Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 11. kapitola

Kellan Lutz 2


Modelka - 11. kapitola„Veď to je niečo strašné. Och, Edward, si v poriadku, zlatko?“ Načiahla sa a chytila ho za plece. Zlatko? Aké zlatko, dokelu?!


11. kapitola

 

Výlet vo Francúzsku sa pre mňa a Edwarda musel skončiť skôr než bolo v pláne. Za všetko mohla tragédia týkajúca sa jeho ne/bytu. Odkedy vedel o tej strašnej správe, nedala sa s ním nájsť takmer žiadna spoločná reč. Na všetko, čo som povedala, mi buď iba prikývol alebo zašomral niečo nezrozumiteľné, čo sa mi však nechcelo dvakrát lúštiť, preto som si mlela svoje ďalej a periférnym videním sledovala jeho zahĺbený pohľad spočívajúci na špičkách nalakovaných čiernych topánok. Nevedela som, v akých výšinách jeho myseľ lieta a radšej sa to ani nechcela dozvedieť. Vo štvrtok som nafotila svoj posledný photoshoot a na žiadosť Edwarda si zbalila aj všetky svoje veci, aby sme mohli opustiť Paríž skôr. Tým pádom som bola donútená vzdať sa všetkých nákupov, ktoré som mala naplánované na zvyšné dva dni strávené v Európe. Klamala by som, ak som tvrdila, že mi to nebolo ľúto. Bolo, lenže vedela som, v akom psychickom rozpoložení sa nachádza môj bodyguard a keď som mu nechcela nosiť zákusky do cvokhousu, musela som sa nových módnych kúskov zriecť.

„Ty, Edward, ale počúvaj,“ začala som zadumane, keď sme za sebou na los angelskom letisku ťahali naše kufre a plne ignorovali pohľady ostatných ľudí smerujúcich na nás, „môžeš byť vlastne rád, že si si kúpil v Paríži nové oblečenie. Teraz sa ti zíde ešte viac než kedykoľvek predtým.“ Ani neviem, prečo som trepla takúto hovadinu. Možno to bolo preto, že celú cestu lietadlom bol ticho, ani nekuňkol, iba počúval nejaké pesničky, a mne už začínalo hrabať z toho ticha, ktoré tu vládlo.

„Hmm,“ zašomral otrávene a následne si povzdychol, keď sa mu vo vačku rozzvonil mobil. Vytiahol ho a zamračil sa na displej. Následne privrel viečka a chytil si koreň nosa.

„Áno, mami?“ zahundral, keď konečne zdvihol hovor. V duchu som sa začudovala, čo od neho jeho matka zase môže chcieť. Za posledné dva dni mu volala už najmenej päťkrát a nebolo pochýb, že aj Edwardovi to už začínalo liezť na mozog.

„Nie, netreba, vieš, že nemôžem odísť...“ zamračil sa a po očku na mňa zazrel. Dych sa mi zadrhol v hrdle, keď sa naše pohľady stretli. Nedokázala som od neho odtrhnúť pohľad a Boh mi je svedkom, že som skutočne chcela. Nechápala som, čo sa so mnou začínalo diať. Edward mal v sebe niečo ako magnet, ktorý vás k sebe doslova priťahoval a odmietal pustiť. A ja som sa tohto jeho daru začínala báť čím ďalej, tým viac. Dokonca som si uvedomovala, že vo väčšej miere na mňa vplýva práve od nášho bozku. Dovtedy som ho dokázala ignorovať, častovať ho uštipačnými poznámkami, v snahe nepripustiť si ho k telu a tým pádom zabrániť blížiacej sa záhube, ale odvtedy to začínalo byť ťažké. Ale ja som nechcela vstúpiť do tej istej rieky ako s Davidom. Nemohla som.   

Našťastie to za nás vyriešil Edward, ktorý pokračoval v hovore, kvôli čomu obrátil pohľad opäť pred seba. „Aj vy mi všetci chýbate, ale vážne sa o seba dokážem postarať... Dobre, povedz Alice, že som jej neskonale vďačný,“ zavrčal. „Ale nabudúce by mohla byť trošku konkrétnejšia!“ Kto je Alice? V mysli som pátrala po niečom, čoho by som sa chopila, ale nespomínala som si na toto meno. Pokiaľ viem, Edward nikdy nikoho takého nespomínal v tých pár rozhovoroch, ktoré sme spolu viedli . A, Swanová, prečo ťa to vlastne tak strašne zaujíma?!

„Hej, ale veď ja viem,“ povzdychol si. Následne sa mu na tvári objavil milý úsmev a na niečo, čo mu povedala matka, len prikývol. „Budem, nemaj o mňa obavy.“ Mobil hneď na to odložil späť na svoje miesto a bez slova pokračoval v ceste.

„Čo chcela?“ vyzvedala som. Nedokázala som si pomôcť, od prírody som bola príšerne zvedavý tvor a potrebovala som vedieť všetko. Aj to, čo sa ma netýka.

„Nič také. Zase to, či som vážne v poriadku a či sa nechcem vrátiť domov.“

„A chcel by si?“ neodpustila som si otázku. Všimla som si, ako sa Edward zamračil. „Asi skôr nie,“ povedal nakoniec. „Toto mesto mi prirástlo k srdcu...“ Obyčajne je za niečím takým skôr niekto než niečo. Niekto, kvôli komu chcete zotrvať na nejakom mieste. Aj ja by som sa kvôli Davidovi pred dvoma rokmi bola presťahovala aj na Antarktídu.  Dnes už, samozrejme, nie, nič spojené s láskou som k nemu necítila.

„Tak áno, spomínal si, že si zaľúbený a keď tá tvoja vyvolená žije tu, je pochopiteľné, že nechceš odísť.“

„Nehovor mi, že si to vážne pamätáš,“ zasmial sa a ja som iba pokrčila plecami. Miesto toho som načúvala jeho smiechu, ktorý som dnes počula po pár dňoch. „No, čo sa tohto týka... Celé je to zložitejšie,“ zašomral a sklonil hlavu.

„Láska je zložitá, to by si už mohol vedieť. A bolestivá.“

„Bolí hlavne vtedy, ak je neopätovaná.“

„Takže ona ťa odmieta?“ spýtavo som sa naňho zahľadela. Možno máme s Edwardom toho spoločného viac než som si doposiaľ myslela. Obočie sa mu stiahlo k sebe.

„Ona o mojich citoch vlastne ani netuší,“ odvetil po chvíli.

„Možno by si sa mal odhodlať, jej niečo povedať,“ navrhla som.

„Keby to bolo také jednoduché...“

Ďalej som nič nekomentovala, pretože sme vyšli von na ulicu z letiskovej haly. Čakal na nás Robert a na prednom sedadle auta som si všimla poskakujúcu Ruth. Edward mi otvoril zadné dvere a keď som sa pohodlne rozvalila na sedadle, posadil sa vedľa mňa. Predtým však moje kufre odložil do kufra a jeho batožinu si zložil pri nohách, pretože sa už, pravdepodobne, do kufra nevmestila.

„Tak, hovorte, ako ste sa mali?“ vychrlila na nás Ruth. Zvrtla sa na prednom sedadle tak, že sa pozerala na nás a na tvári jej pohrával široký úsmev. Aha, takže ona ešte nevie, že Edward je bezdomovec.

„Bolo to fajn,“ pokúsila som sa o úsmev a strelila očkom po Edwardovi, ktorý prikyvoval, avšak výraz jeho tváre bol neutrálny a tak bolo ťažké identifikovať, či to skutočne aj tak cíti. Ruth sa mierne zamračila a pohľad stočila výlučne na môjho ochrancu.

„Vážne, Edward?“ zdvihla obočie.

„Hej, Bella má pravdu,“ pousmial sa. Asi by mi malo byť jedno, aj keby sa mu na výlete nepáčilo, ale predsa ma toto zistenie pri srdci zahrialo. Zase na mňa ide sentimentálna nálada, prosím, zastavte to niekto...

„Fu, to som si vydýchla. Nechci vedieť, ako ma vystrašilo, keď mi Bella v pondelok volala s tým, že si sa jej stratil. Chuderka, keby si počul jej vystrašený hlas. Ona sa o teba skutočne bála,“ Ruthin jazyk sa odrazu nedokázal zastaviť a mne takmer vypadli oči z jamôk. Tá ženská sa úplne zbláznila. Panebože, ešte nech mu tu rovno vymenuje mená všetkých chlapov, s ktorými som spala.

„Ozaj?“ zaškeril sa Edward a nebolo pochýb, že som mu pohladila ego, ktoré vzlietlo k nezávratným výšinám. Zhlboka som sa nadýchla, pričom som sa od neho otočila a sledovala dianie na ulici. Takýto trapas. S Ruth si to ešte vybavím, dievča sa môže tešiť. Zradkyňa to je!   

„Samozrejme, ale-“

„Myslím, že Edward má teraz väčšie starosti ako je počúvanie týchto tvojich kecov,“ skočila som jej do reči. Bolo potrebné tému Swanová sa bojí o Cullena zastaviť ešte v jej zárodku. Mala som úprimné obavy z toho, čo by tá žena, ktorá si hovorí – respektíve do dnešného dňa hovorila – moja kamarátka, ešte mohla vytrepať. Čo ak by vytiahla aj tému o Davidovi? Nechcela som, aby o ňom Edward vedel. Bol bystrý, dokázal by si dať dva a dva dokopy. Prišiel by na to, čo sa mi udialo v minulosti. A ja som už na verejnosti túto tému, ktorá ešte do stredy poobedia ležala uzamknutá na tri zámky v hĺbke môjho srdca, nechcela prevetrávať. Bola tabu, Ruth to vedela tiež. Ibaže aj jej v Edwardovej prítomnosti dobre preskakovalo, ako som si stihla všimnúť. A jediný spôsob, ako sa spoľahlivo ochrániť, bola práve téma o zhorenom byte.

„Hej? A čo sa také udialo?“ zamračene sa na mňa zahľadela.

„Musí si zohnať nové bývanie, byt mu vyhorel pri tom, pravdepodobne, úmyselnom požiari... Bolo to aj v správach.“

„Počkať! Nemyslíš to, kde pätnásti ľudia umreli, že nie? A ten, ktorý vyhorel úplne do tla?“

Prikývla som, že presne ten myslím. Ale netušila som, že stav toho paneláku je až taký dezolátny. Ruth sa chytila za ústa a ľútostne pozrela na Edwarda, ktorý aktuálne študoval svoje ruky položené v lone. 

„Veď to je niečo strašné. Och, Edward, si v poriadku, zlatko?“ Načiahla sa a chytila ho za plece. Zlatko?! Aké zlatko, dokelu?!

„Ale áno, som,“ zašomral s miernym úsmevom. „Iba je trošku ťažké si uvedomiť, že som prišiel o všetky svoje veci. Ešte budem musieť ísť na políciu a zistiť, či sa mi niečo nezachovalo, a potom ísť vybaviť veci ohľadom poistky... Uf, už len pri pomyslení na to mi je zle.“

„Hlavné je, že si tam v tom čase nebol. Ak chceš, pomôžem ti vybaviť všetky potrebné veci. V tomto meste ešte nie si tak dlho, aby si tu mal dobré známosti, ale ja ich zopár mám, tak ti predsa pomôžem. Neboj sa, bude to dobré,“ chlácholila ho Ruth. Jej hlas znel milo, upokojujúco. Bol taký materinský, že som si bola úplne istá, že ním dokázala Edwarda upokojiť. Ja som nikdy nebola na takéto reči a momentálne som sa cítila trošku trápne preto, že som sa o ne, kým sme boli v Paríži, nepokúsila. Ale Ruth to vravela tak automaticky, prirodzene, zo srdca... Ja som niečoho takého schopná nebola. A opäť som ani nemohla. Aspoň pred ním nie.

„Si veľmi milá, Ruth. Bol by som ti zato vďačný. Našťastie mi ale pomáha aj moja rodina, neviem, čo by som bez nej robil.“

„Takže s prachmi nebudeš mať problém?“ uisťovala sa Ruth. „Vieš, pýtam sa len preto, či nepresvedčím Bellu, aby ti zvýšila plat, keď budeš potrebovať našetriť na nový byt,“ zasmiala sa. To je pipina...

 

◘◘◘

 

„Bella, veď ten chlapec je na úplnom dne!“ prskla na mňa Ruth, keď sa za Edwardom zatvorili dvere na policajnej stanici. Prišiel sa ohlásiť kvôli tomu, aby mu dali informácie o jeho byte a celkove ich šiel informovať o tom, že prežil. My sme zatiaľ sedeli v aute a čakali naňho. Nervózne som si klepkala prstami po kolene. Tešila som sa, ako si po príchode domov napustím plnú vaňu horúcej vody a budem si v nej spokojne hovieť až kým úplne nevychladne.

„Že chlapec,“ odfrkla som si. „Tak po prvé – je to chlap. A po druhé – prečo tu na mňa prskáš, keď ja absolútne nemôžem zato, čo sa mu stalo!“

„Poľutovala si ho aspoň trošku?“

„A čo som s ním mala akože robiť?“ Ach, toto nie je možné. Ja sa asi poskladám... „Privinúť si ho na hruď a spievať mu na upokojenie?“ pokračovala som rozladene. Ruth to nedokázala pochopiť. Nemohla som si dovoliť k Edwardovi prechovať istú ľútosť. V ten deň porušil pravidlá, ktoré sme si stanovili a po tom, ako som naňho na ulici nakričala s tým, aby sa ma už nikdy v živote nedotkol, som nemohla následne o pár hodín neskôr vyrukovať s tvrdením, že naša dohoda sa ruší a skočiť mu okolo krku. Tým by som iba všetko „dokonale“ prišpendlila.

„Nie, ale mohla si mu aspoň niečo pekné povedať,“ zafrflala a urazene si prekrížila ruky na hrudi. Keby bol Cullen jej syn, nepovedala by som ani slovo, nakoľko by som chápala, že sa jej dotýka, keď nechávam jej potomka na holičkách. Ale keďže Edward jej synom nebol, nerozumela som tak celkom jej pohnútkam.  

„Odkiaľ vieš, že som to neurobila?“ Čo je veštica?

„Pretože ťa poznám a videla som na tebe ten nezáujem. Plus, keby si to urobila, nevytiahla by si tú tému tak surovo, pretože by si vedela, ako to naňho nepriaznivo vplýva.“ Fíha, z Ruth sa stala aj psychologička. Ktovie, možno to robí to materstvo... Ale takáto premúdrelá nebola už veľmi dlho. V podstate sa zase mýlila. Ale jasné, myslite si všetci, že som necitlivá, bez srdca, že nedokážem pocítiť smútok ani ľútosť... Nechápala tomu, že som si len chránila svoje súkromie, ktoré jej predošlé slová, kde poukazovala na môj strach o strateného Edwarda, začínali narúšať.  

„No ja si myslím, že ty si sa oňho teda starala až príliš! A mala by si prestať pozerať tie trápne relácie o šiestej, lebo ti z nich už začína prepínať a máš potrebu sa o každého postarať!“ Nahnevane som si prekrížila ruky na hrudi. Ruth zostala ticho, počula som iba jej prudké, naštvané vydychovanie. Nepochybne mala ústa pevne zomknuté a v duchu ma posielala do horúcich pekiel. Tak nech! Ja sa nestarám. A aspoň by mi v tom pekle bolo teplučko... To je plus. V aute vládla napätá atmosféra. Okrem chrúmania Ruthinho cukríka, ktorý si vložila do úst presne o šesť minút od našej hádky, nikto sa ani len nepohol. Robert sa tváril nezúčastnene a podľa zvláštneho pomalého kývania hlavou zo strany na stranu som vydedukovala, že asi zadrichmal. No, tak za toto mu platím. Lepšie zamestnanie si človek ani priať nemôže. Kde ten Edward toľko je? To ho zabásli alebo čo?

Musela som sa zachechtať pri predstave Edwarda v čierno-bielom pásikavom odeve a zápästiami zopnutými v putách. Neviem či našťastie alebo skôr bohužiaľ, ale dvere tehlovej budovy sa o pár minút otvorili a Edward so zamračeným výrazom postupoval k nášmu autu. V ruke držal gitaru. Obočie sa mi nechápavo stiahlo k sebe. Dôvodom jeho sklesnutej nálady bolo zistenie, že okrem gitary, ktorú stále pevne zvieral a ktorou ho obdarovali na polícií. Bola to jedna z mála vecí, ktoré sa podarilo zachrániť. Inak z bytu okrem pár triesok neostalo nič. Vraj aj tento hudobný nástroj mal veľké šťastie, že prežil a že si našiel svojho starého pána. V podstate sa konal happy end.  Ruth mu začala niečo švitoriť, ja som len prevrátila oči a pokúšala sa splynúť so sedadlom.

„A už vieš, kde budeš bývať?“ začula som Ruth. Zbystrila som a nenápadne hlavu natočila smerom na Edwarda. Bol zamračený.

„Nie, nemal som čas nad tým premýšľať. Ale pravdepodobne v nejakom hoteli, keď tu nemám ani žiadnych známych, u ktorých by som mohol zostať.“

„Ale to nie je bohvieaké riešenie...“ zahundrala Ruth. Pohľadom zavadila o mňa a všimla som si aj následné iskričky, ktoré sa jej zračili v očiach. Tá kuje nejaké pikle.

„Hmm, tak ma napadlo, že Bella má veľký dom a...“ spustila opatrne, pričom ma stále úporne pozorovala. Srdce mi vynechalo jeden úder a následne sa rozbúchalo ako o život, keď som si uvedomila, na čo naráža. Chcela som jej skočiť do reči, ale svoju vetu stihla dokončiť.

„... koľkokrát sa sťažovala, že jej je samej smutno. Však, Bella?“ zazubila sa na mňa. Ak som doteraz nechápala význam „vyrazený dych,“ tak v tomto momente som sa s ním práve zoznámila. No, vlastne mala pravdu, spomínala som jej už viackrát, ako sa občas cítim osamelá, ale to zase neznamenalo, že si teraz zo svojho domu urobím penzión. Ruthine modré oči ma doslova prepaľovali a prosili, aby som prikývla. Ja som pokrútila hlavou na nesúhlas.

„Ale Bella!“ prskla.

„Nie, to je v pohode,“ vmiešal sa do rozhovoru Edward, „nerád by som sa k niekomu nasáčkoval.“ Ruth však odo mňa pohľad stále neodtrhla. „Bella, vystúp z auta, porozprávame sa,“ povedala vážnym tónom. Zhlboka som sa nadýchla. Nakoniec som sa však z auta predsa len vyšuchtala.

„Keby sme mali väčší byt, nasťahovala by som si Edwarda k sebe,“ vydýchla, keď sme stáli obďaleč od auta. Uhm, a to by som ešte rada videla výraz jej manžela...

„Ale nakoľko ho nemáme, nemôžem...“

„Povedz mi, prečo ti na ňom tak strašne záleží?“ vypálila som. „Zabuchla si sa doňho či čo?“

„Preboha, nie! Čo si to o mne myslíš!“ zvreskla. „Ja milujem svojho manžela a nevymenila by som ho... Proste mi je len Edward sympatický. Takisto je slušný a sama vidíš, že aj znesiteľný, keď si s ním ty vydržala takmer týždeň v Paríži bez toho, aby aspoň jeden z vás utrpel fyzickú ujmu na zdraví. A to je pre teba šanca, Bells,“ naliehala ďalej. „Niekoho ako je on nestretneš len tak na ulici.“ No, o tom by som mohla polemizovať. Viď naše prvé stretnutie... „A inak, aspoň takto by si mohla odčiniť svoje správanie, keď si ho vtedy urazila,“ hryzla si do pery a anjelsky sa usmiala. Nechcela som si to priznať, ale jej tvrdením trafila klinček po hlavičke.


Baby, strašne sa ospravedlňujem za obsah tejto kapitoly. :( Viem, že to bolo nezáživné, totálne o ničom a tentokrát si za svojim názorom aj skutočne stojím. Pokúsim sa do budúcna polepšiť, aj keď neviem, či ešte budem mať šancu, a či po tejto kapitole pri poviedke aj niekto naďalej zotrvá. V každom prípade, je to na vás. Och, a prekrásne ďakujem za komentíky. Ani neviete, ako veľmi dokážu povzbudiť a hlavne potešiť. :) 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 11. kapitola:

 1 2   Další »
20.01.2013 [18:54]

kikuskaKeď sa to tak vezme, Ruth má vlastne pravdu, že Bella je trošičku bezcitná. Ale nebudeme jej nič vyčítať, lebo vieme, že má za sebou bolestivú minulosť a nie je až taká hrozná. :) Len by skutočne mohla byť na Edwarda milšia, keď mu žu zhorel ten byt a prišiel o všetky veci a ani nemá kde bývať. Chudáčik... Mimochodom, to jeho rozprávanie sa s Bellou o jeho láske ma len utvrdilo v mojich myšlienkach. Len to bude mať chlapec trošku ťažšie, keďže Bella trvá na tom, že nechce aby sa zopakovalo to, čo s Davidom. Som zvedvaá, ako sa to vyvinie ďalej. :)

18. Ajda
19.01.2013 [17:10]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17. winna
18.01.2013 [19:57]

no jo, Bella je Bella.D

16. Jusseppe
17.01.2013 [9:21]

Prej to je pipina... To mě dostalo!!! Emoticon Emoticon Emoticon

15. martty555
17.01.2013 [8:29]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. LeahCc
16.01.2013 [22:33]

LeahCcŽe prý kapitolka o ničem?!?!?! Emoticon Emoticon Emoticon
Byla P-E-R-F-E-K-T-N-Í Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon ¨
Kapitolka byla perfektně oddechová, ale v žádném případě se nadá říct, že by se nic nedělo. Dělo se toho HODNĚ Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon A musím říct, že Bella rozhodně není ta bezcitná mrcha, za kterou jsem ji na první pohled měla. Někdy v první kapitole... Emoticon Chudina. Za to co jí David udělal a navíc je ještě opd neustálím dohledem paparazzi. Já bych se zbláznila Emoticon Emoticon
Jenom Ruth tak trošku... dobře, trošku víc, nerozumím. Je mi jasné, že to není jen nějaká Bellina asistentka ale kamarádka, ale i tak. I když se mi ta její přímost strašně líbí a dobře jsem se u toho dneska bavila, tak ji stejně nechápu. Je vdaná a Bellina kamarádka a podřízená. No nic. Jen říkám, že ji nechápu, ale stejně ji mám ráda. Emoticon Emoticon Emoticon
A Edward, to je kapitola sama o sobě. Ty jeho kšiltovky mě pravidelně dostávají. A narážky na jeho vyvolenou... jéj, prosím, ať je to Bella Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon No jo, nemůžu se dočkat, až s ní bude pod jednou střechou. Pokud tím jiskřním mezi nimi něco nezaálí, tak to bude dokonalé Emoticon Emoticon
Rychle pokračování Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. kiki1
16.01.2013 [21:49]

kiki1Takže... Nechápu, jak jsi přišla na ten text pod čarou. Nezáživná kapitola a o ničem?! Škoda, že tady není smajlík, který se bouchá do čela, protože bys jich tady teď měla plno. Dyť je tahle povídka, tahle kapitola nádherná, není co vytknout. Všechno je to krásně promyšlené, naplánované. Takže pro příště si tyhle řeči nech od cesty. Emoticon Emoticon

Tak, abych se taky ještě dneska vyjádřila. Emoticon
Edwarda mi je vážně líto. Takhle o všechno přijít... Emoticon Chudáček... Ale všechno zlé je pro něco dobré, takže jestli teď Ruth ukecá Bellu, aby si ho nastěhovala k sobě, mohli by se trochu (víc Emoticon) zblížit. To bude nádhera, romantika. Emoticon Jen doufám, že Edward tou svou "tajnou láskou" myslí Bellu. Aby se taky nezamiloval do někoho jiného. Třeba do Ruth. Emoticon Ale to asi ne, už melu nesmysly. Emoticon Určitě miluje Bells. A docela mi začíná vadit Ruthiino chování. Ona to myslí dobře, ale i přesto, že říká jak svého manžela miluje, nějak moc se o Edwarda zajímá. Díky bohu, že nemá větší byt... Emoticon

Jessy, krásná kapitolka, jako vždy. Rozhodně se ti moc povedla a já si za svým názorem stojím. Emoticon Těším se na další kapitolu. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Ivka77
16.01.2013 [21:37]

Ivka77Drahá Jessy,
ja si asi budem musieť zistiť, kde bývaš a prísť ti trošku strčiť hlavičku pod studenú vodičku. Že sa ti nepáčia vyhrážky? Nie si z nich nadšená? Snáď im nerozumieš? Alebo by si nerada, aby sa opakovali? Tak to mám pre teba jednu radu. Nepíš pod čiarku také hlúposti! Neviem, čo bolo na kapitole podľa teba nudné. Ja som si ju prečítala s nadšením na jeden dych.

Krásne sme si nahliadli do duše našej modelky a dokonca začala žiarliť. Na Alice a ešte aj na Ruth. Už vníma Edwarda úplne inak a ten záver. Juuu ona si ho nasáčkuje domov. Musím povedať, že som totálne nadšená. Tak nejako som v niečo podobné dúfala. Krásna kapitola a nádherný záver. Som úplne nažhavená na ďalšiu časť a určite nie som sama. Takže nabudúce len pekne napíš kapitolu, pod čiaru poďakuj za komentáre a hlúposti nepripisuj. Lebo budem zlá.

Zlato moje, viem úplne presne, ako dokáže každý komentár potešiť a mrzí ma, že som ťa týmto mojim asi nepotešila, ale juj po tak krásnej kapitolke som vrnela blahom a keď som prečítala tie slová pod čiarou začala som vrčať. Ale aj tak sa ti klaniam lebo ty si perfektná autorka a ja ťa zbožňujem.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.01.2013 [20:36]

N1I1K1O1LJo, jo, jo, jo! Emoticon Emoticon Emoticon Jen ať si ho k sobě nastěhuje, to bude super. Jiskření,filmové večery... Už se nemůžu dočkat, snad se k sobě sestějují. Emoticon Emoticon Emoticon
A pevně doufám, že je Bella ta, kterou Edward miluje. Vše tomu nasvědčuje, jelikož je to prý komplikovaný - což by i sedělo. Emoticon Emoticon Emoticon Ale nebude to mít Edward jednoduchý, to se musí uznat. Emoticon Emoticon Emoticon
Jinak, Jessy, další kapitolu přidej do týdne, víc ne, ano? Emoticon Žádné myšlenky o konci nechci slyšet a ani vidět. Emoticon Tuhle povídku dotáhneš hezky do konce, páč je perfektní a já jí mám ráda. Emoticon Emoticon Emoticon
Jsem zvědavá na další kapitoly. Jaké bude jejich chování... zda bude mít Bella další myšlenky na svého bodyguarda, nebo tak. Nevím, jestli to tu padlo, ale nechystáš pohled Edwarda? Podle mě by byl zajímavý. Emoticon Emoticon
Takže, jak říkáme my italsky mluvící, presto presto! Netrpělivě vyhlížím další kapitolu, která doufám bude perfektní jako tato. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.01.2013 [20:32]

9moncici9Láska moja maličká Emoticon

Po pravde ani nemám veľmi náladu na vyjadrovanie k slovám pod čiarou, lebo ty dobre vieš ako ma hnevajú tieto slová. Už v maily som ti vysvetlila veci, na ktoré sme prišli vďaka tejto kapitole, ale rada to zopakujem.

Naše zlatíčka sa vrátili domov, čo je skvelé. Zistili sme, že Edward sa nám domov nechce vrátiť kvôli BElle, pretože k nej prechováva určité city, i keď jej to ešte osobne nepovedal.

Ja som napríklad zistila, že Ruth mi ide na nervy :D Nezdá sa mi, že sa správala materinsky, ale skôr akoby po ňom chcela skočiť :D Nemôžem si pomôcť, ako ani sa jej nečuduje, keďže Edwardje fešák prvej triedy, ale toto sa nerobí, je zadaná žena :D A ten jej výstup na Bellu... Akože prečo ponej tak šteká? Ja viem, že Bella má svoje chyby, ale tiež má svoje dôvody, prečo sa tak správa...

Zato má Ruth u mňa jedno obrovské plus, pretože nasačkovala Edwarda k BElle. :D A to mi robí radosť:) xixi takže teraz prídu určite srandovné kapitoly ich spolunažívania. :) Preto pre mňa táto kapitola nebola vôbec nudná. Nemôže byť v každej kapitole akcia, uznaj sama, že sme v 11 kapitole a chcieť aby sa tu diali hneď prevratné situácie je ešte skoro :P Najprv musíme hrdličky zbližovať :P

Ja som spokojná miláčik Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!