Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce a myseľ - 8. kapitola

the host stills


Srdce a myseľ - 8. kapitolaV tejto kapitolke sa nám dôvera medzi Edwardom a Bellou trochu natrhne a Edwardovi dochádza, že Volturiovci ho nenechajú odísť od nich len tak. Pekné čítanie.

Edward:

 

Od môjho zatknutia ubehli dva dni a s Bellou sme si za ten čas začali veľmi dobre rozumieť. Lovili sme spolu a ja som bol šťastný z toho, že v jej očiach sú už vidieť záblesky zlatej farby. Síce som nepočítal koľko dní trvalo mne, pokiaľ sa mi zmenila farba, ale dúfam, že u Belly to bude čo najskôr, pretože tá krvavo červená mi k nej nesedela. Jediné, čoho som sa obával, bol Aro. Musel zúriť, keď zistil, že som neprišiel. Som hlúpy. Určite sem príde a zabije nás. Ale ja som nechcel čas, ktorý sme strávili s Bellou zbližovaným, premrhať útekom. Už som jej to chcel povedať, ale ona to vždy nejako zarozprávala, tak som si povedal, že to nechám na osud.

 

„Poď už! Som hladná!“ kričala na mňa Bella, zatiaľ čo ja som kupoval noviny. Chcel som zistiť, či nie sú v okolí záhadné zmiznutia, pretože aj Volturiovci môžu spraviť chybu. Čo si to nahováram. Oni nikdy nespravia chybu. Zahodil som práve kúpené noviny do koša pri lavičke kde na mňa čakala Bella. Pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím.

„Prečo si ich potom kupoval?“ opýtala sa ma. Ja som mykol plecami a prisadol si k nej.

„Čo si sadáš? Veď som ti povedala, že som hladná. Ideme na lov!“ prikázala mi a zatiahla ma za ruku k lesu. Bolo smiešne ako ma ťahala ľudskou rýchlosťou k lesu, ktorý je od parku dosť ďaleko.

Keď sme narazili na les, pustila ma, porozhliadla sa a utekala nájsť si nejakého jeleňa. Ja som nebol hladný, tak som ostal na pokraji lesa a strážil, či náhodou nejde do lesa na výlet nejaký človek, pretože Bella nie je taká odolná, aby sa udržala pri love v blízkosti človeka. V poslednej dobe to bolo prvýkrát, čo som bol sám, tak som sa rozhodol si zapnúť mobil. Bol som z toho nervózny, že PIN som tam ťukal asi dve minúty, čo je na upíra asi tak slimačou rýchlosťou.

Keď sa zapol, vyvalil som oči na displej. Bolo tam päťdesiat dva zmeškaných hovorov a desať SMS správ. Hneď som vedel od koho sú. Ale pre istotu som si prečítal tú poslednú, teda tú, ktorú pravdepodobne písal pod najväčšími nervami. Bál som sa, pretože som vedel, že Aro s tými, čo odídu z gardy bez jeho vedomia, nejedná v rukavičkách. Stačil som otvoriť a pomaly čítal:

Už ma unavuje ti volať, takže som sa rozhodol prísť za tebou. Je mi jedno, akú budeš mať výhovorku a ako veľmi ťa potrebujem vo svojej garde. Si mŕtvy!

Vôbec ma to neprekvapilo, skôr rozhodilo. Vedel som, že to skôr či neskôr príde, ale dúfal som, že neskôr. Rýchlo som si pozrel čas kedy prišla, aby som vedel koľko mám asi času na útek. Prišla včera. Rozbehol som sa do lesa, aby som našiel Bellu a utiekol na sever.

 

„Čože si?“ skríkla po mne hystericky Bella, zatiaľ čo sme utekali.

„Ja viem, nebolo to práve múdre, uznávam, ale teraz by sme mali pre istotu zrýchliť,“ povedal som jej pokojne.

„Ale prečo si mi to nepovedal? Už sme mohli byť v Kanade, na Aljaške, alebo v Grónsku.“ Prišla ku mne bližšie a buchla ma po hlave. Nebránil som sa, pretože som vedel, že si to zaslúžim. Potom zrýchlila, aby nebola v mojom dosahu.

„Počkaj! Musíme vymyslieť, kam mierime.“ Pohol som si a za okamih som bol pri nej. „Dobre, kam teda plánuješ ísť?“ opýtala sa ma.

„To je jedno. Mali by sme nastúpiť na prvý vlak, ktorý ide kamkoľvek na sever. Takto by nás jednoducho vystopovali,“ odpovedal som jej.

„Takto si ale zistia, že ideme na železničnú stanicu a potom to bude jednoduché,“ konštatovala Bella.

„Nebude. V Seattli idú vlaky každých päť minút. Nebudú vedieť, na ktorý sme nastúpili my. A hlavne, oni ešte nie sú v Amerike, takže dokým prídu do Seattlu, odídu stovky vlakov.“

 

Keď sme boli na stanici, nechal som Bellu vonku, pretože ešte neznáša veľa ľudí v jednej miestnosti tak dobre ako ja. Pristúpil som k okienku, pri ktorom boli len dvaja ľudia. Počkal som si a pristúpil k mladej žene.

„Prosím vás, ide teraz nejaký vlak do Richmondu v Kanade?“ opýtal som sa. Žena najskôr na mňa nemo civela, ale potom sa uvedomila a začala ťukať do počítača.

„Nie, ale o hodinu ide vlak do Vancouveru, odtiaľ to máte blízko,“ oznámila mi. Síce by som chcel ísť priamo, ale od Vancouveru do Richmondu to môžeme aj jednoducho prebehnúť.

„Jasné, to mi vyhovuje. Poprosím dva lístky.“

 

Bella:

Čakala som na Edwarda pred budovou železničnej stanice, zatiaľ čo on kupoval lístky. Nevedela som kam, pretože mi povedal, že to je jedno, hlavne nech je to na severe. Povedala som mu, že by som najradšej išla na Aljašku, pretože mi o nej Nathaniel často hovoril. Nathaniel...

„Bella mám lístky,“ zakričal na mňa Edward a vytrhol ma z vynárajúcich sa spomienok.

„Kam?“ opýtala som sa ho.

„Hm... Neviem, myslím, že do Kanady. Povedal som, že najdôležitejšie je, aby to bolo na severe. Nič iné ma nezaujímalo,“ povedal a doplnil svoj okúzľujúci úsmev.

 

Po hodine strávenej šuchtaním sa po Seattli, a ja pre istotu aj lovom, sme konečne boli vo vlaku. Pohodlne som sa usadila a pozerala z okna.

„Bol si už vo Vancouveri?“ začala som konverzáciu.

„Áno. Je to tam pekné, ale my nejdeme do Vancouveru,“ hovoril pokojne, ale ja som naňho šokovane pozrela.

„Teda, rozhodol som sa, že Vancouver je veľké mesto, tak... zatiaľ čo si bola na love, pozrel som si mapu Kanady a pri Vancouveri je malé mestečko menom Richmond. Tam by sme sa mohli na chvíľu schovať,“ odpovedal mi na nepoloženú otázku.

„No dobre, ale prečo nemôžeme ostať vo väčšom meste? Nie je tam menšia možnosť, že nás nájdu, keď je tam toľko ľudí a pachov. Niekde na vidieku budeme ľahkou korisťou,“ povedala som mu svoj názor.

„Presne tak, mesto, kde je veľa ľudí. To by si nezvládla, preto som sa rozhodol pre menšie mesto,“ odpovedal mi.

„Nezabudni, že som dosť dlho žila v Seattli a to nie je malé mesto. Radšej budem vo väčšom meste a nažive, ako v menšom a mŕtva.“ Už som začala zvyšovať hlas a to som nechcela. Edward sa na mňa urazene pozrel a potom uprel svoj pohľad do okna.

„Mám ešte jeden dôvod ísť do Richmondu, dobre?“ hovoril to tak... arogantne. Na toto som nebola od neho zvyknutá. V mysli som si hovorila, že mi už toľko krát pomohol a ja mu len spôsobujem problémy, že má právo na mňa niekedy vybuchnúť.

„Aký dôvod?“ Nechcela som sa ho to opýtať, ale moja zvedavosť ma premohla. Neodpovedal mi.

„Edward?“ skúsila som to druhýkrát.

„Chcem tam niekoho navštíviť, jasné?“ Jeho tón hlasu sa nezmenil a bolo vidno, že o tom nechce hovoriť. Ale čo ak tam chce navštíviť nejakú ženu? Spomínal, že má v Kanade nejakú rodinu, ale hovoril, tuším, o Denali. Ale mohli sa presťahovať... Nechala som to tak. Potom mi napadlo, že mám na výmenu informáciu, ktorú chcel Edward vedieť už od začiatku.

„Dobre, ak mi to povieš, tak ja ti poviem, kto ma premenil,“ navrhla som mu. Zmätene sa na mňa pozrel.

„Bella, prestaň si vymýšľať, dobre? Len chcem niekoho na chvíľu navštíviť. Čo ti na tom vadí?“ Pozrel sa na mňa s kamenným výrazom a znova sa zahľadel do okna. Rozhodla som sa ho nechať tak a do konca cesty sme spolu neprehovorili.  


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Srdce a myseľ - 8. kapitola:

 1
22.05.2012 [19:55]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

21.05.2012 [18:56]

BellaSwanCullen8 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Jana
21.05.2012 [13:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. lelus
21.05.2012 [12:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!