Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Povedz mi pravdu! - 15. kapitola

02.06.2012 (13:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 3009×

15. kapitola

„Tak čo, páčil sa ti film?“ spýtal sa Edward, keď s Bellou vychádzali z kinosály. Objal ju okolo ramien a vtisol jej malý bozk na spánok. Bella pokrčila plecami.

„Ale celkom ušiel,“ povedala neprítomne. Vlastne, z filmu toho veľa nemala, pretože jej oči boli zamestnávané mužom s bronzovými vlasmi, zelenými očami a vypracovanou hruďou.

„To som rád... Čo podnikneme teraz? Chceš ísť na večeru, alebo niekam inam? Máš nejaké prianie?“

„Popravde, neviem. Hladná ani nie som, takže nemusíme zbytočne míňať prachy.“

„Tak si povedz, čo by si rada robila alebo chcela.“ Bella sa usmiala. Edward bol celý deň neskutočne všímavý,  pozorný a starostlivý. Keď za ňou prišiel z práce, navrhol jej, aby šli na rande. Presne tak, na to pravé americké. Bella vybrala nejaký film, ktorý práve premietali, Edward ho schválil – to, že by schválil všetko, čo by vybrala, bola už druhá vec –, a nakoniec šli do kina do Port Angeles. V podstate, Belle sa ani nejako extra ísť nechcelo, ale proste chcela byť s Edom čo najdlhšie.

„Myslíš, že keby som chcela pusu, vymykalo by sa to plánu nášho rande?“ spýtala sa nevinne a zastala. Edward sa potichu zasmial.

„No, podľa toho, od koho by si ten bozk chcela. Napríklad, tam ten predavač sa na teba pozerá už odvtedy, čo sme prišli. Mám sa ho ísť spýtať, či by bol taký ochotný a šiel ťa pobozkať?“ doberal si ju Edward. Bella sa na toho predavača pozrela a zachichotala sa. Skutočne sa na ňu pozeral – a to dosť intenzívne.

„Hej, celkom sa mi páči. Možno by si mi ho mohol nejako dohodiť.“ Zapozerala sa na Edwarda. Ten sa znova zasmial, pustil ju a rozišiel sa k predavačovi. Bella otvorila ústa dokorán. Ona to myslela ironicky. Edward to, samozrejme, vedel, ale chcel ju trošku potrápiť. 

„Edward,“ sykla, „čo robíš? Poď späť!“ Ale Edward ju nepočúval. Zastal pri predavačovi s čiernymi vlasmi a niečo mu začal hovoriť. Potom sa jemne natočil a ukázal na Bellu, ktorá sa práve chcela prepadnúť pod zem. Bože, toto bude trapas. Predavač sa na Bellu tiež pozrel a usmial sa. Bella sa uškrnula. Keď mu ten pako Edward skutočne povedal, aby ju pobozkal, tak ho na mieste zabije! Onedlho sa však Edward otočil a v jednej ruke držal popcorn a v druhej fľašu malinovky. Na tvári mal úsmev od ucha k uchu.

„Takže, situácia je taká, že ak si povieš dátum, môžete ísť na rande,“ prehovoril Edward, keď k Belle podišiel a do úst si vložil pár pukancov.

„Klameš! Nepovedal si mu nič také,“ nesúhlasila Bella.

„Ale povedal, veď sa naňho pozri. Potom som si však kúpil popcorn, aby to nebolo také nápadné, že som ťa mu chcel dohodiť. “ Bella sa nenápadne obzrela za Edwarda na predavača, ktorý sa na ňu potuteľne usmieval. S hrôzou sa pozrela na Edwarda.

„Nie, nie, nie. Edward,“ zaúpela. „To bolo myslené zo srandy, čo mám teraz robiť?“

Edward pokrčil plecami. „Možno by si sa s ním mala ísť porozprávať.“ Neveriacky naňho zazrela. Panebože, toto nemôže byť pravda.

„Len choď, ja si tu sadnem a počkám na teba,“ pokračoval vážnym hlasom. Ale musel sa udržať, aby nevybuchol od smiechu. Belline výrazy, ktoré naňho strúhala, boli na nezaplatenie. Predavačovi nepovedal o nej ani „mäkké f.“ Chcel si ísť kúpiť len niečo na pitie, a keď Bella spomenula, že by oňho „mala záujem,“ chcel to využiť. Bella prehltla.

„V žiadnom prípade, poď, odchádzame,“ povedala a načiahla sa po Edwardovu ruku. Zdala sa byť vystrašená, dokonca aj jej srdce bilo rýchlejšie. Edward pochopil, že už sa jej musí priznať.

„Bells, pokoj, nič som mu nepovedal,“ zasmial sa Edward. Bella zdvihla obočie.

„Fakt?“ Prikývol. „Hej, čo si si myslela? Že by som niekomu navrhol, aby mal s tebou rande, keď sme my dvaja konečne spolu a ja som ťa získal?“

Bella pokrčila plecami. „Ja neviem...“ zamrmlala, potom prižmúrila oči a spustila: „Ty idiot!“ Začala ho búchať do hrude a úplne ignorovala ľudí, ktorí sa na nich pohoršene dívali. Edward sa zasmial, sklonil sa nežne ju pobozkal.

„Aj ja ťa ľúbim,“ zasmial sa. Bella sa naňho pozrela. V tvári mal pobavený výraz  a po chvíli sa musela zasmiať aj ona. Tiež jej prišlo divné, že by to Edward povedal. Ten len pokrčil plecami.

„Vidíš, dostala si svoj vysnívaný bozk.“

„To teda áno. Poď, ideme.“ Bella ho objala okolo pása a spoločne vyšli na parkovisko, až k Edwardovmu Volvu.

„Nehneváš sa, však?“ spýtal sa, keď si sadol za volant. Bella si práve zapínala pás. Povzdychla si. „Trošku. Ja som si fakt myslela, že si mu to povedal. Bože, to by bol trapas, keby som k nemu potom išla, že by som mu to mala vysvetliť a on by sa na mňa pozeral ako na nejakú kravu,“ sťažovala sa.

„To by som nedopustil.“ Pohladil ju po líci. Bella pretočila oči.

„Dobre, čo keby sme šli ku mne?“ navrhol. Bella k nemu šľahla pohľadom.

„K tebe ako k tebe domov?“ uisťovala sa. Edward sa zasmial. „A kam inam by si ešte ku mne chcela ísť?“

„Dobre, môžeme ísť k tebe,“ povedala. Edward sa zachichotal. Vedel, že bude zvedavá na to, kde býva. Ešte uňho nebola. Cesta domov prebiehala viac – menej v tichosti. Ale nebolo to také ťaživé ticho. Bella sledovala z okna nočnú krajinu a Edward sledoval ju a niekedy aj cestu. Ešte, že mal ako poloupír tak dobre vyvinuté zmysly. Jednu ruku prehodil okolo jej ramien a pritiahol si ju k sebe o niečo bližšie.

„Edward, mal by si sa venovať ceste,“ podotkla Bella, ale nepohla sa od neho. Bolo jej to príjemné.

„Veď sa venujem.“

„Áno, to vidím,“ povedala ironicky. Pozrela sa naňho a všimla si, že má na tvári úškrn.

„Na to, že si policajt, si extrémne nevšímavý,“ pokračovala. Edward sa zasmial.

„Všetko mám pod kontrolou.“ Bella to nechala tak. Nechcela sa s ním hádať. Hlavu si položila na jeho rameno a pohladila ho po líci. Potom ho pobozkala na čeľusť a pokračovala na krk.

„Bella,“ vydýchol.

„Hm?“ zamručala a pokračovala v preskúmavaní jeho pokožky na krku. Cítila jeho príjemnú vôňu.

„Nerob to, neviem sa sústrediť na cestu,“ znova vydýchol. Mal chuť na jej telo a ona mu to ešte sťažovala. K nemu domov sa dostali nejakým zázrakom. Ihneď, ako zaparkoval pred svojím bytom, vytiahol Bellu z auta a pritlačil sa jej na pery. Ich jazyky sa začali preplietať a Bella mu vzdychla do úst.

„Poďme dnu,“ šepol jej do úst a spoločne sa dopotácali ku vchodu, ktorý Edward rýchlo otvoril. Bella bola na ňom stále nalepená a nehodlala sa ho tak skoro pustiť. Edward privolal výťah, ale trvalo mu strašne dlho, kým prišiel. Edward to už nemohol vydržať. Bol neskutočne vzrušený. Vedel, že keby ich v tejto chvíli niekto vyrušil, dopadol by zle. Chytil Bellu na ruky a vybehol s ňou po schodoch. Bella bola taká zabraná bozkávaním Edovej tváre, že si ani nevšimla, že použil svoju upírsku rýchlosť. Chvalabohu! Keď sa dostavili pred dvere od jeho bytu, netrpezlivo vytiahol z vačku na bunde kľúče. V rýchlosti otvoril dvere a vbehol s ňou dnu. Tam ju položil na zem a oprel ju o dvere. Začal ju náruživo bozkávať a sťahovať jej tričko. Keď sa mu to podarilo, odhodil ho niekam do rohu chodby. Bella mu omotala ruky okolo krku a on si ju zdvihol na ruky.  Mal namierené k nemu do spálne, kde už mal na dnešnú noc skvelý plán...

***

O tri týždne neskôr sedela Bella v kuchyni za stolom, v jednej ruke držala šálku kávy a prstami druhej ruky netrpezlivo klopkala do stolu. Každú chvíľu kontrolovala hodiny, no mala pocit, akoby sa spomalil čas. Už od rána, odkedy sa zobudila, sa neskutočne vliekol. Dokonca sa rozhodla aj umyť dlážku v celom dome, v obývačke a spálni utrieť prach a v kúpeľni vyčistiť sprchový kút a umývadlo. To je však nezabralo toľko času, koľko plánovala, preto teraz nemala čo robiť a myšlienky na Edwarda sa jej stále vracali do mysle. Nevedela sa ho dočkať. Odvčera ho nevidela, ani s ním nevolala. Bolo jej za ním smutno. Ale musel byť v práci, preto nemala na výber a musela sa tomu prispôsobiť. Porazene si povzdychla, znova sa zahľadela na hodiny a zaúpela. Bolo trištvrte na tri. Edwardovi sa zmena končí presne o hodinu a pätnásť minút. Mala to „zmapované.“  

Spomínala na deň, keď Jane oznámila, že sú s Edwardom spolu. Jane sa úprimne tešila. Poprala jej veľa šťastia, vraj on je určite ten pravý. Bella sa na to len usmiala. Cítila sa ako zamilovaná pubertiačka. Každým dňom milovala pána šerifa viac a viac. Zlé na tom bolo len to, že dni ubiehali neuveriteľne rýchlo. Pomaly, ale isto sa blížil koniec augusta a Belle zostávalo do odchodu domov už len osem dní. Stále sa nerozhodla, ako to bude ďalej. Na jednej strane sa jej odísť nechcelo, ale na tej druhej vedela, že musí. Pretože, v San Franciscu na ňa čakali priatelia, práca...  Ale ešte na to nechcela myslieť. Radšej sa myšlienkami vracala do situácií, ktoré zažila s Edwardom za posledné tri týždne. Boli v rezervácií La Push, o ktorej sa Bella rozhodla, že určite napíše článok. Bola tam krásna príroda a stojí za to vidieť to.

Potom šli aj do Seattlu, kde si len prezreli mesto a popozerali nejaké pamiatky. No a večere trávili buď u Belly, alebo Edwarda, kde si lásku vyznávali aj fyzicky.

Nakoniec Bella skončila pri telke, pri ktorej si otvorila balíček chipsov a netrpezlivo chrúmala.  

Keď hodiny odbili štyri hodiny a dvadsať minút, Bella znervóznela.  Vedela na sto percent, že Edward už  pred dvadsiatimi minútami skončil. Sľúbil jej, že po práci k nej okamžite príde. Zatiaľ meškal síce len dvadsať minút, no aj tak z toho začínala byť na nervy. Avšak, rozhodla sa, že ešte predsa len počká. Veď pár sekúnd navyše ju nezabije. Avšak, prišlo jej to zvláštne, pretože Edward ešte nikdy nemeškal. A keď aj áno, vždy jej o tom dal vedieť.

Lenže, sekundy sa menili v minúty, minúty na ďalšie minúty, až prešla ďalšia hodina. Bella už jednoducho nemohla čakať. Vytiahla mobil a vytočila Edove číslo. Prvý píp, druhý píp, tretí píp, štvrtý píp, piaty píp... Odkazová schránka. Bella zavrčala a s dupotom odpochodovala na chodbu. Do kabelky hodila mobil, až sa čudovala, že sa nerozbil. Na nohy v rýchlosti nazula botasky a bola rozhodnutá, že keď jej vážený neráči zdvihnúť mobil, pôjde za ním do práce. Mala tušenie, že ho tam nájde. A keď tam nebude, pekne krásne pôjde k nemu domov. Lenže, autom sa jej ísť nechcelo, preto sa rozhodla, že sa prejde. Čerstvý vzduch ešte nikdy nikomu neublížil, no nie? A policajná stanica bola desať minút pešo, takže to nebolo ďaleko. A potrebovala sa upokojiť. Dnes bolo vonku okolo dvadsať stupňov, čo bolo na leto dosť málo. Lenže, my sme sa nachádzali vo Forks, kde to bolo normálne.

Oblohu halili ťažké sivé mraky, z ktorých po chvíli začali padať malé kvapky dažďa. Bella zrýchlila, pretože nechcela riskovať vzhľad mokrého kuraťa. Samozrejme, dáždnik si so sebou nevzala. Veď na čo?... Bola však rada, že si cez seba prehodila aspoň ten svetrík. Dážď začal zosilňovať, ale to už sa nachádzala, našťastie, pred stanicou. Ako otvorila dvere, okamžite po nej strelila pohľadom Margaret. Jej výraz jasne naznačoval, že sa jej prítomnosť Belly nepáčila. No čo, veď kto sa jej bude pýtať, pomyslela si Bella. Neprišla za ňou. Podišla k nej.

„Dobrý deň, prišla som sa Edwardom... Ehm, teda, za šerifom Cullenom,“ opravila sa Bella rýchlo. Margaret jemne nadvihla obočie. Vedela, že Bella s Edwardom chodí a nemala ju rada. Už len z toho princípu.  Bella jej neprišla vôbec sympatická. Kráčala si ako nejaká panička z veľkomesta. Počkať, pani Parkerová aj bola z veľkomesta. Margaret sa pokúsila o úsmev.

„Pán Cullen je vo svojej pracovni. Počkajte, zavolám vám ho,“ odvetila Margaret a načiahla sa po telefón.

„Nie, nie,“ vyhŕkla Bella. Mala v pláne mu tam vtrhnúť a zistiť, čo je dôležitejšie než ona. Dobre, vedela, že preháňa, ale mala zvláštny pocit. „Ak je v pracovni, pôjdem za ním sama.“

Bella si všimla, že Margaret tým prekvapila. Nakoniec však len prikývla. Margaret sa potichu zachichotala, pretože vedela, že Edward nie je vo svojej pracovni sám. Bella bez slova prešla okolo nej a mierila si to k Edwardovej pracovni. Aha, takže vážený pán sa rozhodol, že mi ani nedá vedieť, že sa v práci zdrží. Super, vážne super! Rozčuľovala sa v duchu Bella. Nevedela, kde má Edward kanceláriu, ale pochybovala, že ju bude také ťažké nájsť. Ešte tu totiž nebola. Mala pravdu. O chvíľu stála pred tými dverami. Odrazu nevedela, či má vkročiť ďalej, alebo najprv zaklopať. Keď sa však započúvala, začula Edwardov hlas. Ale nie len jeho. Ešte nejakej ženy. Srdce sa jej rozbúchalo neuveriteľnou rýchlosťou. „Pšt, bude to dobré,“ začula Edwarda. Zahmlilo sa jej pred očami. Na nič nečakala, rozrazila dvere a pohľad, ktorý sa jej naskytol, ju úplne zamrazil. Čo to má znamenať? Bola Bellina prvá myšlienka.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Povedz mi pravdu! - 15. kapitola: