Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce a myseľ - 4. kapitola

Edward a Bella


Srdce a myseľ - 4. kapitolaEdward sa zoznamuje s Nathanielom. Ako to dopadne? Pekné čítanie.

Edward:

 

Držal ma pod krkom tak silno, že som sa nemohol nadýchnuť, aj keby som chcel. Potom ale zazneli slová, ktoré ma zahriali pri srdci.

„Nechaj ho!“ ozvala sa... Bella. Ten chlap sa na ňu nepochopene pozrel, zatiaľ čo ja som využil chvíľku jeho nepozornosti a vykĺzol mu spod jeho chladného zovretia. Aj keď ma môj rozum hnal čo najďalej, nemohol som odísť. Vedel som, že keď ich tu nechám, Aro si po nich príde a zabije ich. A to som nemohol dopustiť. Nechcel som mu dať ďalšiu príležitosť ma napadnúť, tak som radšej rýchlo začal hovoriť.

 „Hej, ja vám chcem pomôcť,“ ozval som sa ako prvý. Obaja sa na mňa zmätene pozreli a ja som počul myšlienky toho chlapa, ako hučia, že môžem byť šťastný, že ma vďaka nej nezabil, tak by som mal radšej rýchlo upaľovať, dokým ma nezabije. A ja som aj chcel, nikto si nevie predstaviť ako som chcel odísť a na všetko zabudnúť, ale keď Aro zistí, že sa v Seattli ďalej vraždí, zabije mňa a príde zabiť aj ich. Musím s tým niečo spraviť.

„Choď preč dokým máš šancu! Nebyť nej si už dávno mŕtvy,“ povedal svoje myšlienky nahlas a pritom ukázal na Bellu. Ani neviem, prečo ju oslovujem Bella. Netuším ako sa volá.

„Nath, prestaň!“ zahriakla ho a zamyslene sa na mňa pozrela.

„Čo si myslel tým, že nám chceš pomôcť?“ opýtala sa ma.

„Idú po vás Volturiovci, a keď ma nebudete počúvať, tak budete o chvíľu mŕtvi,“ odpovedal som jej trochu rozhorčene. Všetci sme tam stáli ako soľné stĺpy a pozerali sa jeden na druhého. Ten chlap mal očakávateľnú reakciu. Neveril mi. Chcel som sa dozvedieť čo si myslí ona, ale to som nedokázal. Počul som iba jedny myšlienky. U nej som nepočul nič. Ticho. Ohlušujúce ticho. Zastavila ma až neočakávaná otázka.

„Kto sú Volturiovci?“ opýtala sa Bella. Táto otázka patrila tomu blondínovi, tak som neodpovedal. Ale ani on nie. Nemo pozeral na zem a nikoho si nevšímal. Zrejme si uvedomoval vážnosť situácie. Ja som sa pozrel na ňu a čakal jej reakciu. Čakal som niečo ako: „Edward?“ alebo som v to dúfal, ale to neprichádzalo. Nie je to ona. Ó Bože! Toto ma raz zabije!

Chvíľu bolo ticho, tak som sa jej rozhodol odpovedať ja.

„Volturiovci sú niečo ako kráľovská, upírska rodina, ktorá dohliada na to, aby sme sa neprezradili,“ vysvetlil som jej.

„Nath, ty si to vedel?“ zaskočene sa ho opýtala. Po tejto otázke konečne začal reagovať.

„Áno... Ale netušil som, že prídu až do Seattlu... Prepáč.“ Ona sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Pravdepodobne jej došlo, že ju zradil jediný človek, teda upír v jej živote. Z čoho mi bolo úprimne zle.

„Dobre. Ako a hlavne prečo nám chceš pomôcť?“ opýtala sa ma.

„Hlavne teraz budete musieť diétovať, čo je veľmi dôležité. Budem na to dohliadať, pretože ak zlyháte vy, zabijú aj mňa. A prečo? To nechajte tak. Už ma unavilo byť v ich radách,“ vykrútil som sa z tej druhej otázky a zjavne ich udivila tá prvá informácia.

„Čo myslíš tým diétovať?“ spýtal sa ma ten chlap, ktorému neviem prísť na meno.

„Buď budete loviť len minimálne, alebo sa dáte na zvieratá.“ Na to Bella odtrhla pohľad od zeme a celého si ma premerala. Zastavila až pri mojich očiach.

„Preto máš iné oči?“ opýtala sa ma nesmelo. Ja som len prikývol a usmial sa na ňu.

„Dobre, poď k nám,“ pozval ma ten chlap. Keď sme prišli do tej zrúcaniny, čudoval som sa, že tu môže žiť žena ako je Bella. Teda možno nie... radšej to nechám tak.

„Sadni si,“ ponúkla ma. Nechcel som si tam sadnúť, ale ja som predsa ten slušný, tak som sa nadýchol a sadol si.

„Takže nám to pomaly vysvetli,“ ozval sa ten chlap, ale ja som chcel začať trochu teatrálnejšie.

„Ja som Edward.“ Chcel som mu podať ruku a dozvedieť sa ako sa volá, aj keď som to už vedel, pretože ona ho už oslovila a hlavne som chcel vedieť ako sa volá to dievča, ale on sa len ohrnul. 

„Tebe môže byť jedno ako sa volám!“ skríkol po mne. Mal som sto chutí mu dať po papuli a povedať mu, že sa na nich môžem vysrať a nechať ich zabiť Arom, ale chcel som na ňu urobiť dobrý dojem, a tak som to ignoroval.

„Aro ma poslal, aby som tu zabil novorodených, pretože sú príliš nápadný. Ja to robím často, preto to nebola nejaká ťažká úloha, ale cestou do Seattlu som si začal uvedomovať, že tak už nechcem žiť a chcem aj niekomu pomôcť zmeniť sa. A tak som vás našiel.“ Ten Nathaniel na mňa chvíľu neveriacky čumel, ale napokon prehovoril.

„Dobre. Moc ti neverím, ale ako vidím, nemám veľa možností. Tak čo budeme robiť ako prvé. A vopred ti hovorím, že ja loviť zvieratá nebudem.“ Ona sa tomu zasmiala a bolo vidieť, že je šťastná, že na to prikývol. Síce som tomu nechcel veriť, ale ona ho milovala, keby do toho nešiel on, tak ani ona. A to ma vážne ranilo. Sledoval som jej tvár. Tak sa na ňu podobala vo všetkých smeroch, ale bolo tu strašne veľa nezrovnalostí, ktoré sa nedalo len tak prehliadnuť. Videl som Bellin hrob, ona si ma vôbec nepamätá a hlavne: Ako by mohla byť upír? Rozmýšľal som nad toľkými otázkami, ale Nathaniel sa na mňa zvedavo pozeral a čakal na moju odpoveď, tak som toho musel nechať.

„Poďte za mnou,“ prikázal som im a oni sa hneď pohli za mnou. Celú cestu ma nasledovali ako poslušní psíci. Netrvalo dlho a dostali sme sa do priemyselnej časti mesta, tam kde som ju uvidel prvýkrát. Vyliezli sme aj na tú istú budovu, kde bol najlepší výhľad a chcel som im povedať úplne všetko, aby ich nič nezaskočilo. Vedel som, že pre ňu to nebude nič nové, a že sa ovláda dobre, ale robil som sa radšej, že nič neviem.

„Loviť musíte len na okraji mesta, v tmavých miestach a ľudí, ktorí nebudú nikomu chýbať. Toto bude odteraz pre vás zákon.“ Oni mi prikývli a ja som si pripadal ako nejaký učiteľ, aj keď teraz to tak bolo.

„Musíte si dávať dobrý pozor, či vás niekto nevidí, hlavné je, aby ste sa dobre zbavili tela. Toto všetko vám bude nanič, keď niekto nájde v uličke telo bez krvi. Ďalej, pre istotu telo znetvorte tak, aby ho nebolo poznať. Keby aj tak niekto našiel telo, vyzeralo by to ako vražda, a nie ako zabitie upírom.“ Vtom som si všimol, že z baru vylieza nejaký ožran, tak som chcel, aby si to aspoň jeden z nich vyskúšal.

„Takže, kto si to chce vyskúšať na vlastnej koži?“ opýtal som sa ich. Nathaniel neisto predstúpil a skočil z budovy. Chcel som si užívať, že sme tu len my dvaja sami, ale musel som ho sledovať, či to robí dobre. Potom čo ho jednou rukou zabil, som zoskočil za ním a chcel mu ukázať, ako sa zbavuje tela. Ale keď som chcel vziať to telo bez krvi na svoj chrbát, z baru vyšiel nejaký čašník, ktorý si všimol zvláštnych zvukov. Chcel som sa robiť, že to bola nehoda, pretože som z jeho myšlienok vedel, že sa zľakol a hneď si pomyslel, že nech rýchlo zájde do vnútra, pretože doma ho čaká žena s malý dieťaťom. Ale Nathaniel vyskočil a šmahom ruky zabil aj jeho. Ja som nestihol reagovať a ostal som šokovane stáť. Všimol som si akurát to, že tu už bola aj ona.

„Čo si to spravil? Vážne chceš, aby nás zabili?“ vykríkla na neho. Chcel som s ňou súhlasiť, ale ja som si práve uvedomoval, že síce nepriamo, ale že som sa znovu vracal k tomu, čo zo mňa bolo pred desiatkami rokov. Netvorom. Pomáhal som mu. Pustil som nehybné telo na svojich pleciach k zemi a rozhodnutý odísť som sa pohol vpred. Chcel som ostať kvôli nej, pretože ona mala šancu, ale ona sa bude stále držať pri ňom, takže to nemá význam. Vtedy som započul v Nathanielových slovách to, na čo som celú dobu čakal.

„Bella...“


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Srdce a myseľ - 4. kapitola:

 1
22.04.2012 [19:31]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.04.2012 [15:46]

BellaSwanCullen8 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.04.2012 [15:10]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!