Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šialená večnosť! - 13. kapitola

26.12.2010 (19:15) • MirushQka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1496×

13. kapitola

O dve hodiny u Ara. Paráda. Ešte stále som bola rozklepaná z tých mojich nových schopností a na jeho doznievajúce salvy nadšenia a “lásky“ k mojej osobe, som nemala náladu.
„Min?“ prihovorila som sa k svojej najlepšej priateľke, pri ktorej som netušila ako sa správať...
Otočila sa na mňa s úsmevom na tvári, ale vraždou v očiach. V okne za jej hlavou som videla záblesk blond vlasov... Takže Jane, vražda v očiach sa vysvetľuje.
„Kašli na ňu,“ radila som jej.
„Veď ja na ňu kašlem, len neviem čo ju štve, no ale to nerieš. Chcela si niečo?“
„Hej. Neviem, či tu ešte s Alecom ostávaš, no cítim sa tak mierne vyšťavená, idem na chvíľu vypnúť.“ Usmiala som sa na ňu.
„Tak sa teda vidíme u Ara.“
Objali sme sa a ja som konečne vypadla z tej desnej záhrady...

Kráčala som chodbou, načo sa ponáhľať, času mám dosť.
„Evi!“ začula som sa sebou hlas. Zastala som a predo mnou sa z rozmazanej šmuhy zhmotnil Demetri.
Usmiala som sa naňho.
„Chcem aby si to spravila ešte raz. Prosím,“ doložil.
„Čo konkrétne mám spraviť ešte raz?“ Napadali ma dve veci. Buď chce, aby som ho mučila, alebo chce, aby som ho skoro pobozkala...
„To ako mi vtedy horelo celé telo.“
„Si masochista?“ zadívala som sa naňho so zdvihnutým obočím. Je on normálny?
„Len to chcem vyskúšať.“
Rozhliadla som sa okolo.
„Ako myslíš, ale nie tu. Mám tu divný pocit.“ Ešte by nás tu tak videla žiarlivá blondína Jane a to by teda nedopadlo dobre.
„Ku mne, k tebe alebo do telocvične?“ spýtal sa. Jeho otázka mi znela strašne dvojzmyselne. A ten dvojzmysel sa mi páčil... A nevedela som či to je dobré alebo nie.
„V telocvični niekto určite bude. Ty máš izbu s Felixom, nie?“
„No,“ zaváhal, „hej.“
„Okej, tak teda ku mne.“
Tesne pred mojou izbou ma predbehol a otvoril mi dvere. Len som nad tým zakrútila hlavou.
Potiahla som šnúrkou, ktorá mi okolo krku zaväzovala plášť a nechala ho spadnúť na zem. Mala som tej čiernej mátohy po krk.
„Si si istý?“ uisťovala som sa.
Len kývol hlavou na súhlas.
„Ale ja si nie som istá, ako som to robila.“
Pristúpil ku mne bližšie a zadíval sa mi do očí, automaticky som klopila pohľad.
„Povedz mi presne na čo si vtedy myslela,“ zašepkal. Jeho dych mi ovanul tvár.
V hlave som mala prázdno.
„Na teba,“ priznala som.
„Na čo konkrétne?“ vydýchol mi do tváre. Zdvihla som pohľad od podlahy a zadívala som sa mu do očí, ktoré spaľovali čierno - čierne plamene. Doslova mu planuli.
Očami som zablúdila k jeho perám.
„Nedokážem to znova,“ zašepkala som. Cítila som sa, akoby som sa nemala udržať na nohách.
„Prečo?“ zaujímal sa.
„Nemôžem ti ublížiť.“ Tak, a oficiálne som si to úplne pokazila.
Zdvihol mi bradu, chytil tvár do dlaní a konečne spravil to, po čom som tak strašne túžila - spojil naše pery.
Ruky mi presunul na chrbát. Na kríže, a ešte nižšie. Nechal ich na mojom zadočku a jedným pohybom si ma vyzdvihol. Nohy som mu omotala okolo pása. Bozkávajúc ma nás presunul na posteľ. Priľahol na mňa a stále ma bozkával. Tričko mi začal ťahať cez hlavu.
„Kašli na to,“ zašepkala som. Vzal ma za slovo a to tričko jednoducho strhol. Možno som bola divná, ale páčil sa mi zvuk trhajúcej sa látky, bolo to také... vzrušujúce.
Ja som si s jeho plášťom musela počínať opatrnejšie, - Aro by nás zabil, keby sme hociaký roztrhli.
No akonáhle bol plášť preč, všetka opatrnosť šla bokom. Dlaňami som chytila okraje jeho trička a slabo zaťahala. Látka sa okamžite poddala a jeho tričko letelo za tým mojim.
Prsty som si vymotala z jeho vlasom a skĺzla som nimi po jeho hrudi, až k opasku jeho nohavích. Prsty sa mi začínali triasť, ale ešte som ho zvládla rozopnúť, bez väčších ťažkostí.
Potom som rozochvenými prstami nahmatala zips na jeho nohaviciach, ale akokoľvek som sa snažila, nemohla som ho rozopnúť. Demetri bol tak zaujatý bozkávaním každučkého milimetra mojej tváre, že si absolútne nevšimol ako sa tam ja trápim. Moja trpezlivosť nebola nikdy bohvieaká, takže po dostatočne dlhej dobe pokúšania sa roztrasenými prstami rozopnúť tie prekliate nohavice, som sa na to vykašľala, a proste mu ich strhla... Gombík odletel niekde do kúta. Ešte mal na sebe boxerky, ale tie som si nechala na neskôr. Strčila som doňho, bol nútený pretočiť sa podo mňa. Sklonila som hlavu a kým sa na mňa on pozeral ako na výjav z biblie, pobozkala som ho na pery. A znova. Kým som sa zaujímala len o jeho plné, krásne vykrojené pery, kvôli ktorým by istotne každé dievča nemohlo spať, podoprel sa na lakťoch, čím nás oboch posunul. Dosadla som na miestečko, kde bola jeho túžba momentálne najviac zreteľná. Vydýchol mi do úst. Jeho ruky mi prechádzali po línii od krku, a zanechávali za sebou ohnivú stopu, až sa zastavili na mojich bokoch. Trochu som sa na ňom pohmýrila, aby sa mi pohodlnejšie sedelo, ale to som asi robiť nemala...
Schytil ma za obe zápästia a zvalil pod seba, niekedy medzitým nás oboch si
stihol zbaviť posledných kúskov oblečenia. Chcela som ho. Tak strašne veľmi, až to bolo nemožné. V tom momente neexistovalo nič, len skutočnosť, že bol vo mne. Ston, ktorý mi vyšiel z hrdla, akoby ani nepatril mne.
Cítila som ho všade. Bol v každučkej bunke môjho tela, ale stále som ho mala málo. Čo najviac som sa naňho natisla, prisala sa mu perami na pery a prebojovávala som sa mu jazykom dovnútra. Cítila som jeho dych. Voňal úžasne, a chutil ešte lepšie. Neskutočne božsky.
Začal sa vo mne pohybovať. Prstami som mu prechádzala po chrbte a párkrát som mu ich zaborila do vlasov.
Zvrátila som hlavu dozadu a hlasno som dýchala. Celý svet mi bol ukradnutý. Žiarlivá Jane, ktorá by ma určite zabila, keby o tomto vedela. Moja najlepšia priateľka, s ktorou som v posteli ležala len nedávno. Aro a jeho hlúpe nadšenie... Teraz som existovala len ja a on, a jeho pery blúdiace po mojom hrudníku.
Prsty som mu do ramien zarývala stále hlbšie.
Mala som pocit, že už to viac nevydržím. Keď som si už myslela, že toto proste nemôžem prežiť v celku, začal prirážať ešte rýchlejšie... Prudšie.
Chcela som vykríknuť. Možno to vycítil a možno chcel utíšiť samého seba, každopádne pritláčal pery na tie moje prudko, dravo...
Zrýchlil ešte viac.
Úplne som sa napla, totálne som skamenela.
A vtedy sa svet rozpadol. A možno som sa rozletela len ja... Mojím telom prešla vlna úplného uvoľnenia a ja som v jeho náručí ochabla. Okamih po mne sa uvoľnil aj on. Dýchali sme hlasno. Naše dychy sa miešali a ani jeden neprehovoril. Ruky som mala bezvládne položené na jeho hrudi.
Pretočil sa vedľa mňa a mne okamžite chýbala blízkosť jeho tela. Zdvihol však moju ruku a preplietol si so mnou prsty, čo mi dalo aspoň malé uistenie, že je fakt pri mne, a že toto sa mi nesnívalo.
Druhou rukou sa prehrabával v mojich vlasoch a na jeden prst si natáčal krátky hnedý pramienok.
Neviem, čo si zvykli ľudia hovoriť po sexe. Možno: „Milujem ťa.“ A možno nejaké iné, podobne zamilované frázy. Demetri však povedal len: „Mám ťa rád.“ A ja som nevedela, či je to dosť. Nevedela som, či ho mám aj ja len rada, a či ho vôbec mám nejako rada.
Náš vzťah bol iný, svojim spôsobom komplikovaný a pekný. A mne to vyhovovalo. Ešte som nevedela či verím na osudovú lásku, alebo vôbec na lásku, ale na pekný a svojim spôsobom hlboký vzťah verím určite.
Nevedela som ako je na tom on, ani čo to jeho Mám ťa rád, vôbec malo znamenať, ako som si to mala vysvetliť, no v tej chvíli som bola šťastná, že to je tak, ako to je.
A dúfala som, že sa to nijak zásadne nezmení.

Zhrnutie MirushQka/NoemiVolturiCullen

Autor: MirushQka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šialená večnosť! - 13. kapitola: