Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tí praví 10. kapitola (časť prvá)

03.01.2012 (12:00) • leacullenfun • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 2048×

10. kapitola – Len ver a ber

Časť prvá:

„Problém nie je v probléme, problém je len v našom postoji k problému...“

Tretia osoba:

A tak zatiaľ bola v pokojnej ríši snov v domnienke, že sa opiera o svojho priateľa. A aj keď to už hodnú chvíľku nebola pravda, pretože jeho silné, svalnaté rameno nahradil vankúš a jeho telesné teplo deka, jej nevedomej mysli, ktorá túžila po odpočinku, to bolo ukradnuté. Veď čo oči nevidia, to srdce nebolí, no lepšie povedané, to srdce nerieši...

Ale jej čierno–vlasému partnerovi by sme nemali krivdiť priveľmi – bol od nej len na pár krokov a vždy, keď sa pomrvila po nej nepokojne hodil očkom.

„Takže, kto to vlastne je?“ spýtala sa osoba - pre ktorú teraz už Damon nesedel vedľa Belly, zvedavo.

„Volá sa Bella, mimochodom, nemohla by hulákať ešte viac? Nepočuť ťa na druhý koniec lesa.“

„Jasné, my sme sa zmenili na monštrá, ona je jediná osoba, ktorá nám to môže vysvetliť, ale my namiesto toho, aby sme ňou poriadne zatriasli a vytiahli z nej všetko, čo vie sa budeme starať o to, aby sme ju, chudinku, neobrali o pár hodín spánku,“ odfrkne si Elena, čo Damona prekvapí – túto sarkastickú stránku jej osobnosti veľmi často nevidieť, na to je tu on.

Poznáte tú takú pomyselnú hranicu medzi vedomým a nevedomým, chvíľočka, pár sekúnd pred tým, než sa prebudíte? Vtedy vnímate pár podnetov z reality, ale stále ste napoly v sne – až nakoniec neviete, čo je len výplod vašej fantázie a čo sa stalo skutočne. No a vplyvom hlasov tých dvoch bola presne v takom stave Bella – počula a vnímala, ale nevedela si pospájať súvislosti dokopy, jej myseľ bola ešte priveľmi ťažká...

„Prezradím ti tajomstvo, Elena – nie sme monštrá, pokiaľ sami nechceme. Ona mi to ukázala a ja jej dôverujem.“

„To som pred chvíľou videla, ako jej dôveruješ. Už sa ti na ňu viac nalepiť nepodarilo? Mohol si ma zavolať, pohľadala by som ti lepidlo,“ poznamenala Elena uštipačne so suchým humorom, mieriac na polohu, v ktorej tých dvoch pred chvíľou našla.

„Potrebovala na chvíľu vypnúť. Hlavne po tom, čo musela zvládnuť vás a postarať sa o zvyšky vášho obeda,“ zamrnčal Damon s bojovne vystrčenou bradou. Odkedy obraňujem ľudí na počkanie?

„Naša stvoriteľka mala zvážiť to, čo robí, potom by nemala s nami toľko roboty.“

„Takže sa sťažuješ na to, že ti niekto zachránil krk. Tak tomu hovorím vďačnosť.“ Na to rozhorčene rozhodí rukami.

„Nemala sa do toho motať! Nemala na to právo!“ skríkne Elena ukrivdene.

„A čo sa tvojho polomŕtveho zadku mala spýtať, či si ráči byť zachránený? A okrem toho, hovorila, že to spravila prvý raz.“

Predstavte si tú hranicu, o ktorej sme hovorili ako veľmi tenký, vlastne ten najtenší filtračný chemický papier. Priestor pod papierom sú sny. Tajomné, neznáme, nedávajúce zmysel. No a voda, ktorú cez ten papier, ktorý je napríklad v lieviku, lejeme, predstavujú vonkajšie podnety. No a ak cez papierik lejeme priveľa vody prirýchlo, čo sa stane?

„Stefan hovoril, že sa k tomu postavíš takto,“ chrstne naňho obviňujúco s rukami v bok.

„Stefan hovoril, Stefan nehovoril, je mi to úplne jedno. Kde vlastne je?“

„Tu nie,“ povie Elena stručne.

Papier sa pretrhne.

„Ako to myslíš, že tu nie je?“ predbehne Bella, vyhrabávajúca sa ospalo spod deky, v otázke Damona, ktorý sa už nadychoval, aby ju položil.

„Nie je v dome, odišiel z neho.“ Pokrčí Elena s hranou ľahostajnosťou plecami, čím zakrýva to, ako ju mrzí, že neprikývla na naliehanie Stefana odísť z tohto šialenstva preč – chcela s nimi zobrať aj Damona, na čo Stefan odvetil, že ten s nimi dobrovoľne nepôjde. Pozná ho lepšie, ako ja, veď sú bratia, prizná si Elena trpko.

„Nemal len tak náhodou zísť dole hneď, ako bude pripravený s tebou hovoriť?“ spýta sa Damon dôverne Belly hneď po tom, čo sa postaví vedľa neho.

„Asi ešte nebol pripravený so mnou hovoriť. A okrem toho, ja som mu nezakázala opustiť dom. Ďalšia nevýhoda ovplyvnenia - vždy sú zadné dvierka,“ povzdychne si Bella s privretými očami, palcom a ukazovákom si zúfalo stláčajúc koreň nosa.

„Ja tomu nerozumiem- “

„A ja už vôbec, vysvetlíte mi to tu niekto?“ preruší ho Elena, no on ju ignoruje.

„A čo slnko?“

„Tak to vážne netuším...“ zamrmle a elegantné obočie sa jej zamyslene stiahne k sebe, pričom si nevedomky hryzie spodnú peru.

„Elena.“ Otočí sa na ňu Bella nečakane prudko. „Bral si so sebou von Stefan niečo?“

„Áno, aj keď som to veľmi nepochopila. Bol veľmi zmätený a hovoril nesúvislo...“ reptala Elena.

„Čo to bolo?“ podíde Damon priamo k veci.

„Veľký čierny dáždnik.“

„Šikovný.“ Pousmeje sa Bella, keď si všetko poskladá dokopy. V jej hlase počuť údiv, no aj sarkazmus, aj keď Damon nevie povedať, prečo presne sa tam ocitol. Čítať v nej je také ťažké!

„Čo urobíme?“ spýta sa Elena dychtivo.

„Počkáme.“

...

„To je už lepšie,“ zamrmle si Elena na prahu dverí. Svoju neistotu z vonkajšieho prostredia, aj z toho, že ešte nie je úplná tma, zakrýva rýchlymi tichými krokmi smerovanými k lesu – predsa len si dnes, aj cez varovania Belly, stihla vyskúšať účinky slnka na svojej jemnej smotanovej pokožke. No nemohla si pomôcť, čakanie bolo také ťažké a otravné! Hlavne keď nevedela, kde jej milovaný je a začínala sa oňho skutočne báť...

V závese za ňou sa potichu vliekla Bella s Damonom, rozprávali sa. Elena odignorovala, že ju tak nejako z rozhovoru vynechali a tempo chôdze zvýšila takmer do behu, predsa len, s Bellou si nemala ešte čo povedať a na Damonove rečičky nemala náladu. Nebolo to tak, že by ju z niečoho obviňovala... ale musela si urobiť sama v sebe voči nej poriadok, áno, musela si o nej vytvoriť názor. Musela sa taktiež zrovnať so spomienkami na minulú noc, so strachom a hladom, ktorý ju posadol, keď sa prebudila. Pod viečkami mala stále vypálený pohľad toho muža, tesne pred tým, ako sa mu zahryzla do krku. Som vrah, my sme vrahovia. Nevedela sa rozhodnúť, čo je lepšie – toto, tieto spomienky, alebo smrť?

„Takže môj braček sa mi pred slniečkom schoval ako pred dažďom?“ Zasmeje sa Damon na vynaliezavosti svojho brata a pripojí k tomu aj neveriace krútenie hlavy.

„No nesmej sa, je to celkom dobrý nápad,“ zastane sa ho Bella.

„No nemalo ho to aj tak spiecť? Nie žeby som rád svojho brata videl stredne prepečeného, ale ten dáždnik musel vytvoriť len malý tieň...“

„Možno,“ pripustí neochotne, „ale asi nie, bol nasýtený, keď odišiel.“

„Sýty som aj ja, čiže, keby som takú somarinu skúsil, nič by sa mi nestalo?“

„Tebe áno.“

„A to už prečo?“

„Ľudská krv dodáva viac sily ako tá zvieracia.“

To už radšej Damon nekomentoval a tak chvíľku pochodovali v tichosti, teda až do chvíle, keď sa znovu ozvala Bella s omnoho dôležitejšou témou, minimálne pre ňu.

„Aký je vlastne Stefan?“

„Chceš krátky opis?“ spýta sa jej Damon s potmehúdskymi iskričkami v očiach, na čo prikývne.

„No tak... môj mladší braček si s babami veľmi nerozumel, teda pokiaľ nestretol Elenu. No a mala by si o ňom vedieť, že by skôr pasoval niekam do stredoveku ako svätec, mučedník – dokáže si na tričko zobrať každú somarinu a svedomie má veľké asi ako Veľký čínsky múr. Heh, a strašne sa zamýšľa nad každou somarinou.“

„Čiže taký intelektuálny filozof?“ spýta sa Bella zamyslene.

„Slabo povedané, vďaka Bohu, že ja som toto nezdedil.“ Blysne sa Damon hviezdnym úsmevom.

„Elena, počkaj!“ zakričí medzi tým na vzďaľujúcu sa postavu Bella a rozbehne sa za ňou. Odkedy ho baby takto ignorujú?

„Nie, vy toľko nerozprávajte a zrýchlite!“ zavrčí cez rameno na Bellu Elena a potom si zarazene malou rúčkou prikryje ústa – odkedy vrčí? To zistenie ju zarazí až tak, že urobí to, čo chcela Bella – zastane.

„Je tu toľko priestoru, môže byť kdekoľvek! A my namiesto toho, aby sme ho hľadali, sa tade  nezmyselne pomaly motáme!“ zvolá Elena a pri tom hystericky máva rukami.

„Dobre, dobre, viem, ako to zrýchlime,“ povie jej Bella, ktorá k nej medzitým dôjde s dlaňami nahor oznamujúc kapituláciu. Hneď za ňou sa objaví Damon, s kyslím úškrnom na perách.

„Si pre neho ochotná spraviť čokoľvek?“ spýta sa Bella Eleny.

„Áno, aj nemožné,“ povie bez najmenšieho zaváhania El.

„Tak fajn,“ povzdychne si a zahľadí sa Elene do očí, „je načase vytiahnuť ďalšie eso z rukáva.“ A dať ti do rúk ďalšiu moc, ktorú možno otočíš proti mne.

„Super!“ zvolá Damon. Ako malý chlapec, pomyslia si obidve dievčatá.

„Bojíš sa lietania?“ spýta sa Bella a pritom položí Elene svoje ruky na ramená, stále jej pozerajúc do očí.

„Nie, mám ho celkom rada,“ odpovie jej zmätene. Ako to s tým súvisí?

„Predstav si, že máš krídla, Elena. Zavri oči a predstav si, že môžeš lietať ako vták, ponad nás aj stromy a hľadať Stefana. Predstavuj si studený vzduch pod svojimi krídlami...“ Na to Bella od El odstúpi a pomaly svoj hlas stišuje do šepotu.

„Voľná ako vták,“ zašepká Elena omámene.

„Ako vták,“ zopakuje po nej Bella a nečakane sa usmeje, i keď dosť kŕčovito.

A vtom sa to stane – telom Eleny prejde ohromný záblesk bieleho svetla, aj keď len na okamih, ktorý je ťažko postrehnuteľný ešte aj pre upíra. No keď sa svet opäť ponorí do šera večera, Eleny už niet – len na neďalekom strome sedí veľká vrana s nádherne lesklým zdravým perím a zazerá na tých dvoch inteligentnými očami. Eleninými očami uvedomí si Damon, spamätávajúc sa z toho, čo videl.

„Leť a nájdi ho – potom príď za nami, zavedieš ho k nám,“ povie Bella vrane, ktorá hneď na to odletí. Len sa mu to zdalo, alebo tá vrana predtým Belle kývla na súhlas?

„A my zatiaľ budeme hľadať na zemi,“ povie si Bella sama pre seba a rozbehne sa do lesa svojou prirodzenou rýchlosťou.

„No pekne,“ odvetí Damon a rozbehne sa za jej vzďaľujúcou sa postavou.

......

Beh, chvíľková prestávka, chôdza, prehľadávanie okolia, úsečné vety, beh, zastávka a zase beh... v takom duchu sa niesli ďalšie hodiny od odletu Eleny. A každá hodina bola, už aj pre Damona, bezútešnejšia, pretože cítil obavy - svoje i tie Belline. Rozdiel medzi nimi bol len v tom, že on sa ich snažil ako tak skryť...

„Prečo práve vrana?“ spýtal sa jej po chvíli behu prvé, čo mu prišlo na rozum. Ďalej by som to už takto nevydržal.

„Čože?“ opýtala sa ho Bella, aj keď beží ďalej, tak ako aj Damon.

„Prečo sa Elena premenila akurát na vranu?“

„Pretože akurát tú si predstavila, keď som jej ukazovala, ako sa premeniť.“

„A prečo si to neukázala najprv mne?“

„Čo to, Damon nám žiarli?“

„Ani nie, len som nedočkavý.“ Už len to by som priznal, pomyslí si.

„Ukázala som to Elene preto, že ako jediná z nás troch na to mala dosť energie,“ podotkne Bella s maličkou kvapôčkou smútku v hlase. Aj ona by rada zažila takú voľnosť... Ale nie za takú cenu, zahriakne sa.

„Ako tak pozerám, jedálniček a lá Bambi nestačí na veľa vecí.“

„Damon!“

„Áno?“  spýta sa ako úplné neviniatko.

„Radšej zmeňme tému,“ povzdychne si Bella veľkoryso.

„Radšej sa vráťme k pôvodnej téme – teoreticky by sa mohla Elena premeniť na hocijaké zviera?“

„Áno, ja som sa raz premenila na vlka.“ Hneď po tom, čo som zabila dom plní ľudí, zaspomína si.

„Čiže by sa teoreticky mohla premeniť aj na sliepku?“

„Damon!“

„No čo, ja sa len uisťujem.“ A aj keď sa Bella tvári pohoršene, v duchu oceňuje, že ju odviedol od myšlienok na to, ako nájsť Stefana. Aspoň na chvíľku.

No vtom z diaľky začujú zakrákanie – dlhé a mocné.

„Naše hľadanie skončilo,“ šepne Bella a rozbehne sa smerom k volaniu...

Takže, sme na konci ďalšej kapitoly a ja som veľmi zvedavá na to, čo si o nej myslíte, aj keď toto bolo len také ticho pred búrkou...

Ďalším trom, maximálne štyrom kapitolám, by som rada dala podtitul Kronika rodu Salvatore - bude to hlavne, ako už názov hovorí, o tejto skupinke, ktorú som vytvorila, pretože je čas, aby sa z nich stala rodina, nie len klan, aby boli schopní čeliť Cullenovcom... (Ale o tom až niekedy inokedy. :D) Čo vy na to? Nebude to pre vás nudné (už mám v hlave pár scén s Damonom, ktoré by som vám rada ukázala...).

Už je to len na vás...

Autor: leacullenfun (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tí praví 10. kapitola (časť prvá):