Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ticho pravej lásky 4. kapitola

29.05.2011 (20:45) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 5271×

4. kapitola

 Tá tvár mala kriedovo bielu pokožku, karamelovo zlaté oči a na hlave jej trónilo vrabčie hniezdo bronzovej farby.

Bolo to také zvláštne. Zadívala som sa do tých zlatých očí, ako keby okolitý svet prestal existovať. Bola som len ja a tá očarujúco krásna tvár.

Začala som sa topiť v tej zlatej farbe.

Keď som mala päť rokov, Marvolo ma začal učiť plávať, a keď som sa prvýkrát potápala, čo najrýchlejšie som sa snažila vyplávať nad hladinu. Áno, môžem dýchať aj pod vodou, ale vtedy to pre mňa bolo nepríjemné.

No teraz, keď som sa potápala v tej zlatej farbe, bolo to frustrujúce, ale nie nepríjemné. Bolo to skôr... ako keby som nevedela určiť ten pocit, lebo som ho ešte nikdy nezažila.

Ako z kilometrovej diaľky som počula, že niekto hovorí moje meno, no nevnímala som to, lebo som bola v tranze. V tranze, ktorí spôsobovala tá tvár...

Niekto ma silno drgol do rebier.

Prudko som sa otočila, čiže som nedobrovoľne musela odtrhnúť oči od tej krásnej tváre.

Predo mnou sa zjavila Marvolova tvár a zrazu, ako keby som začala vnímať svet. Začala som vnímať zvuky a dianie okolo seba.

Marvolo si ma skúmavo prezeral. Len som nepatrne pokrútila hlavou a zavesila som sa do Marvolovho ponúkaného ramena. Spolu s Mavolom sme sa postavili pred dav ľudí, ktorí si nás obdivne prezeral. Kútikom oka som sa pozrela na to miesto, kde som videla tú tvár.

Nebola tam. Namiesto nej tam bola nejaká významná lady s obrovským klobúkom na obrej hlave.

Smutne som sa pozrela na Marvola, no ten upriamil svoju pozornosť na krásnu slečnu, ktorá určite dnes skončí v jeho posteli s baldachýnom.

Tentoraz som štuchla ja Marvola, ktorý konečne prestal zízať na tú slečnu a upriamil svoju pozornosť na mňa.

Spoločne sme zišli schody a ocitli sme sa na kraji veľkého, tanečného parketu. Teraz už len prejsť celý parket a budeme pri obrovskom stole, kde už sedel náš otec. Po pravici otca sedel Peter a po ľavici zas Gwyneth a Emily. Vedľa Petra boli dve voľné miesta pre mňa a Marvola.

Keď sme už boli v strede parketa, Marvolo sa ku mne sklonil a zašepkal mi do ucha: „Dnes ti to sekne, ségra.“

„To si nechaj pre niekoho iného, Marvolo. Zdá sa, že dnes budeš musieť predniesť veľa komplimentov,“ zasyčala som potichu, aby to počul len Marvolo.

A pravdaže - mala som pravdu, lebo Marvolo sa zas pozrel na nejakú slečnu, určite nie staršiu ako som ja.

„Závidíš?“ spýtal sa ma.

„To určite,“ odfrkla som.

S Marvolom sme sa veľmi radi podpichovali, aj napriek tomu, že som ho mala veľmi rada.

„Ale áno. Závidíš,“ nedal sa odbiť Marvolo.

Len som pokrútila hlavou nad jeho tuposťou, no to mi už Marvolo odsúval stoličku pri stole.

Sadla som si a Marvolo mi zasunul stoličku. Vďačne som sa na neho usmiala, no už si sadal vedľa mňa. Svoju pozornosť som presunula na Petra, ktorý sa správal ako ukážkový nástupca trónu.

„Zhltol si pravítko?“ adresovala som otázku Petrovi. Marvolo vedľa mňa sa začal potichu rehotať.

Peter sa zamračil, no autoritatívnym tónom mi odpovedal: „Vieš, Bella, tomu sa hovorí etiketa.“

To už Marvolo nevydržal a začal sa rehotať tak, až som si myslela, že spadne zo stoličky.

