Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Pripútaní - Kapitola 3.

wallpaperbypchjm


Pripútaní - Kapitola 3.Páčilo sa mi ako venuje pozornosť každému môjmu slovu. Nevšimla som si kedy nám priniesli jedlo, nevnímala som ako som ho jedla. Bola som doňho pohrúžená a vyzeralo to, že aj on do mňa.

Talia:

Precitla som zo sna. Bože, moja hlava. Oh, oh, oh. Cítila som sa zničená. Vytrepala som sa z postele a šuchtavo som sa odpratala do kuchyne. Mike mi už robil raňajky.

„Dobré ráno, sestrička, bolí hlavička?“ Prevrátila som oči.

„To tvoje rýmovanie je trápne.“

„Keď si hladná, tak nebuď drzá,“ povedal a hodil po mne utierku.

„Ako dopadla večera s Lucy? Tuším si vravel, že kvôli vášmu výročiu nemôžeš ísť na moju oslavu."

„Dopadla skvelo. Krásne sme si to užili. Otvor si darček, je pod stolom.“  Ružová krabica s mašľou. Typické. Našla som v nej nejakú kozmetiku a náramok s malým príveskom macíka.

„Ďakujem, Mike,“ vyskočila som od stola a objala ho. On sa usmial a naložil nám miešané vajíčka so zeleninovou oblohou.

„Aká bola oslava?“

„Parádna, všetci sa výborne bavili. A tá torta od Lucy bola vynikajúca. A tiež... niekoho som spoznala.“

„Ále, nehovor,“ nadvihol obočie.

„Na nič zlé láskavo nemysli. Pracuje tam za barom. Dnes ideme na rande. Myslím, že na večeru alebo také niečo.“

„Oh, dobre teda,“ jeho výraz zmäkol a ďalej sa venoval raňajkám.

***

Začínam panikáriť. Nikdy neriešim čo si obliekam, ale toto je vážne. Netuším, čo si mám obliecť a som v koncoch, lebo na to mám už iba hodinu. Moje najslušnejšie veci sú všetko šaty. Čierne šaty. Fajn. Zoberiem si tie tielkové bez čipiek a bez akýchkoľvek ozdôb. Obliekla som si ich a spokojná sama so sebou som sa obzrela v zrkadle.

Prstom si prešla po tetovaní vzadu pod krkom. Mám tam sovu obklopenú ornamentmi, ktorú som si dala vytetovať tesne po smrti rodičov.

Do batôžku som si hodila slúchadlá, peňaženku a cez plece som si prehodila koženú bundu. Chvíľu som sa ešte v obývačke rozprávala s Mikeom a Lucy, ale tomu, čo hovorili som veľkú pozornosť nevenovala. Sústredila som sa len na hodiny zavesené na stene, ktoré mi odpočítavali čas do odchodu autobusu.

„Nezoberieš si auto?“ Zamával mi pred tvárou rukou Mike.

„Nie, z toho stresu by som sa nedokázala sústrediť na cestu.“

„Musí byť výnimočný, keď sa takto cítiš,“ povedala Lucy a venovala mi úsmev. Vydýchla som. Je.

Konečne hodiny ukázali 17:35 a ja som sa rozbehla z domu na zastávku. Niežeby som musela bežať, autobus prišiel až po mne. Sadla som si, nasadila slúchadlá a započúvala sa do spevu Marca Hietalu.

Vystúpila som a tri minúty po šiestej som stála pred podnikom, kde pracoval Jacob. Nečakala som ani tridsať sekúnd a zjavil sa vo dverách.

„Ahoj,“ pozdravila som ho a nebola som si istá, či ho mám objať. Vyriešil to však za mňa, keď ma vtisol do jemného objatia.

„Ahoj, Talia.“ Užívala som si, ako vyslovil moje meno. Chytil ma okolo pliec a viedol k neďalekému parkovisku.

„Kam máme namierené?“

„Večera a potom prechádzka?“

„To znie sľubne.“ Odomkol auto, do ktorého som nastúpila. Prvé minúty sme sedeli mlčky a ticho prerušila jeho otázka.

„Čo vlastne robíš? Myslím tým, študuješ ešte alebo tu niekde pracuješ?“

„Po dvoch rokoch som z vysokej odišla. Bola to len samá nuda a teória.“ A tiež tu už neboli rodičia, ktorí by ma na nej nútili ostať. A Mike to vzdal. „Robím v tunajšej IT firme art dizajn takmer úplne všetkého, čo potrebujú. Baví ma to, navyše, s mojim portfóliom ma zobrali v podstate okamžite. Čo ty?“

„V tom podniku len brigádujem takto cez víkendy a sem-tam počas týždňa. Predtým som zvykol opravovať autá ale toto mi prišlo ako príležitosť si trochu rozšíriť obzory. Študujem na južnej Seattle College na prírodovedeckej fakulte.“

„To... znie zaujímavo.“

„Nie je,“ zasmial sa, „ale potreboval som vypadnúť.“

„To teda nie, chcela som len byť slušná,“ zasmiala som sa tiež.

Jacob zaparkoval na parkovisku blízko Puget parku oproti malej reštaurácii a obaja sme vystúpili z auta. Vošli sme dnu, jedlo si objednali u milej čašníčky a opäť sme sa pohrúžili do rozhovoru.

Povedal mi o svojej prvej láske Belle a o tom, ako si vybrala iného.

„Ja som vlastne lásku nikdy nezažila. Teda, chodila som s jedným skvelým chalanom ale neľúbili sme sa a trvalo rok, kým sme si to navzájom priznali. Teraz je šťastný a jeho žena práve čaká dieťa.“

Páčilo sa mi ako venuje pozornosť každému môjmu slovu. Nevšimla som si kedy nám priniesli jedlo, nevnímala som ako som ho jedla. Bola som doňho pohrúžená a vyzeralo to, že aj on do mňa.

Porozprával mi legendy o jeho predkoch a tiež som sa dozvedela, že donedávna žil v La Push so svojim otcom, a že odišiel práve kvôli Belle.

„Bolo to pred tromi rokmi, takže medzitým som sa dal úplne dokopy, ale povedal som si, že doštudujem a budem sa ďalej venovať prírode a autám, keď sa vrátim.“

„To si trochu protirečí,“ pousmiala som sa.

„Nuž, možno sa mi raz podarí vyvinúť palivo do motorky z korienkov stromov,“ zasmial sa.

Nakoniec som sa rozhodla povedať mu, že žijem len s bratom a rodičia nám pred rokom umreli.

„Vlastne už asi aj s jeho priateľkou, predpokladám, že sa ku nám čoskoro nasťahuje.“

„Ako si sa s tým dokázala zmieriť?“ opýtal sa s hlasom plným súcitu. Zamračila som sa.

„Vlastne ani neviem. Celé to obdobie mám akosi rozmazané. Veľmi si na svoje pocity nespomínam.“

„Chceš sa o tom porozprávať?“

„Nie som si istá, či je o čom. Opýtam sa Mikea, čo sa vtedy dialo.“ Prikývol a ustarane na mňa hľadel. Chytila som ho za ruku, ktorú mal položenú na stole. Potešilo ho to, pretože sa usmial a pevnejšie mi ju stlačil. Na nič viac som sa už nesústredila.

Pokračovali sme v spoznávaní sa.

„Bratranec mi raz schoval oblečenie, keď som sa bol v rezervácié kúpať a ja som musel domov utekať len v mokrých trenkách!“ horlivo prikyvoval hlavou a smial sa.

„No to snáď nie!“ smiala som sa s ním a predstavila som si ho nahého teraz. Očervenela som a bola som rada, že mi nedokáže čítať myšlienky.

„No, to ja, keď som bola malá, som bola nahnevaná na brata, že mojej barbie urval hlavu. Tak som mu do topánky dala vajíčko. Uh, rodičia mi potom dosť vynadali, ale otec sa potajomky smial.“

„To ako ti napadlo?“

„Netuším, bola som predsa decko,“ smiala som sa.

Z reštaurácie sme odišli s boľavými lícami, držiac sa za ruky. Nešli sme hneď k autu ale ďalej dolu ulicou. Obloha už bola tmavá a na cestu nám svietilo oranžové svetlo lámp a neónové nápisy nad obchodíkmi. Dostali sme sa až k mostíku nad riekou, ktorá pretekala Seattlom.

Tu sme zastali, obaja hľadiac na jej ligotavý povrch.

„Ty... si výnimočná.“ Otočil sa ku mne. Cítila som, ako sa mi do líc hrnie červeň. Otočila som sa, aby som naňho lepšie videla. Práve v tej chvíli na nás dopadli lúče mesiaca a jeho tvár sa v nich kúpala.

„Aj ty si,“ zašepkala som, pretože hovoriť nahlas mi neprišlo vhodné.

Všimla som si, že sa ku mne približuje. Vyšla som mu v ústrety. Naše pery sa stretli a pocit, ktorý ma zaplavil bol neopísateľný. Poznám ho len dva dni a nasledujúca myšlienka mi vôbec neprišla absurdná. Patríme k sebe, pretože je môj a ja som jeho.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Pripútaní - Kapitola 3.:

 1
1. Satu admin
08.03.2017 [18:50]

SatuAhoj, ahoj.

Nahoď si, prosím ťa, do svojich kapitoliek odkazy na predchádzajúci aj nasledujúci diel, uľahčuje to tak čitateľkám ich čítanie.
Ďalej ťa opäť poprosím dávať si pozor na čiarky a chcela som sa opýtať - Myke/Mike - ako vlastne chceš, aby sa volal? Lebo to sú dve rozdielne mená a občas si mala tak, inokedy zase inak. Zmenila som to všetko na Mike a podľa toho ďalej skloňovala. Nezabúdaj tiež, prosím, zaškrtávať "Zobrazovat informace o článku" a "Povolit diskusi".
Veľká vďaka. Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!