Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Volterra je môj skutočný domov 13. kapitola

11.04.2010 (17:00) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1881×

Ďalšie ráno si nás Aro zavolal na rýchle stretnutie. Mali sme sa všetci zísť v trónnej sieni a tak sa aj stalo. Obzerala som sa po všetkých, čo tu boli, no keď som zachytila Felixov pohľad, rýchlo som sklopila oči k zemi a keby som mohla, bola by som červená ako rajčina.

Skoro som si nevšimla, ako sem vošli Aro, Caius a Marcus a za nimi postava v plášti. Bola to mladá upírka, no nemyslím si, že patrila ku Volturiovcom, lebo som ju tu ešte nevidela. Sebavedome sa usmievala a zaujato sa rozhliadala po našom zhromaždení. Ako som si všimla, keď sa pozrela na Aleca a on na ňu, tak jej zakýval a po tvári sa mu rozlial zamilovaný výraz.

„Ako všetci vidíte, Dominika sa nám vrátila. Určite viete, že bola v Amerike a dávala pozor na počínanie našich nepriateľov, Cullenovcov, no teraz prišla, lebo Cullenovci sa rozhodli poctiť nás svojou návštevou. A nebude to len také mierumilovné posedenie pri čaji, rozhodli sa bojovať a znova skúsiť, či sa im nepodarí zvrhnúť nás.” Keď Aro začal rozprávať, všetci v sieni stíchli a počúvali ho.

„Vďaka Angelovi sa o nej Cullenovci nedozvedeli pomocou vízií jedného ich člena, Alice Cullenovej,” a ukázal rukou na niekoho, kto práve vošiel dnu. Bol to vysoký, plavovlasý muž, ktorý ale nebol upírom. Nebol však ani úplne človekom. Podľa zápachu mokrého psa som vedela, že je to vlkolak. Vďaka tomu si mohol byť istý, že naňho teraz ani jediný upír nechcene nezaútočí. Keby bol človekom, bolo by otázne, či by mu Aro dovolil prísť sem, medzi upírov, z ktorých sa ešte všetci nevedeli úplne ovládať pri pachu ľudskej krvi.

Ale bol tu jeden upír, ktorý naňho zaútočil. Kernie, ktorý mal teraz pomaly až čiernu farbu očí, sa neovládol a skočil po ňom. Angel sa však zaraz premenil, zdrapy jeho oblečenia pomaly padli na zem, a pred nami teraz stál ako snehobiely vlk. Ten istý snehobiely vlk, ktorý bol s Volturiovcami, keď si po mňa prišli. A teraz už viem, prečo tam bol. Aby Alice nemala víziu o ich príchode a nestihla nás na to upozorniť.

Ku Kerniemu hneď skočil Demetri s Felixom a chytili ho, aby na Angela znovu nezaútočil. Potom ho vyviedli zo siene preč. Ako by sa nič nestalo, Aro pokračoval:

„Musíme sa pripraviť na ten boj, budeme trénovať každý deň, až do ich príchodu. Ten by mal byť o dva týždne. Bude to nebezpečné, ale veď ktorý boj taký nie je? Toto je zatiaľ všetko, čo som chcel.” Všetci začali odchádzať a ja som išla na konci s Jane.

„Čo to bolo včera v noci medzi tebou a Felixom?” spýtala sa ma s úškrnom, keď sme prišli na našu chodbu.

„Demetri?” povzdychla som si, hoci som bola prekvapená, odkiaľ to vie.

„Alec,” odpovedala mi s úsmevom.

„My si hovoríme všetko a keď včera prišiel do izby a usmieval sa spôsobom viem niečo, čo ty nie, tak som to z neho vytiahla. Prečo si mi o tom nepovedala? Ty ma nemáš rada?” zahrala na mňa divadielko Som urazená, no ja som jej na to neskočila. Preniesla som sa cez to mlčaním a pokračovala som v ceste do mojej izby.

„Takže to bude vážne!” vypískla nadšením a objala ma od radosti.

„Čo bude vážne?” spýtal sa Felix, ktorý prechádzal práve okolo a usmieval sa na nás. Och, zase som bola v rozpakoch, no teraz som mu pohľad opätovala, nesklonila som hlavu.

„Babské záležitosti, Felix,” zaškerila sa na neho Jane a ťahala ma ďalej. Ja som len prikývla a bežala som za ňou.

„Keby si mohla tak si červená až na zadku, všakže? A teraz sa nesnaž mi nahovoriť, že ti je Felix ľahostajný, na to ti nenaletím ani na prvého apríla,” povedala mi vážne.

„Ja radšej nepoviem nič, mysli si, čo chceš,” odvetila som jej s anjelským úsmevom a vošla som ku sebe do izby. Ona vošla, samozrejme, za mnou, a tvárila sa samoľúbo.

„Ja som to vedela,” oznámila mi radostne, „na kedy mám chystať svadbu?”

„Prosím ťa, nerob si srandu, ani neviem, na čom som.”

„Má o teba záujem, teraz ide o to, či aj ty o neho. Ale ako som videla, myslím, že máš. Tak v čom je problém?” spýtala sa ma ešte stále radostne.

„Ja ešte som vydatá. Aj keď som od Edwarda odišla, naše manželstvo stále existuje, takže aj keby som chcela ďalšiu svadbu, tak nemôžem. Aj keby som chcela mať niečo s Felixom, neviem, čo by na to povedala Renesmee,” povedala som vážne, až sa Jane prestala usmievať.

„Ja budem šťastná, keď budeš šťastná ty, mami,” ozvala sa od dverí Nessie, ktorá práve vošla dnu. Vbehla mi do náruče a usmievala sa na mňa. Spadol mi zo srdca obrovský kameň, že Nessie ma bude mať rada tak či tak, že je jej jedno s kým budem, ak budem šťastná.

„Vidíš? A zo svadbou si nerob problémy, nemusíš si ho predsa hneď vziať.” Jane bola celá happy z toho, čo sa dialo a dávala to patrične najavo.

„Bude svadba? Kedy?” nakukol do dverí Aro so svojou povznesenou náladou. Dokelu, čo je dnes deň rušenia súkromia, že sa všetci starajú, alebo čo? Vzdychla som si a kývla som mu, nech to nechá tak. Asi nechám tie dvere priklincovať, aby sem nikto neliezol a ja budem chodiť oknom.

Prevrátila som očami. Jane mi povedala, že poobede je tréning a vyparila sa niekam preč, asi ku sebe do izby.

Tak sme poobede išli na tréning. Bol ako ten prvý, ktorý som tu zažila. Najprv som sa bila s Jane, potom s Alecom, obidvoch som premohla, ale to len preto, lebo mám stále ešte silu novorodeného upíra. S Demetrim to bolo pol na pol, no nakoniec vyhral a pritlačil ma ku zemi. Sklonil sa ku mne a sladkým hlasom mi pošepkal:

„Na svadbe ti budem za svedka.” Bože, to tu už všetci vedia o svadbe, ktorá sa ani nekoná? Tu aj steny majú tuším uši. Potom ma pustil a išla som proti Felixovi. Ten ma dal dole za chvíľu, ale trvalo mu to dlhšie ako minule. Jane sa len usmievala a pozorovala nás.

A nakoniec som išla bojovať s Arom. Netušila som, že aj on bude bojovať, myslela som, že to len všetko bude riadiť, no nesťažovala som sa. Nebojoval tak, že sa ma snažil zlikvidovať, skôr len vykryl moje údery a obránil sa predo mnou ešte skôr, ako som ja vedela, čo chcem vlastne urobiť. S eleganciou sa švihom vždy dostal tam, kde som ho nemohla zasiahnuť. Bol vždy o krok popredu. Kútikom oka som zachytila Felixa a Demetriho, ako nás sledujú a spomenula som si na minulú noc. Aro využil moju chvíľkovú nepozornosť a už som ležala na zemi. Neviem, ako sa mi to podarilo, no môj štít, keď som dopadla na zem, tak sa na chvíľu odo mňa oddelil a Aro hneď vedel, na čo myslím.

„Existujú len obete lásky a vojny, a ak sa tak, ako teraz, necháš rozptýliť tvojimi zamilovanými pocitmi, tak ťa vojna zabije, ale vlastne za to bude môcť láska,” pošepkal mi Aro. No aj tak to všetci ostatní, čo chceli, počuli. Tvárila som sa, že sa nič nedeje a hneď som vyskočila na nohy.

„Na dnes to je všetko, môžete tu ale ešte ostať, ak chcete,” povedal Aro a potom odišiel.

„Ideme?” spýtala sa ma Jane, tak som jej prikývla a išla som za ňou.

Skončili sme teraz u nej v izbe. Zavrela dvere a otočila sa ku mne. Na tvári mala výraz Ja som ti to hovorila. Zase chce rozoberať Felixa?

„Všimla si si, že si pri boji s Felixom ostala na nohách nejako dlhšie?” vypálila na mňa prvú otázku. Nečakala na odpoveď a pokračovala.

„Bolo to preto, lebo ti nechcel ublížiť a aj preto, že hoci ho tvoja prítomnosť nerozptyľuje toľko, ako teba jeho, predsa len je ňou trocha ovplyvnený,” usmiala sa na mňa a ja som len teatrálne prevrátila očami, čo malo znamenať, že či ju ešte baví rozoberať tému Felix.

„Dobre, už som ticho,” povedala nahnevaná mojim nezáujmom rozoberať našu tému.

„Idem si dať sprchu a pozrieť Nessie, tak zatiaľ,” oznámila som jej a zdrhla odtiaľ.

Vliezla som do sprchy a pustila som si na seba ľadovú vodu, ktorá mi vôbec nevadila. Umyla som si vlasy obľúbeným šampónom, potom som si ich vyfénovala a učesala. Rovno som aj vykúpala Renesmee, ktorá ošpliechala celú kúpeľňu vodou.

Vyšla som z kúpeľne už oblečená a pri dverách som skoro zinfarktovala, stál tam totiž Felix. Pozrela som na neho, čo tam chce.

„Prepáč, že som sem len tak vtrhol,” usmial sa na mňa.

„Chcel som sa len spýtať,” na chvíľu zaváhal, „nepôjdeš sa so mnou prejsť?”

Chvíľu mi trvalo, kým som spracovala to, čo mi povedal, no potom som súhlasila. Nessie som vzala ku Jane a tá keď videla, že som s Felixom, tak ochotne súhlasila, že sa o Renesmee postará, nech len my ideme. Poďakovala som jej a keď som odchádzala, žmurkla na mňa a ukázala, že mi drží palce. Neviem, čo čakala, že budeme robiť, veď sa ideme, preboha, len prejsť.

___________________________________________________________________________

<<Predchádzajúca kapitola

Ďalšia kapitola>>

 Zhrnutie

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Volterra je môj skutočný domov 13. kapitola: