Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje nesmrteľné dieťa mi nevezmeš, Jane! Kapitola III.

10.06.2010 (16:15) • Kixy25 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 918×

_____________________________________________________________________

... „Budem musieť odísť a skryť sa so Samanthou niekde, kde nás Volturiovci nenájdu. A nebudem vám môcť povedať kam, aby to Aro nezistil,“ oznámila som im rozhodne a pozerala na nich pevným pohľadom.

„V tom prípade idem s tebou a nesnaž sa mi to vyhovoriť,“ oznámil mi Edward a videla som na ňom, že to myslí smrteľne vážne. ...

_____________________________________________________________________

3. kapitola

„Nie, to nemôžete! Čo ak sa vám niečo stane a my nebudeme vedieť ani len to, kde sa nachádzate?“ vykríkla zdesene Esme a zodvihla ruky, aby nám to vyhovorila. No my sme sa už rozhodli...

„Ale Esme, my musíme! Ak neodídeme, Volturiovci prídu sem a zničia Sam! A keďže by sme ju chránili, zničili by aj nás! Ak utečieme, získame tak čas a je tu možnosť, že by nás aj nenašli. A ak by zistili, že neviete, kde sa nachádzame, nechali by vás byť a išli by po nás. My by sme si už poradili, nemôžu predsa prehľadať celý svet aby nás našli,“ vysvetľovala som jej a nehodlala sa vzdať. Sammy si nedám, musí sa nám predsa podariť ochrániť jedno malé nevinné upírske dieťa!

„A čo ja?“ otočila sa na nás Alice s otázkou. „Čo ak vy odídete a Volturiovci sem prídu, Aro nám prečíta myšlienky a zistí, že som mala víziu kde sa práve nachádzate?“ To je dobrá pripomienka, čo s tým urobíme? Nemôžeme ju vziať so sebou, to by sme ju vystavili strašnému nebezpečenstvu, veď ak nás dvoch so Sam Volturiovci nájdu, nezlikvidujú iba ju.

„Myslím, že je nepravdepodobné, aby si len tak dostala víziu kde sme. Iba ak by sa nám malo niečo stať,“ povedal jej Edward a snažil sa to vyriešiť.

„A ak by si predsa mala víziu, tak nám zavoláš. My sa presunieme a Volturiovcom bude potom tvoja spomienka na víziu nanič, lebo my už ne tom mieste nebudeme,“ pokračoval a snažil sa ju upokojiť. Mal pravdu, toto by mohlo fungovať. No len ak by sme neboli na mieste, kde nie je mobilný signál. Tak už vieme, že takým miestam sa máme vyhnúť. Edward na mňa pozrel a uznanlivo nad mojou úvahou pokýval hlavou. Ostatní o tom nemali ani tušenia.

„Alice, nevieš kedy Volturiovci prídu? A či vôbec prídu?“ opýtala som sa jej najzákladnejšiu otázku. Veď načo by sme utekali, keby nakoniec ani neprišli.

„Nie, veď sa ešte nerozhodli, Jane sa ešte nedostala späť do Volterry. Až potom budem vedieť. Kým sa tam dostane, to odhadujem na zajtra, dovtedy nebudeme vedieť, či prídu.“ Ach, jasné. Predsa vidí iba rozhodnutia, na to som tak trochu zabudla.

„Máme sa vôbec pokúšať odhovoriť vás od vášho plánu?“ spýtal sa nám Carlisle a my sme hneď pokrútili hlavami. V žiadnom prípade. Skúsiť to môžu, ale ničomu to nepomôže. Budú sa s tým musieť zmieriť.

„Teraz to nechajme tak, až kým sa Volturiovci nerozhodnú. A plán si budeme aj tak musieť vytvoriť my dvaja,“ povedala som všetkým členom našej rodiny a potom som sa otočila k Edwardovi.

„Nepôjdeš so mnou na lov? Páli ma hrdlo,“ navrhla som a on súhlasil. Sam tiež dlho nebola na love, tak sme ju vzali so sebou. Vybehli sme do lesa a chvíľu sme iba bežali. Potom som zacítila pumu a skočila som po nej, jediným pohybom som ukončila jej život, bolo to také rýchle, že si ani nevšimla ako zomrela. Vysala som jej krv a nechala ju tam mŕtvu ležať pod stromom. Edward si ulovil rovno dve a predsa bol s nimi hotový skôr, ako ja. Samanthe sa puma neušla, veľa ich tu nežilo, tak si chytila vlka. Keď vysala jeho krv, oči mala znova o niečo menej červené a tak to bude, až kým jej nedáme jej potrebnú dávku ľudskej krvi.

„Počkaj, Edward,“ položila som mu ruku na rameno a zastavila ho, keď už sa chcel vrátiť domov. Otočil sa ku mne a čakal, čo mu poviem.

„Mali by sme vymyslieť ten plán tu, tu nás nikto nebude počuť. Doma by niekto mohol niečo buď omylom alebo naschvál odpočuť a museli by sme to potom celé meniť.“ Na sekundu sa nad tým zamyslel a potom súhlasil. Našla som si jeden pekný strom, na ktorý som sa usadila a Sam som si vzala do náruče. On sa posadil oproti mne a dali sme hlavy dohromady.

„Podľa mňa by sme mali ísť niekam hodne ďaleko od Forksu aj Volterry,“ začal rozmýšľať a sústredene ma pritom pozoroval. „Ale do Austrálie nie, to by nás mohli vystopovať podľa leteniek a Austrália je malá, tam by nás hneď našli.“

„A ani niekam do zimy by sme nemali ísť, predsa len nevieme, ako by na to reagovala Samantha,“ pokračovala som ja a pritom som ju hojdala v náruči. Oči sa jej pomaly zatvárali, už bola po tom všetkom unavená. Tu, kde sme sa dostali sneh nebol, zatiaľ.

„Ja navrhujem Južnú Ameriku, to je ďaleko od Volterry aj Forksu a dá sa tam dostať aj bez lietadla,“ povedala som, pričom som zvažovala všetky plusy a mínusy. Ale nič iné mi na um nezišlo. Veď uvidíme, niekam sa už len dostaneme. Edward so mnou súhlasil a pokračovali sme v zdokonaľovaní nášho plánu. Ak Volturiovci nakoniec prídu, Alice nám to včas oznámi a my budeme môcť utiecť. Určite to budú predpokladať, no aj tak prídu do Forksu a potom budú v hľadaní pokračovať ďalej. Budeme cestovať vlakom, tam sa osobné údaje nezapisujú ako pri kúpe letenky, takže nás podľa toho nebudú môcť vystopovať. Nebudeme môcť použiť platobnú kartu, lebo aj podľa toho sa dá stopovať. Budeme si musieť zmeniť doláre na to, čím sa platí v tom štáte, kde nakoniec skončíme a keď tak si účet založíme tam. Najprv si ale budeme musieť vybaviť falošné doklady, pasy, rodné listy... Čo najskôr budeme musieť skočiť do Seattlu za Jenksom. Alice asi bude mať víziu ako sme sa rozhodli, no my potom pôjdeme inam. Ak sa nebude sústrediť na naše rozhodnutia, ani ich neuvidí. Takže sa nemusí báť, že by nás Volturiovci cez ňu našli. A zvyšok plánu sa bude odvíjať podľa toho, ako to všetko skončí.

Vrátili sme sa domov a ja som Sammy uložila na Edwardovu posteľ, aby sa pohodlne vyspala. Opatrne som zavrela dvere a zišla dolu do obývačky ku ostatným. Tvárili sme sa akoby nič a robili sme to, čo zvyčajne. Carlisle si čítal lekársky časopis, Esme zas o architektúre, Emmett staval obrovskú vežu, ale tentoraz nie z kariet ale z plastových vidličiek, no to by mňa v živote nenapadlo. Rosalie s Alice pozerali nejaký zaujímavý program, ale mňa nezaujímal natoľko, aby som zistila o čom je. Jasper s Edwardom hrali šach. Edward čítal z Jasperovej mysle ťahy, ktoré chcel urobiť a Jasper zas na Edwarda používal svoj dar a menil mu náladu na roztržitú, aby sa nemohol sústrediť. Ja som sedela na zemi na koberci a všetkých som ich sledovala.

***

(Po pár dňoch)

Veľké hodiny v drevenom pozlátenom ráme práve odbíjali dve v noci, keď sa Alicin znudený pohľad na telku zmenil na sklený a celá stuhla. Jasper bol razom pri nej a netrpezlivo čakal, kým sa dostane zo svojej vízie. Neobjal ju, nechcel ju rušiť.

„Už sa rozhodli,“ povedala normálnym hlasom a pozrela sa na nás. Nevyzerala vystrašene, ale ani neskákala od radosti. „Prídu sem, Aro Jane uveril. Nemôžu nechať nesmrteľné dieťa žiť, nemôžu spraviť výnimku, lebo potom by výnimky chceli všetci,“ povzdychla si a zakryla si tvár rukami. „Povedali, že času majú dosť, no aj tak prídu už o tri dni,“ dokončila a nakoniec sa oprela o Jaspera a objala ho. Chlácholivo ju tiež objal a pritiahol si ju bližšie ku sebe.

„Zajtra,“ povedal Edward zarovno s mojou myšlienkou. ´Lenže zajtra je vlastne dnes, polnoc už predsa bola. Toto ma stále mätie, no čo už. Poď, pôjdeme si pobaliť veci,´ povedala som mu v myšlienkach a vybrala sa hore schodmi. Nasledoval ma a vošli sme do jeho izby. Spod postele vytiahol praktický ruksak, ktorý však bol dosť veľký na všetky naše veci a položil ho na posteľ. Uložila som tam pár kusov oblečenia, pre mňa, pre neho a aj Samanthu, všetky doklady, ktoré sme si už stihli vybaviť, hotovosť a ešte pár ďalších vecí. Spoločnú rodinnú fotku som tam dala tiež a potom som ho zazipsovala.

„Ak by sa niečo nepodarilo, chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim,“ sklonila som sa ku spiacej Sam a dala som jej pusu na čelo. Pomrvila za zo spánku, otočila na druhú stranu a spala ďalej.

„Neboj sa Bella, všetko dobre dopadne,“ chlácholivo ma objal Edward a vtisol mi do vlasov malý bozk. Snáď máš pravdu... O pár hodín už budeme na úteku pred kráľovským klanom upírov, ktorí chcú stoj čo stoj dodržiavať vlastné zákony a pôjdu za tým aj cez mŕtvoly. Dúfam, že chápeš, že ten zákon bude Sam zatiaľ čo my budeme tie mŕtvoly...

„Ale prosím ťa, nesmieš vidieť všetko tak čierne,“ zasmial sa aby odľahčil dusnú atmosféru môjho vlastného podkopávania si sebadôvery a nahovárania si, že to nedokážeme. A mal pravdu. Musím sa vzchopiť, nielen kvôli sebe. Ja som nás do toho zatiahla, hoci to neľutujem, lebo buď teraz zomriem ja, alebo by vtedy zomrela Samantha.

***

Rozlúčka sa niesla v smutnom duchu, nechceli sme sa od seba oddeliť. Ale bolo to potrebné, aj pre naše vlastné dobro... Objala som všetkých členov rodiny, povedala im svoje zbohom a dúfala, že sa ešte niekedy uvidíme. Niekedy skoro. A že Volturiovcov presvedčíme, že Sammy nie je nebezpečná. Vzala som náš poklad na ruky, Edward si prehodil ruksak s vecami cez plece a spolu sme vyšli von z domu, ktorý len tak skoro zas neuvidíme.

Autor: Kixy25 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moje nesmrteľné dieťa mi nevezmeš, Jane! Kapitola III.: