Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 9. kapitola

21.07.2010 (13:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2252×

9. kapitola - Hlupáčik

„Bela, čo ti je?"

***

„Nič," odpovedala tvrdo.

„Bella, vidím, že ti niečo je, no tak," naliehal som na ňu. Prečo sa mi nechce zdôveriť?

„Môžem za to ja? No tak, láska moja."

„Nehovor mi tak, keď to nemyslíš vážne?" povedala. Čo?

„Bella, čo to hovoríš?"

„Hovorím presne to, čo počuješ, nehovor mi tak, keď to nemyslíš vážne. Mohol si mi povedať, že ma nemiluješ."

„Bella," povedal som šokovane a silno som ju chytil a otočil si ju k sebe tvárou v tvár, „vôbec ťa nechápem, veď ja milujem, nikdy som nikoho nemiloval tak, ako milujem teba, teda nikdy som nikoho nemiloval. Si moja prvá a jediná láska," dohováral som jej.

„Tak prečo som od teba dostala len dve pusy? V obchode si sa na mňa skoro ani nepozrel a neboli sme vôbec spolu, ty tam máš určite nejakú frajerku a nechcel si, aby videla, že máme niečo spolu," obvinila ma. Vôbec som ju nechápal. Je pravda, že som sa jej v obchode vôbec nevenoval, ale netušil som, že to takto vezme. Po celý čas sme boli zatvorení v kabínke, tak ako som mohol byť s ňou?

„Ty si chcela, aby som za tebou prišiel do kabínky?" spýtal som sa jej laškovne.

„Samozrejme, že áno, veď som ťa poriadne ani nevidela a hlavne som chcela pusu, ale dala som si dve a dve dohromady a pochopila som."

„Hlupáčik môj, tak to nie je. Išlo tam o Alice, ani netuším, aká dokáže byť, čo sa týka nakupovania, keby sme jej pozmenili alebo zdržali program, tak by sme sa už vôbec nevideli."

„Ale keď si za mnou neprišiel tak by sme sa videli, pekná sprostosť, ani som si nedokázala poriadne všimnúť, čo si si obliekol."

„Prepáč mi to teda a už nikdy si nemôžeš myslieť, že milujem niekoho iného. Veľmi to bolí a aby som ti dokázal, ako veľmi ťa milujem, spravím pre teba, čo si budeš priať." Pobozkal som ju na líce a šiel som perami nižšie po jej krku a potom hore k jej uchu, kde som ju pobozkal. Pozrel som sa na ňu, či jej to nevadí a podľa toho, ako sa na mňa krásne usmievala som usúdil, že nie.

„Mohol by si začať s tým, že by si mi spravil večeru, zatiaľ, čo sa pôjdem osprchovať, pri Alice som totiž nič nezjedla a som dosť hladná a ešte niečo vymyslím, čo by si mohol pre mňa spraviť." Ako to hovorila, zaškvŕkalo jej v bruchu.

„Ako povieš," a dal som jej ešte jednu pusu, ale teraz už na pery. Zišiel som dole do kuchyne a začal robiť palacinky. Poriadne ma vyľakala, keď sa odo mňa odtiahla a ona mi povie takú vec. Že vraj ju nemilujem. Veď je najväčší poklad môjho života. Moja droga. Nevydržím byť bez nej ani chvíľku, ale mal som sa jej zrejme viac venovať. Má pravdu. Od teraz sa ma už nezbaví. Budem stále pri nej a dokazovať jej, ako veľmi ju milujem.

S plným tanierom palaciniek a s džúsom som šiel hore do izby Bella už sedela na posteli a čakala ma. Položil som jej tanier na kolená a džús dal na stôl.

„Vyzerá to fantasticky," povedala.

„Len, či to tak aj bude chutiť."

„Určite bude." Vzala si prvú palacinku a pomaly ju jedla. Po chvíli už mala v sebe štyri, takže jej zrejme chutili. Do piatich minút zjedla všetky a napila sa.

„Bolo to vynikajúce. Nechám ťa variť zrejme stále." Utrela si pusu a odložila tanier.

„No poď už ku mne," zavelila mi. Rýchlo som si sadol vedľa nej a objal ju rukou okolo pása.

„Už viem, čo by si pre mňa mohol spraviť, mohol by si ma pobozkať," a lišiacky sa na mňa usmiala. Sklonil som sa k nej a zľahka ju pobozkal na pery. Chcel som sa odtiahnuť, ale zamručala a pritiahla si ma rukami bližšie k sebe.

„Ja chcem ešte," zašepkala mi. Opatrne som ju položil na posteľ a venoval sa jej perám. Jedna moja ruka prešla po jej bokoch, cez zadoček až k stehnu a ešte trochu nižšie. Chytil som ju za lýtko a prekrížil jej nohu za mojim chrbtom. Druhou som jej pomaly začal vyhŕňať tričko. Nezastavila ma.

Bella mi pokojne spala v náruči. Párkrát sa pomrvila, a to bolo všetko. Zažil som s ňou tú najkrajšiu noc v živote. Bolo to tak čarovné a úžasné. Neviem vystihnúť tie správne slová, ktoré by dokonale opísali, čo som zažil. Bella sa pomrvila a otvorila oči.

„Dobré ráno," zašepkal som je do ucha.

„Nádherné ráno," a pobozkala ma na hruď.

„Chcela by si raňajky do postele?" spýtal som sa jej.

„To by som chcela, ale radšej by som brala veľkú pusu," a našpúlila pery. Usmial som sa na ňu a pobozkal ju.

Zo včerajších nákupov som si niečo našiel v taške, čo mi Alice kúpila a obliekol sa. V kuchyni som Belle spravil volské oká. Keď jej včera chutili, budú zrejme aj dnes. Budem si musieť od Esme vypýtať nejakú kuchársku knihu. Naložil som celú porciu na tanier a zamieril si to hore. Bella už bola prezlečená, ale bola ešte v posteli.

„Pekne to vonia," a ešte viac sa zhlboka nadýchla.

„Nech sa páči a dobrú chuť," zaželal som je.

„Ďakujem."

Keď sa najedla a umyla, šli sme do školy. Na dôkaz môjho sľubu som Bellu každú chvíľu bozkával. Počas prestávok, keď sme sa premiestňovali z druhých tried sme sa držali za ruky. Bolo to veľmi príjemné. Na obede sme mali spoločnú tácku a jedla aj za mňa.

„Mali by ste zájsť k nám," povedala nám Alice, „aby si si pobalil veci a Esme veľmi chýbaš, síce ťa nevidela dva dni, ale nie je zvyknutá nato, že nie si doma."

„Alice má pravdu," súhlasila s ňou Bella.

„Veľmi ju tým potešíte."

Tak sa aj stalo. Po škole sme nastúpili do auta a namiesto toho, aby šli domov sme šli na návštevu k rodičom. Je smiešne, že ešte pred tromi, či štyrmi dňami, som to pokladal za domov a teraz? Pokladám to ako návštevu rodičov. Esme bola celá rozžiarená, keď nás videla. Obidvoch nás vyobjímala. Keď som jej povedal, že som si prišiel pre svoje veci, aby som sa mohol už úplne presťahovať Bella, bola smutná, ale potom, čo sme jej sľúbili, že ju budeme každý druhý či tretí deň navštevovať, bola hneď šťastnejšia. Carlisle si neodpustil otázky na Bellu a vypytoval sa jej na všetko možné. Veľmi ma prekvapilo, keď som počul, že upír môže mať s človekom dieťa a že aj ona môže mať so mnou deti. Mohol som mať rodinu. Bella by bola moja manželka a mali by sme deti. Dokázal som si to predstaviť. Ja a Bella na našej lúke, kde spolu sedíme na skale a naše deti sa naháňajú pred nami. Presne ako pred tým v mojej izbe, keď som nevedel, čo k Belle cítim. Christoper a Renesmee. Niečo úžasné. Ale mohla mi to povedať. Budem sa s ňou ešte porozprávať, aby som o nej vedel všetko a nemohlo ma už nič prekvapiť.

„Mali by sme už ísť," ohlásil som potom, čo som sa pozrel von z okna.

„Máš pravdu," pritkala mi Bella. Vzal som ešte dve škatule a keďže som mal plný kufor, tak som ich dal na zadné sedadlo. Doma sme ich vyložili a zatiaľ len dali do druhej izby. Upratovať a ukladať to budeme až zajtra.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 9. kapitola: