Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Posadnutá - 2. kapitola

12.04.2012 (09:15) • Wejusss • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2324×

2. kapitola

Spozornela som. Okolo sa ozýval ten dobre známy zvuk praskajúcich konárov a hučiaceho potôčika. Usmiala som sa a stiahla viac medzi kríky. Napružila som sa do skoku. S prasknutím som vyskočila do vzduchu a zvalila som Jaspera k zemi. Skotúľali sme sa dole brehom do jazierka, kde som ho priklincovala pod sebou. Chvíľu sa bránil, no potom sa zasmial.

„Si dobrá. Už si porazila aj mňa.“ Usmiala som sa a vstala. Mrazivá voda mi stekala z vlasoch na bundu. Zamračila som sa.

„Alice asi nebude dvakrát rada, keď ma uvidí.“

„To nie, ale tú bundu už nebudeš vo Forks potrebovať. Nie je tam až taká zima, myslím.“ Jasper sa postavil a oprášil si kabát od vody. „Mali by sme ísť, už aj tak meškáme. Príliš dobre si sa skryla, nemohol som ťa nájsť.“

„Tak to beriem ako poklonu.“ Zasmial sa a gentlemansky sa uklonil. Keď sa narovnal, prešiel prstom po mojom čele. Zostalo mu tam moje maskovanie – čierne blato.

„No, veď uvidíme, čo na teba povie moja drahá...“

„Ženuška,“ dokončila som vetu namiesto neho a otočila sa na odchod.

Bežali sme do Halovskej rezidencie uprostred Aljašských lesov. Vošli sme do Bielej vily a obišli kufre v predsieni. „Idem sa prezliecť skôr, než ma uvidí Alice,“ šepla som Jasperovi a vybehla hore po schodoch do svojej izby. Moje kufre stáli pri dverách. Celá izba vyzerala prázdne, akosi osamotene. Jedinou pestrou vecou, boli nové šaty rozprestreté na posteli. Alice, pomyslela som si. Samozrejme, že videla, čo sa stane. Bola som rada, aspoň som sa nemusela prehrabovať v tej hromade vecí. Zvliekla som zo seba špinavé oblečenie a vbehla som do horúcej sprchy. Potom som sa obliekla do čistého oblečenia.

„Bella?“ Alicin hlas sa ozval zdola. Vzala som si kufre a odniesla ich do haly. Tam už stála celá Halovská rodina. Alice a Jasper, Rosalie a Emmett.

„No konečne. Už som si myslel, že ťa uniesli mimozemšťania,“ zvolal žartovne Emmett a vzal mi kufre. Naložil ich do čierneho Jeepu, a potom sme vyrazili do hlavného mesta na letisko.

***

28. november

Volám sa Isabella. Isabella Tamie Hale. Do svojho nového života som sa prebrala pred mesiacom uprostred lesa na hraniciach medzi Kanadou a Aljaškou. Nespomínam si, kým som bola, ani odkiaľ pochádzam. Môj stvoriteľ, Jasper hovorí, že je to pri premene normálne. Pri premene na upíra. Pretože to som. Krvilačný upír. Ani živý, ani mŕtvy. Povedal, že som umierala. Našiel ma pri ceste, keď bol na love. Vyrútila som sa so svojím starým chrobákom z cesty a skončila som v priekope. Mala som dolámanú panvu, otvorené brucho a rebrom prepichnuté pľúca. Nebolo kedy ma brať do nemocnice. Takú cestu by som nezvládla. Umierala som a Jasper to vedel. Nemal na výber a musel ma premeniť. Hovoril, že ho stálo veľa sily premôcť sa a nevysať mi krv. A ja mu teraz vďačím za život.

Trvalo mi štyri dni, kým sa mi kosti znovu spojili a prebrala som sa do chladného rána. Počas premeny som nič necítila. Pred očami som videla len tmu a bielu hmlu, z ktorej sa vynárali zelené oči. Netuším, komu patrili, no myslím, že patrili človeku z môjho ľudského života.

Podľa dokladov sa volám Isabella Marlie Swan a žijem vo Forks. Malom mestečku v štáte Washington v USA. Týždne sme sledovali správy o hľadaných osobách, či sa tam neobjaví náhodou moje meno s fotkou, ale nie. Nič také sa nestalo. Premýšľam, aká zlá dcéra som musela byť, že im nechýbam...

A tak som si zmenila meno.

3. december

Dnes ma Jasper zobral na výcvik. Ako novorodený sa stal vojakom a chce ma naučiť, ako bojovať. Doslova ma zvalcoval. Neskôr som bojovala s Rosalie. Našou krásnou blondínkou a zakladateľkou tejto rodiny. No, s ňou to nedopadlo o nič lepšie.

15. január

Dnes sa moje meno objavilo v nekrológu. Dátum smrti bol neznámy. Pohreb sa konal 13. januára na Forkskom cintoríne. Zaujímalo by ma, koľko ľudí sa na ňom zhromaždilo. Alice hovorí, aby som sa tým netrápila. Že už mám nový život, ale to nejde...

19. február

Zase som v snoch videla jeho tvár. Volal na mňa z hmly. Ale ako zakaždým, aj teraz, keď som za ním prišla, zmizol. Kto je to? Pýtam sa znovu. Prečo za mnou chodí do snov? Urobila som mu niečo?

...nedokážem si zodpovedať na vlastné otázky. Bolí ma z toho hlava. Nespala som už tretiu noc. Bojím sa zavrieť oči, aby znova neprišiel. No som unavená. Neviem, ako dlho to ešte vydržím.

3. marec

Tvár neznámeho ma nestraší už len v snoch. Dnes som bola na love. Keď som sa zahryzla do krku vlka, uvidela som pred sebou jeho mramorovú tvár, bronzové vlasy a olivové oči. Znova na mňa volal. Mala som ísť za ním? Nešla som a za chvíľu zmizol. Chcem vedieť, kto to je!

4. marec

Hľadala som vo všetkých možných zdrojoch. Hľadala som jeho tvár, ale nič som nenašla. Súrodenci sú znepokojení. Niektorí sú toho názoru, že patrí do mojej minulosti...  

Sedela som v lietadle a listovala svojím denníkom. Popritom som čítala niektoré zo starých záznamov. Keď som sa dostala na ďalšiu prázdnu stranu, premýšľala som, ako začať. Ale pero sa nakoniec samé rozpísalo.

17. september

Rosalie nakoniec dodržala svoj sľub. Sedíme v lietadle a odchádzame do Forks. Tanya a jej sestry zostali v Bielej vile. Žijú tam už päťdesiat rokov a len kvôli mne sa nechcú sťahovať. Som rada, že moji súrodenci súhlasili s touto cestou. Cítim v nich oporu, aj keď sa bojím. Mám strach, že veci nebudú také, ako som si vysnívala. Po príchode do USA na letisko v Los Angeles, Alice zavolá do školy a prihlási nás. Nastúpim do desiatej triedy ako 16 ročná spolu s ňou. Rosalie, Emmett a Jasper nastúpia do jedenástej triedy. Už som zabudla, ako to v škole vyzerá. Ale toho sa nebojím. Bojím sa toho, že tam nebude ten, koho hľadám. Stále musím myslieť na to, čo ak sa už odsťahoval? Čo ak ani nepochádza z môjho minulého života a je to len výplod mojej fantázie? Alice sa snaží nahliadnuť do našej budúcnosti, ale ešte ho tam nevidí. Vlastne, nevidí nikoho. Prečo je to tak?

Odhalenia sa nebojím. Všetci moji známi súrodenci ma ubezpečili, že sa vôbec nepodobám na to dievča z nekrológu. Ale čo ak si predsa len niekto spomenie? Chcela by som znovu vidieť svojich rodičov, no mám strach, že si spomenú. Ani Rosalie s tým nesúhlasí. Zakázala mi skontaktovať sa s nimi. No myslím, že jej zákaz poruším. Je to predsa len môj život...

Autor: Wejusss (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Posadnutá - 2. kapitola: