma naštve ešte viac, asi sa neudržím.

„To bolo len pre tvoje dobro! Nevedeli sme, čo všetko sa môže stať!“

„Neverím ti! Určite ste ju nezabili len preto, lebo ona zabíjala mňa! Aby ste sa ma zbavili a mohli ste to pripísať tomu tehotenstvu! A premenil si ma len preto, aby si nemal výčitky! Vyčítať si niečo celú večnosť je ale to, čo by si si zaslúžil!“ kričala som na neho a plakala som. Síce bez sĺz, ale stále to bol plač.

„Takto nehovor,“ pozrel na mňa tým bolestným pohľadom.

„Ja som ťa vážne miloval, ale nemohol som ti povedať pravdu.“

„Keď si ma tak strašne miloval, nemal si ma nechať, aby som sa aj ja do teba zamilovala a potom mi klamať! Nemal si mi dávať nádej, že všetko bolo dokonalé tak, ako to bolo!“ zaplavili ma spomienky a ja som sa ich snažila vytesniť z hlavy preč.

„Prosím, Bella, prosím...“ prosil ma, ale nevedela som, o čo. Zdvihla som obočie a čakala, či ešte niečo povie a pritom som sa snažila upokojiť.

„Viem, že máš niečo s Felixom. Videl som vás v záhrade. On pre teba nie je ten pravý. A aj som počul, čo si mu hovorila. Že si vypočúvala Alice. Že vieš pravdu,“ pokračoval a ja namiesto upokojenia sa, som sa naštvala ešte viac.

„Ty nemáš žiadne právo,“ prskala som sa neho, „hovoriť mi, kto je pre mňa ten pravý a kto nie! A čo, že si nás počul, čo s tým teraz!“

„Keď sa rozídeš s Felixom, nepoviem to Alice, ani nikomu inému z nás. Ak sa bude bojovať, tak neskôr, ako by sa bojovalo, keby vedeli, že vieš pravdu. Mala by si väčšiu šancu zachrániť viacerých od vás.“

„To sa mi snáď sníva! Ja sa nenechám vydierať! Ako si dovoľuješ!“ vykríkla som a vrhla sa na neho. Chcela som mu jednu vraziť, ale vedela som, že mi ruku chytí skôr, ako ho trafím. Tak som úder iba naznačila a keď sa snažil zablokovať ho, rýchlo som ruku stiahla a podkopla  mu nohy. To nečakal a už padal ku zemi. Skôr, ako sa stihol postaviť, už som ho držala pod krkom a tlačila ku stene. Práve som v sebe objavila silu novorodeného, rozzúreného upíra a on proti mne nemal šancu. Tvár sa mi skrivila do rozzúrenej grimasy a mala som chuť otrieskať ho o stenu. Lenže som si nechcela zničiť izbu.

„Bell, nie!“ vykríkol Felix, ktorý práve vrazil do mojej izby a odtrhol ma od Edwarda. Demetri, ktorý bol s ním, podišiel ku Edwardovi a chytil ho tak, aby sa nemohol brániť.

„Nie, pusti ma!“ kričala som a trhala sebou v snahe dostať sa ku Edwardovi a zničiť mu jeho dokonalú fasádu. Felix ma ale len držal vo svojom železnom zovretí a čakal, kým sa upokojím. Nakoniec som to vzdala a zviezla som sa mu na hruď. Chytila som sa mu ruky, ktorá ma držala okolo ramien a len som potichu vzlykala. Otočil si ma ku mne a ja som zaborila tvár do jeho plášťa. Upokojivo ma hladil po chrbte a nenávistne zazeral na Edwarda.

„To bude dobré, Bella, to bude dobré,“ šepkal mi potichu a ja som sa snažila upokojiť.

________________________________________________________________

<<Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola>>

Zhrnutie



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 21. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!