Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Posledný výdych - 8. kapitola

ghnfgjnfgjn


Posledný výdych - 8. kapitolaV tejto kapitole nastane malý zvrat. Ktorý vás asi nepoteší, ale samy uvidíte kam náš príbeh povedie. Pomaličky sa blížime ku koncu.
Prajem príjemné čítanie, DarkPassion.:)

"Lepšie neskoro ako nikdy."

 

8. kapitola

 

hudba

 

Blízka budúcnosť


Viete, že ste niekoho stratili, viete, že už sa nikdy nevráti. Keď tajne snívate, dúfate, že sa to všetko napraví. Unikáte z reality do hlúpych predstáv, prajete si, aby to, čo čítate, či vidíte vo filmoch, sa mohlo stať aj vám, ale aká je pravdepodobnosť, že tie čarovné veci, ktoré sú nahrané a ktorým sa snažíme tak veriť, sa udejú aj v skutočnom živote a že to naozaj skončí šťastným koncom.

Verila som, dúfala, modlila sa každý moment za to, aby to tak rýchlo neskončilo, pretože síce žijem tak ako sa dá, ale tá bolesť, ta úzkosť, keď si uvedomím, aký dlhý čas už ubehol. Ako dlho som nemala dovolené ho vidieť, keď viem, že on je práve na mieste, kde ho osud zaviedol. Stále sa pýtam, prečo som odsúdená bezdôvodne. Ale skutočná bolesť, tá prázdnota, netýka sa otázok a obvinení. Len samoty, osamoteného miesta, ktoré nechal v mojom srdci. Chýba mi každá chvíľa, predstava, spomienka, ktorá mi vždy pripomenie, čo by mohlo byť dnes. Ten stratený čas, ktorý práve ubieha, každá sekunda, minúta, či hodina mohla byť naša a miesto toho sme každý niekde úplne inde.

Pripadám si ako blázon, hlúpa, naivná a zvláštna. Bojím sa, že nie je normálne smútiť tak dlho, trápiť sa. Cítim tie divné pohľady, pohoršené a krivdivé slová k mojej osobe. Nevadilo mi to, ani mi to nevadí, len sa cítim... chcem naspäť toľko vecí, chcem naspäť jednoducho a hlavne jeho. Pretože on bol mojou nádejou, mojím vzduchom, mojim ďalším kusom srdca. Nebola to tá láska, ale bolo to puto tvorené láskou. Tak pevnou, silnou, ktorú sme mohli pretrhnúť len my. Myšlienka, že by som mala poškodiť niečo tak sväté, ma bolela, ale on to spravil za nás oboch.

Spájalo ma s ním toľko, dokonca stále spája, možno preto sa vo svojom vnútri neviem stále pohnúť vpred. Cítim k nemu cit tak zvláštny a čistý, že každý by si myslel, že som zamilovaná. No zaľúbenosť, ten názov je tak nepresný až smiešny, tak slabý a nevýstižný. Slová nevysvetlia význam, číslami nevypočítam silu, dotykom nezistím pevnosť. Len cit v mojom tele, len ja a on vieme, o čom hovorím. Bláznivé? Ale pre mňa krásne a uvoľňujúce, no teraz najväčšou bolestnou myšlienkou v mojej hlave. Tŕňom v boľavom srdci. Milujem ťa, Edward Cullen!

 

 

Prítomnosť

Ráno ma do očí bodali slnečné lúče. Natiahla som sa na posteli a moje stuhnuté kosti zaškrípali. Pomaly som si začala spomínať, čo sa udialo. Na tvári mi pohrával úsmev blázna a srdce mi splašene búšilo do hrude. Mala som pocit, že chce vyskočiť a tancovať po celej nemocnici, spievať o svojej radosti o svojej hlbokej a nezvratnej láske, ktorú cíti k človeku, čo odpočíva v izbe naproti.

Vstala som z postele, ktorú som automaticky ustlala, a postavila som sa pred zrkadlo. V živote by som nepovedala, že moje oči, ktoré boli smutné a beznádejné sa teraz na mňa usmievajú. Vošla som do kúpeľne a zaliezla do sprchy, kde som na seba pustila horúcu spŕšku vody. Svaly v celom tele sa mi pomaličky uvoľňovali a ja som sa mohla len spokojne usmievať. Horúce kvapky mi stekali po pokožke a nechávali na nej mokré cestičky, ktoré nahrádzali ďalšie a ďalšie kvapôčky.

Vyšla som zo sprchy a zabalila sa do osušky. Stála som pred zrkadlom, ktoré bolo celé zahmlené. Načiahla som sa a prstom naň nakreslila srdiečko.

Keď som bola hotová a upravená, vyšla som z izby a smelo zaklopala na dvere, kde sa po celý čas skrýval môj princ. Spoza dverí som počula prúd tečúcej vody, nakukla som dnu. Posteľ bola ustlaná, ležala na nej malá kôpka čistého oblečenia. Vošla som dnu a sadla si na posteľ, stále mi neunikal pohľad z dverí, kde sa môj anjel sprchuje. Vnútri som cítila silné nutkanie vojsť dnu. Už som stála pri dverách a načahovala sa ku kľučke, keď sa dvere zrazu otvorili a v nich stál on, osušku mal obmotanú okolo pása a na hrudi a ramenách sa mu stále skveli malé kvapôčky vody. Vyzeral prekvapene, no keď som k nemu podišla, chytil sa šance a lapil moje pery. Chvíľku sme tam len tak postávali, keď vtom sa otvorili dvere. Stála v nich stará sestrička a nahnevane si nás obzerala. Rýchlo som sa odtiahla a z úst mi unikol pobavený chichot.

„Tu máte lieky, Edward!“ zahrmela a položila ich na malý, kovový stolík, ktorý stál pri jeho posteli. Zabuchla za sebou dvere a my sme sa spolu začali smiať.

„Nemala by si takto strašiť sestričky, miláčik,“ zašeptal mi do ucha a ja som cítila ako mi jeho teplý dych prešiel po pokožke, okamžite mi naskočila husia koža.

„Nebola som v tom sama, ty si v tom mal prsty tiež, drahý,“ zasmiala som sa a on ma obdaroval letmým bozkom na čelo. Prešiel k posteli a spustil zo seba uterák, poskytol sa mi pohľad na jeho vypracovaný... zadok. Mala som chuť zvaliť ho do perín a vziať si to, čo mi už od včera patrí. Cítila som, ako sa mi do tváre hrnie červeň. Edward si obliekol bielizeň a lišiacky sa na mňa usmial, zodvihol obočie a ja som si len zahryzla do pery.

„Ty moja nenásytná,“ zasmial sa a ja som po ňom hodila vankúš.

Celý deň sme ležali v posteli, ja v jeho náruči a celý svet bo ničím. Hladili sme sa, bozkávali, smiali sa a obaja sme sa snažili si zapamätať každý detail spoločne stráveného času.

Zrazu vstal a prešiel k oknu, ktoré bolo otvorené, aby sem prúdil čerstvý vzduch. Kŕčovito sa držal parapety a zhlboka dýchal.

„Edward?“ šepla som a pomaličky šla k nemu. Objala som ho zo zadu okolo pása a on sa trochu uvoľnil.

„Si... si v poriadku?“

„Bell, zavolaj rýchlo sestričku,“ zasýpal a padal na zem.

„Edward!“ zakričala som a sklonila sa k telu, ktoré ležalo pri mojich nohách. Bol celý biely, pery mal namodralé, pokojne ležal na zemi a pomaličky a ťažko dýchal, skôr lapal po dychu. Rýchlo som vyletela z izby a začala som kričať, kričala som a nikde nikto. Práve, keď ich potrebujem, práve v momente, keď môj princ leží v izbe a potrebuje pomoc. Všetci boli niekde zalezení a mňa chytala panika. Narazila som zrazu do nejakej osoby, vzhliadla som a predo mnou stál prekvapený doktor.

„Musíte ísť so mnou, váš pacient Edward Cullen skolaboval,“ sypala som zo seba slová, ktoré aspoň pre mňa dávali význam. Chytila som ho za ruku a utekala s ním do jeho izby. Stále tam nevinne ležal, no tvár už nemal čistú a bielu, z nosa mu tiekol pramienok bordovej tekutiny, krvácal. To nie, nie... to nemôže byť pravda. Nie teraz, keď to všetko len začalo.

Zrazu bola izba plná sestričiek, dvaja doktori ho opatrne zdvíhali a pokladali na nosítka. Zmizli a ja som stála v jeho izbe, všetko bolo zrazu tak prázdne, slnko pre mňa nesvietilo, vzduch neexistoval. Len ja a prázdnota, ničota, ktorá zrazu oblapila moje telo. Obrátila som sa k oknu, kde pred chvíľou stál môj anjel a pohľad sa mi stočil k malej krvavej kaluži na zemi. Padla som na kolená a tvár si zložila do dlaní. Cítila som, ako mi po rukách tečú slzy. Srdce mi zvieralo a v hrdle ma nepríjemne škrabalo. Vzlykala som, kričala, búchala do zeme.

Pýtala som sa len jedno - prečo práve teraz. Nemohol si, Bože, chvíľu počkať? Nemohol si mi dať ešte pár chvíľ, ktoré sme mohli spolu bezstarostne prežiť? Vedela som, dúfala som, že ešte nie je koniec, ale tichý hlas mi niekde v hlave šeptal, že sa čas kráti, že za chvíľku príde smrť a môj anjel mi dá posledné zbohom. Poslednýkrát ucítim jeho teplé pery na mojich. Poslednýkrát ucítim jeho teplé dlane prechádzať po mojom tele. Vzlykla som a cítila, ako ma dve silné paže zdvíhajú.

„Emmett?“ vzhliadla som a uvidela jeho brata, pravdaže, museli im hneď volať. Celá jeho rodina stála v izbe a pozerala na prázdnu posteľ. Jeho mama plakala Carlisleovi do ramena a mňa prepadlo ďalšie zúfalstvo. Ako môžeš dovoliť, aby trpeli aj oni? Nestačím ti ja? Nedovoľ, prosím, aby šiel k tebe, nepatrí tam. Jeho cesta vedie ešte životom, možno je kľukatá, plná prekážok a bolestí, ale niekde tam na konci pre neho ešte stále svieti slnko. Nedovoľ, aby ho temnota stiahla k tebe.

„Dám ti niečo na upokojenie, Isabella.“ Počula som len tiché šeptanie, no všetko mi bolo zrazu ukradnuté, pred očami som mala len jeho tvár. Jeho úsmev a v ušiach mi znel len jeho hlas.

„Milujem ťa, Edward!“ šepla som a vošla do nič netušiacej temnoty.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Posledný výdych - 8. kapitola:

 1
5. Lexie
07.12.2011 [20:49]

dokonalosť Emoticon

4. marcela
22.08.2011 [20:12]

Tak to je opravdu síla.Nádhera. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.08.2011 [17:43]

BellaSwanCullen8chudak Edward Emoticon len nech je všetko v poriadku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.08.2011 [16:52]

Stellto je celkem.. kruté.. chudáček.. :( doufám ať je v pořádku..

1. lelus
22.08.2011 [12:57]

len nech je v poriadku:D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!