Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce a myseľ - Prológ + 1. kapitola

08.04.2012 (16:30) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2845×

Prológ:

U Volturiovcov to bolo strašné. Vôbec si nevážili ľudský život a využívali ľudí vo svoj prospech. Bral som to tu ako peklo. Zaslúžil som si to za to, čo som urobil Belle. Zabil som ju. Nie doslovne, ale dohnal som ju k tomu. Keď som sa vtedy dozvedel, že je Bella mŕtva, chcel som zomrieť, ale Aro mi nedal inú možnosť. V podstate ma tu uväznil.

Ja som každú sekundu myslel len na Bellu. Dohnal som to nádherné, krehké stvorenie k samovražde. Pripadal som si ako monštrum. Myslel som si, že keď odídem, tak jej tým len pomôžem, ale ja som ju zabil. Na začiatku som chcel odtiaľto utiecť a spraviť niečo proti „pravidlám“, aby ma zabili, ale neskôr som to tu bral ako osobný trest.

Bol som tu už pol roka a zďaleka to nekončilo. Aro ma posielal na rôzne výpravy, aby som najprv zistil situáciu. Podľa mňa sa potom riadil ďalej. Samozrejme mi neveril od samého začiatku. Musel som chodievať s Jane a keby som chcel utiecť, len by ma sparalyzovala. Nenávidel som, keď som s ňou musel chodiť. Tie jej myšlienky ma zabíjali. Najprv som si myslel, že ma nemá rada, ale potom som zistil, že ma miluje. To ma našťastie už Aro začal posielať samého.

1. kapitola

„Aro ťa volá“ ozvala sa Jane, keď som prišiel z lovu. Našťastie mi dovolili, aby som mohol loviť zvieratá v okolí Volltery. Arovi to dosť vadilo a nechápal moje rozhodnutie. Išiel som za Jane. Mohol za mnou poslať niekoho iného. Ju som dnes nepotreboval vidieť. Keď sme prišli, otvoril som jej dvere ako správny gentleman a ona sa len uškrnula. Mal som jej plné zuby.

„Edward! Konečne si aj nás poctil svojou návštevou,“ vykríkol Aro a postavil sa s roztvorenými rukami a čakal, že ho objímem. Vždy bol zbytočne teatrálny. Postavil som sa pred neho a čakal na jeho rozkaz. Dúfam, že ma pošle niekde, kde bude pekne. Už som prešiel skoro celú Európu, takže to by nebolo nič nové.

„Dostal som správu, že v Seattli vyčíňa nejaký novorodený. Zariaď to.“ Na Arov rozkaz som sa otočil a odišiel. Seattle.

Bol som šťastný, že ma posiela blízko k môjmu domovu, ale nechcel som cítiť Bellinu prítomnosť, aj keď už jej nebolo. Keď to bol iba jeden, tak som to mohol zvládnuť aj sám. Ja som mal výhodu, že som mal talent. Títo novorodení bývali len nejaký okoloidúci, ktorých nejaký nerozvážny upír premenil. Nič výnimočného, čo by si zaslúžilo talent. Na cesty som si nebral žiadne oblečenie. Zvyčajne to netrvalo dlho, a keď áno, tak som si ho kúpil. Aro mal dosť peňazí, ktorými určite nešetril. Mal som aj vlastné auto, ktorým som sa viezol na letisko. Cesta bola vždy dlhšia, než čas, ktorý som strávil pri zabíjaní novorodených.

Po niekoľkých prestupoch som konečne pristál v Seattli. Bol som spokojný s Arovým výberom. Dávno som tu nebol. Teda, odvtedy čo... Nechcel som na to myslieť, keď som mal prácu. Vyšiel som von a požičal si auto. Teraz už nájsť toho mladého bastarda. Toto bolo najťažšie. Niekedy to trvalo poriadne dlho. Dokonca niektorí sa do môjho príchodu začnú ovládať, ale ja ich aj tak musím zabiť. Takých mi bolo vážne ľúto, ale buď oni alebo ja.

Potom tu boli tí druhí, ktorých som našiel hneď ako som vystúpil z lietadla. Pri takých som si to užíval. Mali také čierne myšlienky, že mi z nich bolo zle. Už som prešiel štvrť mesta a stále nič. Ako vidím toto bude skôr ten prvý prípad a to som nechcel.

Zastavil som a kúpil si noviny. Niekedy mi dosť pomohli. Čítal som si aké vraždy sa stali v poslednom období a hlavne kde. Takýto upíri zvyčajne chodievali na to isté miesto. Keď potrebovali krv, neboli príliš kreatívny. Dnes mi ale noviny nepomohli.

Zahodil som ich teda do koša a znova nasadol do auta. Možno sa ukryl niekde v lese, ale to bolo málo pravdepodobné, pretože novorodeným bolo jedno, kde „prespia“. Rozhodol som sa ísť pešo, to bude najlepší spôsob dopravy. Zaparkoval som pri tmavej uličke a chvíľu čakal, či niečo nezazriem, ale nič. Tak tohto upíra mi bude vážne ľúto.

Vystúpil som z auta a išiel za nejakou mladou slečnou. Bola už dosť v podnapitom stave, takže dobrý terč. Otočila sa na mňa a ja som si uvedomil, že to bude pravdepodobne nejaká šľapka. Dokonalý terč. Nikto si ani nevšimne, že zmizla. Možno jej pasák a tomu to bude jedno.

Držal som si od nej odstup, aby si nemyslela, že som náhodou jej zákazník. Všimol som si pár ožratých chalanov  ako si na ňu robia zálusk. Už som si myslel, že prídu za ňou a ja toho novorodeného nenájdem, ale tí chalani nemali poriadne ani na chľast a nie ešte na štetku. Ale možno na túto by im to vyšlo, pomyslel som si. Keď bol tento „nový“ aspoň natoľko inteligentný ako som si myslel, tak pôjde po nej. Zatiaľ som nič nevidel.

Snažil som sa nájsť nejaké cudzie myšlienky, ktoré by mysleli na krv, ale nič. Už som si začínal myslieť, že si tú šľapku zabijem sám, ale to som nechcel. Zrazu som za sebou počul nejaké buchnutie. Prudko som sa otočil, ale nič tam nebolo. Keby ma niekto videl, tak ho musím zabiť. Rozhodol som sa pokračovať v ceste, ale keď som sa otočil, tak jej už nebolo. Neostal tu ani náznak toho, že tu vôbec bola. Vedel som, čo sa tu stalo.

Rozbehol som sa za pachom tela, ktoré si asi ten novorodený zobral, aby sa ho zbavil. Nebola to práve omamná vôňa, ale dalo by sa to zniesť. Teraz som si uvedomil, že ma ten mladý parchant dostal. Toľké roky lovenia a mňa dostane nejaký začiatočník, ktorý loví možno tak nanajvýš pár mesiacov.

Utekal som ako šialený, ale pri jazere som tú vôňu stratil. Vážne mi bude ľúto, keď toho mladého zabijem. Nebol taký blbý ako ostatný. A k tomu, že bol zjavne sám. No a možno to bude ona a... Musel som potriasť hlavou. Pre mňa existovala len jediná. V tom mi zazvonil mobil. Aro. S veľkým odporom som ho zdvihol.

„Tak, ako sa darí? Už si ho dostal?“ opýtal sa ma Aro s veľkým očakávaním v hlase.

„Nie. Tento je až nadmieru inteligentný a dobre sa kryje. Už som ho skoro dostal, ale utiekol mi,“ povedal som mu pravdu, aj keď som nechcel. Aro nemal rád, keď sa niečo nedarilo.

„Dobre, ale ozvi sa mi, keď ho zabiješ. A ešte niečo. Keby mal nejaký zvláštny talent, tak mi ho dones.“ Ostal som šokovane stáť. Toto odo mňa nikdy nepožadoval.

„Ale ako ho dostanem až do Volltery?“ Aro sa rozosmial. Jeho smiech som neznášal, nikdy som nechápal na čom sa smeje.

„Sám si teraz povedal, že je inteligentný, takže si s ním poradíš. Jasné?“ Čakal na moju odpoveď.

„Dobre.“ Znova sa rozosmial, ale ja som to nevydržal a zložil som mu to. Možno z toho budem mať problém, ale nevadilo mi to.

Otočil som sa a išiel na rovnakú ulicu ako predtým. Možno budem mať šťastie. Z myšlienok ma vytrhol jeden barman, ktorý zo svojho baru práve vyhadzoval jedného ožrana. To mi dokonalo hralo do kariet. Ten chlap bol tak mimo, že išiel do priemyselnej časti mesta. Mne to bolo jedno, skôr som sa z toho tešil, pretože tam bola väčšia tma. Teraz som ho radšej pozoroval zo strechy a bol som dokonalo sústredený. Netrvalo to dlho a objavil sa... teda objavila sa. Len mávla rukou a bolo po ňom. Potom sa obzrela, či ju niekto nevidel a ja som ostal nemo stáť. Bola to Bella.

Dúfam, že mi zanecháte komentík, či má zmysel pokračovať. :)

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce a myseľ - Prológ + 1. kapitola: