Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 13. kapitola

NMstills3


Upíri: uver a podľahni - 13. kapitolaMalý trapas a ružové líčka... Prajem príjemné čítanie. VictoriaCullen

13. kapitola

„Isabella? Isabella?“ Hlas sa ozýval tmavou miestnosťou. Poznala som ho a to veľmi dobre. Ale nepočula som ho tak dlho, že sa mi zdal byť neskutočným. Odhodila som prikrývku a vstala z postele. Hlas volajúci moje meno sa strácal na chodbe. Bezmyšlienkovite som teda kráčala za ním bosá v starom, dotrhanom pyžame. Zišla som dole schodmi a ostala stáť. Podlaha ma studenila a z otvorených dverí, ktoré búchali vďaka silnému vetru do steny, ma ovial chladný vánok. Pozrela som cez čiernu tmu, no nikto tam nebol.

„Haló?“ zvolala som do tichého domu. Odpoveďou mi bola len vlastná ozvena. Zavrela som dvere a chcela sa vrátiť naspäť hore, keď v kuchyni čosi buchlo. Srdce mi vyskočilo do krku a sťažka som prehltla. Pomalými, roztrasenými krokmi som sa vybrala za rámusom. Načiahla som ruku a opatrne otvorila dvere.

„Isabella?“ Chladná ruka sa dotkla môjho ramena, na čo som vykríkla a vyskočila.

„Rose,“ šepla som. Postava prikývla a vyšla z tmavého tieňa kúta. Dych sa mi zastavil. Nebola to moja sestrička. Bola to akási príšera, ktorá sa obliekla do jej dokonalého tela. Tvár mala desivo bledú, všetky žili napnuté, akoby jej ich malo každú chvíľu roztrhnúť. Kedysi blonďavé, kučeravé vlasy mala mastné a zriedené. Veľkými očami farby karmínovej krvi s fialovými tieňmi si ma prezerala od hlavy po päty a popri tom si mechanicky prešla špičkou jazyka po pere. Popukanej a bledej ako bola jej pleť.

„Tvoja krv tak veľmi vonia. Ja chcem...“ Načiahla ku mne prsty, bledé a tenké, a dolámanými nechtami mi prešla po líci. Ten dotyk škriabal. Palcom zavadila o moju bradu a potom ruku náhle spustila na hrtan.

Nedýchala som, nehýbala som sa a srdce mi sťažka bilo. S perami pootvorenými som sledovala jej tvár, ako sa nakláňa na jednu, potom na druhú stranu a prezerá si ma. V duchu som tušila, čo príde. A že tomu nemôžem nijako zabrániť. Zrazu švihla prstami a mnou prenikla ostrá bolesť. Padla som k zemi neschopná sa nadýchnuť. Bolo počuť len klokotavý zvuk z môjho krku, z miesta, kde mi jej nechty preťali hrdlo. Bolo to šialené, všade dookola som cítila vlastnú krv, ten hrdzavý zápach a popritom som sa stále dívala na ňu. Rosalie sa ku mne nahla. Uškrnula sa, pričom ukázala dva rady zubov, vybrúsených do ostrých špicákov. Chcela som vykríknuť, ale nedalo sa. Zas sa ozval len ten klokotavý zvuk. Mykla som sa, pričom mnou prenikla ďalšia vlna bolesti. Rozďavila ústa ešte viac a uhryzla ma do krku. Kričala som, metala zo sebou. Do očí sa mi hrnuli slzy a nesmierna bolesť mi oslabovala telo. Nie, Rose, čo to robíš, chcela som sa opýtať, už však bolo neskoro...

Sedela som na posteli a prudko dýchala. Pot mi stekal po tvári, šiji a chrbte. Všade naokolo bola tma a mne chvíľu trvalo, kým som si uvedomila, že to bol len zlý sen. Žiadna skutočnosť. Prešla som pohľadom k hodinám, bolo niečo po pol šiestej. Ale už som nebola unavená. Po tom, čo sa mi snívalo, som si už viac nedokázal ľahnúť. Ach, Rosalie. Čo sa to s tebou len stalo? Neustále som si opakovala, že to bol len sen, nepomohlo to. Stále som mala totiž pred očami jej tvár, jej krvavé oči, vyprahnuté pery... Striasla som sa. Upokoj sa, Isabella. Rose je v bezpečí kdesi ... Dočerta, čo si to tu nahováram. Ten malý šialenec sa vybral hľadať upíra starého sto rokov. Ten s ňou určite nebude mať žiadne zľutovanie. Och, Rosalie, do čoho si sa nás to obe vlastne zatiahla? Do upírskeho sveta, odkiaľ už nebolo návratu, odvetila som si v duchu vediac, že mám úplnú pravdu. Pretože aj keby som teraz akýmsi zázrakom našla svoje sestru, dostala nás domov a vrátila sa späť do tej nudnej práce účtovníčky, už by to nebolo také ako predtým.

„Isabella?“ Do izby vtrhol Mike s ešte rozospatými očami, až som zjojkla, no potom ma zachvátil smiech. Na sebe mal klaunovské pyžamko so smajlíkmi a prasiatkami a v oboch rukách pevne zvieral fén. „Čo ti je smiešne? Nekričala si náhodou?“ Priskočil ku mne a silno mnou zatriasol. Ale vyzeral príliš komicky na to, aby som sa prestala smiať. Dokonca som si ho nechtiac predstavila z natáčkami, ktoré by sa mu k tomu perfektne hodili, čo u mňa vyvolalo ďalšiu vlnu smiechu.

„Nechápem. A ja že ťa idem zachraňovať. Ou, ty spávaš nahá?“ Smiech am okamžite prešiel a celá som stuhla. Plachta mi skĺzla na boky, rýchlo som si ju preto vytiahla až po krk a omotala okolo celého tela. Celá červená ako čili paprička som pozrela na Mikea. „Tak toto keď poviem Edwardovi, ten sa úplne-“ nedokončil, kopla som ho tak silno do holennej kosti, až zapišťal.

„Tak dobre, už mlčím. Aj tak by sa na tom, že som ťa videl nahú, veľmi nebavil. Ešte by som si to zlízol, áno, určite. Ale prečo si kričala?“

„Zlý sen.“ Heh, skôr nočná mora, ale to mu predsa nebudem vešať na nos. Aj tak o mne nič nevie.

„O upíroch?“ hádal. Skrivila som tvár do grimasy.

„Také niečo. A ty, čo si robil s tým fénom?“ kývla som hlavou na tú vecičku, z ktorej trčal kábel až po zem a plietol sa Mikovi popod nohy.

„Nič. Naozaj. Bol som práve v kúpeľni, keď som ťa počul kričať a táto vec tam bola proste položená. Myslíš, že si s tým Edward robí také perfektné háro?“ Pozorne si fén preskúmal a ja som sa zadúšala smiechom.

„Pochybujem, že na také vlasy potrebuje fén. Skôr by som povedala, že je ako tá vaša americká Elastická žena. Veď poznáš tých superhrdinov. Tá, čo sa roztiahne a potom zase stiahne do normálneho tvaru. Myslím, že také sú aj Edwardove vlasy,“ hovorila som s vážnosťou. Mike si ma ale prezeral so zdvihnutým obočím a v jednu sekundu sme obaja vyprskli smiechom.

„Tak to sa ti podarilo. Dáš si raňajky?“ opýtal sa po chvíli. Prekvapene som Mikea skontroľovala, či mu tá trocha smiechu neublížila. Len pokrčil ramenami. „Edward mi dal presné inštrukcie, ktoré vraj ak nebudem spĺňať do bodky, odtrhne mi hlavu. A vie predsa, že by toho bol schopný.“

„Dám si to, čo ty. Ďakujem.“ Mike sa uklonil a vyšiel z miestnosti. Vydýchla som si a oprela sa o chladnú stenu za sebou, keď sa vo dverách ešte objavila jeho strapatá hlava.

„A nemohla by si na seba hodiť pyžamo? Ja viem, že sa má Edward vrátiť až o tri dni, ale ak by ho to náhodou nebavilo, mohol by si čokoľvek myslieť, keď ťa tu nájde nahú. A potom by sme mali obaja problém.“ Nahodil kyslý úsmev a ja som ho napodobnila.

„Mike, ale ja nemám pyžamo. Rovnako ako spodné prádlo si mi zabudol totižto kúpiť aj to.“

„Aha, no tak si obleč...“ Podišiel k veľkej dubovej skrini a hodil po mne prvú vec, čo našiel – Edwardove tričko. „To len pre začiatok. Nejako to vybavím. Ideš ešte spať?“ Pokrútila som hlavou a on stiahol ruku z vypínača. Keď som si už bola istá, že zišiel dole schodmi, prevliekla som si cez hlavu Edwardove tričko s krátkymi rukávmi, v ktorom som sa doslova topila. Ale na druhú stranu bolo neskutočne pohodlné. A tá krásna vôňa. Celé tričko voňalo ako Edward a ja som mala dokonca pocit, že ma objíma okolo pása. Skrútila som sa do klbka pod plachtu a nasávala tú sladkastú vôňu, z ktorej sa mi rozbúchalo srdce.

***

„Šach mat,“ vykríkol Mike radosťou ako malé dieťa, až mi skoro praskli ušné bubienky. Bolo to už snáď po stý raz, čo vyhral, a ja som nechápala, že ho to ešte stále baví. Skormútene som sa schúlila do kresla a unavene si vydýchla. Práve sme boli po obede, Mike mi šikovne zohnal chýbajúce veci – donieslo mu ich nejaké pojašené dievča, nápadne podobajúce sa Mikovi, ktoré kričalo a sťažovalo sa, že nestihne ísť do práce a začali sme druhú sériu šachu. Vyčerpane som sledovala ako sa ten útly chlapec s hnedými očami raduje a zívla som.

„To dúfam nemyslíš vážne. Zase si unavená?“ neveriacky sa na mňa pozrel a ja som automaticky prikývla. „Hm, vieš, že to už vyzerá podozrivo?“ Žmurkol na mňa. Nechápala som na čo naráža, no potom mi to doplo. Rýchlo som zavrtela hlavou, až sa mi zahmlilo pred očami.

„To je kravina, ja nie som tehotná. Upíri nemôžu mať deti,“ odvetila som mu sebaisto, aj keď v duchu som mala isté pochybnosti. Rozlúčila som sa s Mikeom a vykročila hore schodmi do Edwardovej izby.

Mike mi nasadil chrobáka do hlavy. Ale nie, nemohla som byť tehotná. Edward bol možno sukničkárom, ale určite vedel, na čo sa používa kondóm. A podľa mojich spomienok sme spolu ani poriadne nespali. No, teda, nedokončili sme to. Aj keď... Čo ak som predsa len bola tehotná, ale nie s Edwardom? Stále som si nespomínala na to, čo sa stalo s Alistairom. Čo ak som sa ním vyspala a ani o tom neviem? Pri tej myšlienke ma zatriaslo a naplo.

Vbehla som cez izbu do kúpeľne, prehla sa nad záchodovú misu a vyvrátila všetky svoje raňajky. Ako vždy pri tomto úkone, aj teraz som sa rozplakala. Po chvíli som sa oprela o chladné kachličky a ešte viac som sa rozplakala. Áno, bola som tehotná. Ranná nevoľnosť, únava, všetko sedelo. Dočerta a to som si naivne myslela, že upíri deti mať nemôžu. Kravina.

„Bella? Si v poriadku?“ Mikov hlas sa ozval z izby a ja som tresla do pootvorených dverí, aby na mňa nevidel. Rýchlo som si utrela ústa aj slzy do toaleťáku a nasala vzduch.

„Samozrejme,“ odvetila som celkom presvedčivo, čo vo mne však vyvolalo len ďalší príval sĺz. Nechcela som byť tehotná. Hlavne nie s Alistairom. Hnusili sa mi už spomienky na neho a nie to ešte predstava, že by som mala pod srdcom nosiť jeho dieťa. Sto krát radšej by som bola, ak by bol Edward jeho otcom. Aj keď by to nebola žiadna väčšia záchrana, Edwarda som mala radšej. Určite by sa o nás postaral. Ach, nie, dočerta, čo to tu meliem. Žiadny upír by sa nepostaral o človeka a ich spoločné dieťa. A už tobôž nie sukničkár Edward. Nie, nechcela som byť tehotná ani s jedným z nich.

„Bella? Prečo neodpovedáš?“ opäť sa ozval Mike.

„Čože? Čo si sa pýtal?“ nechápala som.

„Chcel som vedieť, prečo si tak dupotala. Znelo to, akoby ťa naháňajú. Naozaj si v poriadku? Tvoj hlas je akýsi...“ Nepočula som, čo povedal. Prehla som sa v ostrom kŕči bolesti, ktorá ma dostala do kolien a ja som sa zosunula k zemi.

Mike v tom momente vletel do kúpeľne a zhrozene sa na mňa pozrel. Ale ja som sa už netvárila ako božie umučenie. Miesto toho som sa aj napriek nesmiernej bolesti doširoka usmiala. Nie, nebola som tehotná. Stačila len sekunda, aby mi to došlo. Tá vec, ktorá spôsobila bolesti, podivné zmeny nálad aj zvracanie bola oveľa intímnejšia a na sto percent znamenala, že nie som tehotná. Celá červená som sa pozrela na Mikea.

„Em, neviem, ako ti to povedať, ale niečo by som od teba potrebovala.“ Zakusla som si do spodnej pery a Mike nadvihol obočie. Nechápal. A ja som sa prepadala od hanby. Ach, toto sa naozaj môže stať len mne. „No, už si dosť starý na to, aby si poznal ženské potreby a-“

„Chceš odo mňa sex?“ napadlo ho okamžite. Pri jeho nezmyselnej otázke a vážnej tvári, by som sa aj rozosmiala, ale tým mi to iba sťažil. Rýchlo som pokrútila hlavou.

„Samozrejme, že nie, Mike. Potrebovala by som, aby si zašiel do obchodu a kúpil nejaké veci, pretože mám.... No, ja mám... Ako by som ti to,“ koktala som a ešte viac sčervenela. „Mám, mm, ženskú pohotovosť.“ Sledovala som jeho nechápavý výraz a prosila všetkých bohov, aby ho trklo. Po niekoľkých minútach nechápavého pohľadu ho osvietilo.

„Ou,“ odvetil a prezrel si ma od hlavy po päty. Za ten pohľad som mala sto chutí ho udrieť, pretože to nebolo vôbec príjemné. „Ale mne Edward jasne povedal, že sa z domu nemám vzdialiť, takže do žiadneho obchodu nemôžem ísť, ak mi je život milý a ver tomu, že je. Prepáč, Bella, ale asi to budeš musieť vydržať pár dní.“ Skoro mi zabehlo. To myslel vážne? Áno, veď to povedal. Bez milosti som ho kopla do píšťaly až zaskučal.

„Zbláznila si sa?“ zajačal a trel si bolestivé miesto.

„Ja?“ ohromenie mi vyrážalo dych. „Snáď ty. Určite to pár dní nevydržím. Dočerta, Mike, čo si nikdy nemal priateľku? Musíš ísť okamžite do obchodu a kúpiť mi tampóny!“ Už to nebol žiadny priateľský tón, ale príkaz.

„Ja nemôžem. Edward ma zabije, keď sa to dozvie.“

„Ja ťa zabijem, keď nepôjdeš,“ pohrozila som mu a myslela som to smrteľne vážne. A už som aj dvíhala nohu na ďalší kopanec, no Mike sa šikovne uhol a zmizol za dverami. Nahnevane som zakričala jeho meno.

„Prepáč, Bells, ale ja naozaj nemôžem odísť. Skúsim však zavolať svojej sestre.“ Začula som ako vytáča číslo a mala sto chutí prepadnúť sa pod čiernu zem. Toto bol neskutočný trapas. Karhala som samú seba, že som na niečo také nemyslela, ale potom som musela uznať, že sa toho stalo priveľa, aby som myslela na všetko. Ale dostať krámy v dome upíra je naozaj super plán ako sa nechať zabiť, uškrnula som sa. Jediným šťastím bolo, že bol práve na love a mal sa vrátiť až o tri dni.

„Bells? Sestra je v práci, takže nemôže prísť. Ale zavolal som niekomu inému,“ povedal spoza dverí chabo. Jeho hlas sa mi nepáčil.

„Mike, komu si zavolal?“ Neodpovedal a tak som svoju otázku zopakovala oveľa zreteľnejšie.

„No ja, spanikáril som a nechtiac vytočil jeho číslo. Ani som mu to nedopovedal a on proste zložil. Bella, ja za to vôbec nemôžem. Už som ti predsa povedal, že nemôžem opustiť dom.“

Vzkypel vo mne hnev. V sekunde som bola na nohách a vybehla z kúpeľne. Mike stála predo mnou s mobilom stále v ruke a s vyplašeným výrazom. Ani keby ho vlastnoručne uškrtím, nepomohlo by to. Aj tak som ho chcela zabiť. Rozdriapať na márne kúsky. Ale možno mu nepovedal nič konkrétne...

„Čo presne si mu povedal,“ opýtala som sa okamžite s rukami zovretými do pästí tesne pri tele.

„Len, že ti je zle a potom sa ozvalo pípanie. Ja som vážne nechcel. Keď Edward je vždy taký zbrklý...“ Zbrklý, áno, to bolo to správne slovo. Začula som ten známi náraz vchodových dverí, ktoré narazili do steny. Môj mozog okamžite zareagoval a donútil ma schovať sa do kúpeľne, aj keď to bola slabá ochrana pred hladným upírom. Jeho hlas volajúci moje meno sa okamžite rozľahol po celej izbe.

„Áno?“ zakňučala som. Chrbtom som sa opierala o dvere a rukami držala kľučku. Tá sa pohla.

„Je ti zle?“ v jeho hlase bolo počuť obavu. V tej sekunde som chcela byť hocikde inde, len nie tu a teraz. Preklínala som v duchu toho malého smrada, ktorý ma takto nechutne, aj keď možno nechtiac, zradil. „Bella, odpovedz, inak vykopnem dvere,“ pohrozil Edward a mne až srdce prestalo biť.

„Áno, je mi zle. Ale aj niečo iné...“ Zahryzla som si do jazyka. Dosť, čo som mala problém povedať to Mikovi a nie to ešte Edwardovi. Nie, no tak Bella upokoj sa. Je to prirodzené. Určite sa s tým už niekedy stretol. No, ak sa s tým nestretol Mike, čo je človek, silno pochybujem, že sa s tým stretol nesmrteľný Edward.

„Bells?“ Jeho oslovenie bolo také nežné. Kľučka sa znova pomykala a mne sa popri tom potili ruky.

„Mám ženský problém,“ odvetila som mu na jeden nádych a napla uši. Na moju veľkú úľavu sa nesmial. Ale ticho, ktoré som počula, mi tiež na nervozite neubrali. Už som chcela pootvoriť dvere, keď som začula kroky. 

„Tak teda... Postarám sa o to, neboj sa. Za chvíľu som naspäť.“ Začula som kroky a vykukla spoza dverí. Na moju veľkú úľavu tam nikto z nich už nebol. Vyšla som do izby a posadila sa na posteľ. Nohy som stiahla k sebe a nervózne si okusávala spodnú peru, keď sa pri dverách objavil Edward.

„Poslal som Mikea po... no, veď vieš,“ zakoktal sa. Chabo som prikývla a sklopila pohľad. Spoza mihalníc som však stále sledovala Edwarda. Vadí mu to, nevadí? Uvažovala som. Nehýbal sa, len tam tak stál a pozoroval ma. Cítila som jeho pohľad na mojej šiji. Odrazu sa pohol a sadol si vedľa mňa tak tesno, až som cítila jeho chlad a sladkosť, ktorá sála z jeho tela.

„Bál som sa, že sa ti niečo stalo,“ povedal nežne, čím ma úplne dostal do kolien. Ohromene som sa na neho pozrela. Nežartoval. Tvár mal skormútenú bolesťou a ja som sa v duchu zachvela. Takže predsa len mu na mne aspoň trochu záleží. Nie je chladný a má srdce.

„Som rada, že si sem neprišiel pre niečo vážnejšie,“ chabo som prikývla. Nič lepšie mi na um neprišlo. No on sa neprestal tváriť tak zle. Bože, ako veľmi som ho chcela utešiť. Prišlo mi ho tak neskutočne ľúto.

Bezmyšlienkovite som ho stiahla na posteľ a pritúlila sa k nemu. Hlavu som si položila na jeho hruď, ktorá sa pomaly dvíhala v pravidelných rytmoch a ruku si prehodila cez jeho tehličky na bruchu. Jednou rukou ma objal okolo drieku a ja som si užívala ten neskutočne blažený pocit. Cítila som sa ako v siedmom nebi.

„Máš moje tričko,“ poznamenal po chvíli a ja som mu zase celá červená vysvetlila prečo. Z úst sa mu vydral hrdelný vzdych, nepochybne pri myšlienke, že som nahá spala v jeho posteli. Ale niečo mi nedalo.

„Edward? Nevadí ti to? No, tamto...“

„Nie. Už raz som predsa tvojej krvi odolal,“ odvetil potichu. Vzal mi jednu ruku a pohladil štichy na zápästí. Došlo mi, že Alistair by mi ruky takto nikdy neošetril. Pritisla som sa k Edwardovi ešte viac a prsty si preplietla s jeho. Nasala som jeho vôňu a slastne vzdychla.


Z celého srdca ďakujem za všetky komentáre, ktoré ma doslova poháňajú vpred. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 13. kapitola:

 1 2   Další »
15. E.C.M.
19.12.2012 [21:34]

Mno teda, Edward překvapil, normálně svoje chování vůči Belle obrátil o stoosmdesát stupňů. Jsem zvědavá, co se stane dál, ale tam takový trapásky, chudák Bella. Emoticon

14. Pegi
17.12.2012 [15:54]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. Alex
14.12.2012 [18:51]

Perfektní!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. nick
11.12.2012 [10:03]

super Emoticon Emoticon

11. caroline
10.12.2012 [20:18]

Krásná kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Moc se těším na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Domik
10.12.2012 [19:31]

Domikmoc se těším na další díl!

9. Petronela webmaster
10.12.2012 [18:19]

PetronelaTak jo, Bella mi příjde trochu zmatená - v minulé kapitole se bavili s Mikem o tom, jak měl Aro biologické potomky, že ta žena při porodu i umřela a teď tu Bella přemýšlí nad tím, jestli upíři mohou mít děti nebo ne. Přijde mi to trochu mimo, ale tak co už, když stejně není těhotná a má jenom ženské problémy.
Jinak Edward asi nemohl být na lovu moc daleko, když byl během ani ne minuty zpět v domě a staral se o to, jestli je Bella v pořádku. Každopádně ta jeho starostlivost je opravdu milá - taje nám jako ledovec při globálním oteplování Emoticon. To jsem taky zvědavá, jak se ten jejich vztah vyvrbí, až se tam ukáže Rosalie s Emmettem - podle mě se tam totiž opravdu ukázat musí - no ale uvidíme, co sis pro nás vymyslela Emoticon

8. iki
10.12.2012 [17:09]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. martty555
10.12.2012 [17:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.12.2012 [15:07]

mispa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!