Otec sa na nás pozrel prísnym pohľadom. Ja som sa len milo usmiala a Marvolo sa skrčil za môj chrbát, aby ho nebolo vidno. Pravdaže, ako inak, stále sa rehotal. Otec ešte viac zvraštil obočie.

Všimla som si, že Gwyneth a Emily už nesedia za stolom. Pozrela som sa na parket, ktorý sa rozprestieral pred stolom. Gwyneth tancovala s nejakým odpadlíkom, ktorý si určite aspoň rok neumýval vlasy. Emily zas s urasteným mládencom, ktorý síce nebol môj typ, ale nebol na zahodenie. Normálne sa mi zdalo, že odniekiaľ toho típka poznám. Už som sa na to chcela spýtať Marvola, keď zavŕzgala otcova stolička a následne sa ozval jeho mohutný hlas:

„Prosím vás o pozornosť!“

Och, môj otec prosí! Možno v tom, čo otec povedal, bolo slovo prosím, ale aj tak to znelo ako príkaz. Nie... to bol príkaz.

A ako som si aj myslela, všetci sa zhromaždili na kraji parketa a počúvali otcove slová.

„Ako už iste viete, zhromaždili sme sa tu na počesť jednej významnej šľachty. Táto šľachta merala ďalekú cestu, aby sa mohla zhromaždiť na tomto plese. Prosím, privítajme túto významnú návštevu...“

Ako to otec dopovedal, zhromaždení začali tlieskať. Niekde na kraji parketa zhromaždení urobili prechod, aby naši hostia mohli prísť do stredu parketu.

Ako prví prišiel do stredu parketu... vydýchla som úžasom.

Ten človek mal pekne stavanú strednú postavu. Farba vlasov bola plavá a dĺžka približne k lemu košele. Pokožka bola až chorobne biele a oči mali farbu tekutého zlata. Nemohol mať viac ako tridsať rokov.

Hneď za ním pribehla na parket jeho žena. Usúdila som to z toho, že hneď sa zavesila do jeho ramena a pozrela sa naňho milujúcim pohľadom. Na sebe mala šaty, ktoré práve išli do módy. Nenosili sa veľmi, ale dali sa veľmi pekne kombinovať, čiže dievčatá nosili takéto šaty veľmi rady. Aj Gwyneth mala šaty na ten štýl. Táto žena mala malú, štíhlu postavu a vlasy farby karamelu.

Vo dvojici na parket prišiel ďalší pár. Dievča mi pripomínalo vílu. Bola malá, veľmi štíhla a nádherne sa pohybovala. Vlasy mala krátke čierne a rozježené okolo celej tvári. Šaty (v pravo) sa jej skvelo hodili.

Bolo vidno, že jej priateľ, možno muž, s ktorým sa držala za ruku, je vyšportovanej postavy, ale aj tak bol chudý. Vlasy mal trocha kučeravé a medovo-zlatej farby.

Za nimi prišli na parket ďalší, znova ako pár. Dievča bolo až hriešne krásne. Nikoho tak krásneho som doteraz nevidela. Dlhé, blonďavé, vlnité vlasy jej siahali až do polovice chrbta. Jej postava bola vysoká a chudá. Šaty zvýrazňovali jej prednosti.

Muž, s ktorým sa držala za ruku, bol určite zápasníckeho typu a jeho svaly to ešte podčiarkovali. Mal tmavé, vlnité vlasy, ostrihané nakrátko.

Všetci boli až nadpozemski krásni a všetci mali karamelovo-zlaté oči...

Myslela som si, že už je na parkete šľachta úplná, no moje domnienky neboli správne.

Cez uličku, ktorú urobili zhromaždení, prišiel ešte jeden člen šľachty.

Tá osoba bola vysoká a chudá. Pozrela som sa do jeho tváre a moje srdce, už asi po tretíkrát v dnešný deň, začalo biť ako o preteky.

Tá tvár mala kriedovo bielu pokožku, karamelovo-zlaté oči a na hlave jej trónilo vrabčie hniezdo bronzovej farby.

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ticho pravej lásky 4. kapitola: