Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nový život, nová láska? » 7

13.09.2010 (07:15) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 920×

»7

__________________________________________________________________________

Keď chytil moju tvár do dlaní, tak som prekvapene zodvihla pohľad. V jeho červených očiach sa zračil úsmev a nežnosť, no aj niečo ako túžba. Pritiahol si ma bližšie a tváre sme mali od seba na menej ako desať centimetrov. Jeho chladný dych ma šteklil na tvári a dokonale ma opantal. Rozochvela som sa a zatvorila oči, nemohla som sa vzoprieť, tak som iba čakala.

Sklonil hlavu ešte nižšie a keď prekonal poslednú vzdialenosť medzi nami, tak nežne pritisol svoje dokonalé mramorové pery na moje.

__________________________________________________________________________

Celý svet sa so mnou zatočil a zrazu som nevnímala nič, iba jeho. Jeho jemné pery prechádzali po mojich a nežne sa o ne obtierali, pričom som sa postavila na špičky, aby som dočiahla vyššie. Pootvoril ústa a pobozkal ma, vášnivo, no stále opatrne. Zabudla som na celý svet a vo výbuchu pocitov v mojom vnútri som mu odpovedala. Zodvihla som ruky a spojila ich za jeho chrbtom tak, že som sa ku nemu ešte viac pritiahla.

Prekvapený mojou reakciou sa na chvíľku odtiahol, no ja som ho stiahla naspäť. V tejto chvíli mi bolo jedno, čo bude potom, zaujímala ma iba prítomnosť. Moje vnútro vrelo a bruchu som mala motýliky, ktoré ma nástojčivo rozochvievali a nemohla som kvôli nim prestať. Pritisla som sa na jeho chladné telo a cez tenkú látku jeho trička som pocítila jeho svaly a naplno som precítila jeho prítomnosť. Spojili sme naše pery v sladkom bozku, pričom svoje ruky zaplietol do mojich dlhých vlasov  a cítila som jeho úsmev a radosť.

No ani minulosť na seba nenechala dlho čakať a znova ma zaplavili spomienky na Edwarda. Bojovala som úpenlivo proti nim a po tvári mi stiekla slza. Z Rileyho bozkov som cítila, že ich myslel vážne a úplne úprimne, nepobozkal ma len preto, lebo videl, ako na mňa pôsobila jeho blízkosť. Ako keby... mi teraz odhalil všetky svoje pocity. Akoby mi... vyznal lásku. Ale to predsa nebolo možné. Niekto, ako on, nemôže milovať niekoho, ako som ja. Odtiahla som sa od neho, lebo som sa potrebovala nadýchnuť a sklonila som hlavu. Oprela som sa o jeho hruď a ruky nechala okolo jeho pása. Tá jediná slza, ktorá sa objavila, skĺzla po mojom rozpálenom líci dolu a kvapla na zem.

Riley presunul svoje ruky z mojich vlasov na chrbát. Hodnú chvíľu sme tam takto stáli a ani jeden neprehovoril.

Mohlo sa nepriateľstvo zmeniť na kamarátstvo? A to na... možno lásku? Niežeby som do neho bola zamilovaná, ale príťažlivosť medzi nami bola, vzájomná. Nepobozkala som ho len tak zo srandy, proste som cítila, že to chcem. A ani som si nebola istá, či dokážem znova milovať a otvoriť niekomu ďalšiemu moje srdce po tom, čo sa stalo, ako som naraz prišla o celú rodinu a lásku, o ktorej som si myslela, že bude nekonečná. No Edward mal pravdu, človek zabúda, spomienky miznú. Niežeby som zabudla na neho, ale po tých dvoch týždňoch, čo som bola mimo som si z boja veľa nepamätala a bola som rada - aspoň som na to nemohla spomínať, aj keď tie najbolestivejšie spomienky boli stále úplne jasné.

Opustila som Forks a teraz som niekde úplne inde, v meste, ktorého názov neviem a s upírom, ktorý ma mal zabiť, no namiesto toho ma zachránil. Za sebou som zanechala iba spolužiakov a Charlieho.

Charlie! spomenula som si okamžite. Pred bojom mu Edward nechal lístok, že ma berú niekam preč a nemá sa o mňa báť, lebo sa onedlho vrátim, hoci onedlho je pre neho na ďalší deň a už sú to skoro tri týždne, čo som nebola doma. Musím mu aspoň zavolať a niečo si vymyslieť, aby bol pokojný. Budem rada, ak ešte nerozbehol policajné pátranie.

„Máš tu mobil?“ odtiahla som sa nakoniec od Rileyho a rýchlo rozmýšľala, čo poviem Charliemu, ak sa mu dovolám.

„Hej, jasné,“ povedal hneď a začal ho hľadať po vreckách. Po chvíli mi ho podával a keď som si ho vzala, tak som sa vymanila z jeho objatia a prešla si ku oknu. Vyťukala som Charlieho číslo na mobil a stlačila volať. Po treťom zvonení mi to zdvihol a ako som začula jeho mierne vystrašený hlas, tak som znervóznela.

„Ahoj, tati,“ pozdravila som ho a snažila sa o pokojný normálny tón. Hneď na mňa vyletel s kopou otázok, no prerušila som ho. Vyzeralo to, že Edwardovmu listu uveril, no aj tak sa o mňa bál, keď som sa tri týždne neozvala.

„Prepáč, že som sa ti tak dlho neozvala a ešte sa nevrátila, ale mala som toho veľa a mobil sa mi vybil,“ klamala som presvedčivým hlasom a modlila sa, aby ma neprekukol. „Teraz volám z požičaného. Vieš, rozmýšľala som a rozhodla sa pre univerzitu na Aljaške, tak sme sa tam boli pozrieť a keďže je to ďaleko, našla som si malý slušný byt v meste a mám aj spolubývajúceho. Nie, nie je to Edward,“ odpovedala som mu rýchlo na jeho otázku, ktorú pomaly ešte nestihol dopovedať.

„On sa rozhodol, že pôjde na inú školu, lebo tu sa mu nepáčilo.“ Zdalo sa, že Charlieho to potešilo, lebo nemal Edwarda veľmi v láske, hoci sa svoj tón snažil udržať na normálnej úrovni. Myslela som, že na tomto bode ma už odhalí, lebo neuverí, že by sme sa s Edwardom rozdelili a každý šiel inam, no radšej asi naivne veril, že mu neklamem. O to ľahšie pre mňa.

„Áno, teraz som tu, ale neboj sa, ešte prídem domov, minimálne aby som ti povedala čo a ako a vzala si veci. Viem, že je to dosť unáhlené, ale nechcem to rozoberať po telefóne,“ dokončila som svoju lož a nervózne sa hrala s vlasmi.

„Hm, okej a aj ja ťa ľúbim, pá,“ rozlúčili sme sa napokon a zložila som. Vydýchla som si a vrátia mobil Rileymu.

„Takže Aljaška?“ usmial sa a vzal si ho naspäť.

„Nevedela som, čo iné povedať, veď aj tak neviem, ako sa to tu volá,“ povzdychla som si ešte stále nervózne z toho telefonátu. Prešla som si rukou po vlasoch a uhladila si ich, hoci to nebolo treba.

„Ale my sme na Aljaške,“ oznámil mi šťastne a ja som na neho hneď stočila môj pohľad.

„To vážne?“ Bola som prekvapená tou zhodou náhod, vlastne som teda Charliemu ani neklamala. Asi iba v polovici vecí, no to, že som na Aljaške a mám spolubývajúceho bola pravda. Hneď som sa cítila lepšie. Riley vážne prikývol a ešte dodal:

„Hoci univerzita je odtiaľto asi sto míľ...“ Sto míľ? To je trochu ďaleko, hlavne keď nemám auto. No to mi vlastne ani netreba.

„Stavím sa, že pre teba to nie je žiaden problém a jedného človeka snáď odnesieš, nie?“

***

Návrat domov som si naplánovala na ďalší týždeň, takže som sa tu ešte stihla trochu zabývať a vybaviť si potrebné veci na univerzite. Od toho osudového bozku sme sa s Rileym správali k sebe skoro rovnako ako predtým, no konečne zmizol môj strach z neho. Žartovali sme a doberali si jeden druhého, rozprávali sme sa o všetkom možnom, no keď sa dostal nebezpečne blízko, tak som znervóznela a začala sa červenať, čo ma hnevalo, no jemu sa to zdalo zlaté. No jasné, keby sa on červenal bez toho, aby to vedel kontrolovať, tak určite by sa mu to až tak nepáčilo.

Zistila som, že je úplne normálny, dosť sebavedomý a dá sa na neho spoľahnúť. Nemohla som pochopiť, ako ho Victoria zmanipulovala vo svoj prospech a ako sa kvôli nej zmenil, no bola som rada, že teraz ukázal svoju dobrú stránku a bola som až prekvapená, ako príjemne mi s ním bolo. Boli sme spolu takmer stále, okrem toho, keď musel ísť na lov, lebo ja som nemala kam sama ísť a on tiež. So svojimi ľudskými kamarátmi sa musel rozlúčiť vo chvíli, ako ho Victoria uhryzla a začala sa jeho premena a v armáde novorodených sa žiadni nedali nájsť. Mierne sme sa nepohodli na tom, že stále pije ľudskú krv, no nechystal sa to zmeniť.

„Je to, akoby som ja od teba chcel, aby sa z teba stala vegetariánka alebo vegánka - myslím, že ani jedným by si nebola nadšená. A ako som zistil, sú aj takí ľudia, ktorí si zaslúžia žiť menej, ako nejaké nevinné zviera, ktoré by som ulovil v lese namiesto nich. Nemusíš sa báť, určite by som nezabil dieťa alebo jeho matku, skôr lovím takých, ktorí nebudú nikomu chýbať, aby som sa neprezradil.“ Takýmto argumentom ma odbil, keď som sa sťažovala a povedal to takým tónom, ktorý znamenal koniec debaty. Tak som to nechala tak a povedala si, že je to jeho život a nemám sa ho snažiť zmeniť. Nevyzeral nahnevaný, že som s tým začala, iba si pokojným hlasom obhájil svoj názor a ja som to musela akceptovať. Toto bola ďalšia jeho dobrá vlastnosť - nedal sa len tak ľahko vytočiť a za nič sa neurazil.

Brala som ho ako kamaráta, priateľa, ktorého som pobozkala a bola medzi nami nejaká náklonnosť, no zamietla som možnosť, že by to bola láska. Aspoň nie z mojej strany. Z nás dvoch sa on správal zamilovanejšie - keď ma na prechádzkach objal okolo pása alebo si ma večer pritiahol do svojho náručia, keď som zaspávala, tak som si z toho nič nerobila a bola som šťastná. No znova ma už nepobozkal, akoby čakal, že ja začnem prvá, rozmýšľal, či ho neodmietnem.

„Pôjdeš domov so mnou?“ spýtala som sa ho dva dni pred mojou „návštevou“ Forksu. Práve som stála v kuchyni a chystala si niečo na obed, nad čím znechutene ohrnul nos, lebo ľudské jedlo ho ako upíra odpudzovalo. On sedel na kuchynskej stoličke a zaujato ma sledoval, hoci mi s tým chcel pomôcť, no odmietla som to, lebo ten recept bol taký jednoduchý, že by nemal s čím pomáhať.

„A môžem?“ chcel vedieť po sekunde váhania. Obrátila som ku nemu hlavu a usmiala sa.

„Samozrejme, že hej, budem rada. A aspoň mi Charlie naozaj uverí, že sa vlastne od neho sťahujem a nastupujem na vysokú školu, keď sa budeš tváriť ako spolubývajúci.“ Vrátila som sa späť k vareniu, aby mi to neprihorelo, keď sa zrazu objavil za mnou a objal ma okolo pása. Hlavu si položil na moje plece a nežným hlasom prehodil:

„Ale ja som tvoj spolubývajúci. To ponúka veľa možností.“ Jemne som sa zachvela nad tou poslednou vetou, no so žartovným hlasom mu povedala:

„Pred Charliem toto nerob, prosím ťa. On si stále myslí, že som s Edwardom a vieš, nechcem, aby sa vypytoval.“

Dovarila som si jedlo a vzala si ho ku stolu. Pustila som sa do toho a po očku sledovala Rileyho, ktorý si sadol oproti mne.

„Dobre, idem s tebou,“ povedal nakoniec.

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nový život, nová láska? » 7: