Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vlčí sen - 13. kapitola

24.08.2011 (21:15) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1547×

"Miesto dvoch štyri."

13. kapitola

hudba

Z jeho pokožky sálalo teplo a mňa príjemne hrialo pri srdci. Konečne po dlhej dobe som sa cítila celá. Paul na chvíľku opustil moje pery a ja som sa obzerala okolo seba. Všetko začalo naberať krásne a sýte farby. Spoza lesov vychádzalo slnko, hladilo stromy svojimi červenými lúčmi, bol to rozprávkový pohľad. Paul ma objal zozadu okolo bruška a hlavu si položil na moje rameno. Jeho horúce telo sa dotýkalo môjho, cez tenučké tričko som cítila, ako mu silno bije srdce. Ten jediný orgán, pre mňa tak dôležitý. Zvuk jeho srdca by som spoznala všade, jeho vôňu, hlas. I keby v jednej rade stálo niekoľko rovnakých chlapcov s tvárami Paula, vedela by som, ktorému patrí moje srdce.

Otočila som tvár smerom k Paulovi a on mi zafunel do tváre. Zasmiala som sa a on si znovu privlastnil moje pery. Pootvorila som pery a naše jazyky spolu tancovali v jednom tempe.

„Milujem ťa, Mary!“ Oprel si čelo o to moje a silno ma objal okolo pása. Ruky som si zložila na jeho hrudi.

„Si jediný, ktorý mi dokázal vziať moje srdce. Teraz viem, že bije pre teba. Že práve kvôli tebe má zmysel ísť životom ďalej. A viem, že ty si ten, s ktorým ním chcem ísť,“ šepla som a on mi prstom zodvihol tvár do jeho úrovne. Pozerala som mu do jeho tmavých hlbokých očí a srdce sa mi znovu rýchlo rozbúšilo.

„Odpusť mi. Tak veľmi som ti chcel všetko povedať, ale nemohol som. Nesmel som ti povedať nič. Každučký večer som rozmýšľal nad tým, ako ťa to zraní. Tak ma bolelo, že som musel klamať niekomu koho... milujem,“ šepol a mňa znovu omámil jeho dych. Postavila som sa na špičky a venovala mu letmý bozk. Paul ma vzal za ruku a ťahal ma k nemu domov.

„Dnes musím ísť na obed do práce, takže...“

„Prídem po teba,“ usmiala som sa, zatiaľ čo on pripravoval raňajky. Musím povedať, že môj žalúdok už plakal.

„Čo by si slečna dala?“ otočil sa na mňa a okolo pása si viazal zásteru. Musela som sa usmiať, vyzeral neodolateľne.

„A čo šéfkuchár ponúka?“ Zodvihla som obočie a on sa na mňa žiarivo usmial. Poskytol sa mi pohľad na jeho vycerené biele zúbky. Bol... neodolateľný.

„Tak... palacinky, miešané vajíčka...“

„Palacinky!“ vykríkla som a on sa začal smiať. Všetko pripravil a ja som už nedočkavo ťukala prstami do stola.

„Už sa to nesie, princezná!“ Na ruke mal asi tri taniere a ja som na neho zdesene pozerala. Keby mu to padlo na zem, zomrela by som na hladovku.

„Šikovný!“ zatlieskala som mu a on mi venoval poklonu.

„Keď som bol ešte mladší, privyrábal som si v reštaurácii v Seattli,“ mrkol na mňa a ja už som sa pustila do tých skvelých palaciniek. Posadil sa naproti mne a tiež začal tlačiť. Pripadala som si strašne hladná. Mala som pocit, že môžem do seba nahádzať niekoľko tanierov palaciniek a stále nebudem plná.

„Hotovo?“

„Ďakujem, nabudúce obsluhujem ja,“ zacerila som sa a on cestou k umývadlu ma obdaroval bozkom na čelo. Vstala som a šla mu pomôcť s riadmi, predsa tu nebudem sedieť so založenými rukami a čakať pokiaľ on urobí všetku robotu. Vzala som utierku a začala utierať.

„A kde vlastne pracuješ?“

„Opravujem autá, moja mama si otvorila kúsok od domu malú opravárku.“

„Skutočne?“ Prikývol a ja som len žasla.

„Je ešte niečo, čím ma prekvapíš? Vlk...“ Posledné slovo som šepla. Opatrne sa na mňa pozrel a ja som sa začala usmievať.

„Nevadí mi to. Skôr horím nedočkavosťou vidieť vás.“

„Raz sa ti ukážem, ale teraz si musím dať sprchu a utekať do práce.“ Vzdychla som si a rozlúčila sa s mojim vlkom. Rozhodla som sa, že ho poobede pôjdem pozrieť a trošku ho prekvapiť.

Prišla som domov, hodila sprchu a ihneď štartovala Chrisovo auto. Musela som mu ho predsa priviezť naspäť. Pustila som si príjemnú hudbu a pozorovala mihajúcu krajinu okolo mňa. Samozrejme, že som si nezabudla ani pospevovať.

Keď som zaparkovala pred domom Cullenovcov, už ma čakal na schodoch. Vystúpila som s úsmevom od ucha k uchu a on mal však na tvári pohasnutý úsmev.

„Deje sa niečo?“

„Nie, nič.“ Hodila som mu kľúče a s rýchlym ospravedlnením, že už sa tu nemôžem zdržať, pretože môj hormónmi ovládaný brat sedí doma a určite čaká pri okne, kedy sa vynorím. Utekala som cez les, už som presne vedela, kadiaľ mám ísť.

O pár minút som bola na našej záhrade. Potichučky som vošla dnu a zavrela za sebou sklenené dvere na terasu. Zakrádala som sa izbami až do obývačky. Mala som pravdu. Seth bol prilepený pri okne a v ruke zvieral chuderku záclonu. Podišla som k nemu a štipla ho do zadku. On začal pišťať ako baba a ja som vybuchla v hurónsky smiech.

„Ty beštia!“ zakričal a ja už som sa hnala ku kuchynskému stolu.

„Nechytíš ma, nechytíš ma!“ Vyplazovala som mu jazyk a on sa ma snažil schmatnúť, načahoval sa ponad stôl, ktorý pod náporom jeho váhy začal popraskávať.

„Zlez z neho!“ zapišťala som, no to už sa Seth váľal po zemi. Stiahol ma k sebe a obaja sme sa náramne zabávali.

„Chýbala si mi, sestrička!“

„Ja viem, také dvojča už len tak ľahko nenájdeš.“

„Však, keď som si ťa s mamou vyberal na tom trhu tak...“ Pleskla som mu a jeho reč sa skončila. Zasmial sa a pomáhal mi vstať. Všetko sme upratali do pôvodného stavu.

„Dobre, braček, idem pozrieť Paula do práce.“ On sa iba usmial a do ruky mi hodil kľúče. Priamy zásah.  Mrkla som na neho a utekala k autu. Veľmi som sa tešila, že ho znovu uvidím.

Keď už som bola, teda myslím, na správnom mieste. Nakukla som dnu a snažila sa niekoho nájsť. Spod dvoch áut len vytŕčali nohy. Pochybovala som, že jedny z nich patria Paulovi. Čupla som si k jednému z nich a odkašlala si.

„Dohodnúť sa na cene opravy musíte ísť do tej malej kancelárie na začiatku,“ hundral postarší pán pod autom a ja som sa tíško uchichtla.

„Prepáčte, ale ja hľadám Paula,“

„Á vy budete zrejme Mary.“ Ten pán vyšiel a po celej tvári sa mu ťahali olejové čiary. Vyzeral byť veľmi milý, okolo očí mal malé vejáriky, ako sa hovorí - smiech lieči.

„Áno, som.“

„Je vzadu, tam môžete vyjsť, hneď ho nájdete,“ ukázal na veľké otvorené kovové dvere na dvor a ja som kývla.

„Ďakujem!“ Obišla som všetky autá, motorky, pohádzané súčiastky a konečne sa dostala z toho bludiska von. Zastavila som sa, až keď sa mi pred očami mihala najhoršia scénka z nejakého romantického filmu. Paul stál v montérkach pri nejakom dievčati, ktoré sa mu majetnícky hralo s perami. Vzlykla som a až vtedy si ma Paul všimol, odtrhol sa od tej “bábiky“ a ja som sa okamžite zvrtla na päte. Nebolo ťažké hľadať únik, keďže všade okolo vás sú lesy. Preskočila som pár pneumatík a rútila sa do lesa.

„Mary, počkaj!“ Zrazu som sa zastavila a pocítila v tele veľkú bolesť, ktorá sa, pravdaže, miešala s hnevom.

„A čo mi chceš povedať? Že ťa pobozkala a tebe to strašne vadilo, ale zamotali sa vám jazyky, tak si to teda nechal tak?!“ kričala som a cítila, ako mi pomaličky stúpa teplota.

„Nie, chcel som ti povedať, že to bolo moje bývalé dievča. Ja... snažila sa ma presvedčiť, že to má ešte stále cenu. Skutočne, prisahám, že som to práve v tom momente, ako si prišla, chcel ukončiť.“

„Jasné a tomu mám veriť?“ odfrkla som si. Cítila som ako to celým mojim telom začalo lomcovať.

„Mary, upokoj sa, prosím,“ šepol a načiahol ruky v obrannom geste. Chcel sa priblížiť, ale z môjho hrdla  vyšlo dunivé zavrčanie, zľakla som sa a uskočila som.

„Ty mi hovoríš upokoj sa? Tak ja ti teda poviem, že ja som pokojná!“ zvrieskla som a zacítila som, ako sa mi trhajú švy na džínsoch.

To už som stála na štyroch a v hlave sa mi ozývalo asi desať rôznych hlasov. Prestaňte, prosím! zakričala som v myšlienkach a z úst, teda teraz z papule, sa mi ozvalo smutné a hlučné zavitie. Zodvihla som zrak a uvidela Paula, ako zo seba strháva oblečenie. Rozbehla som sa preč a bolo mi jedno, že on bude zrejme bežať za mnou.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vlčí sen - 13. kapitola: