Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luck future for Bree? 15. kapitola

03.01.2013 (08:15) • NoemiVolturiCullen, Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1798×

Keď sa to konečne všetko upokojilo, šli sme do domu. Bola som pokojná. S vlkmi sa to vyriešilo, už ostávali iba Volturiovci a Leo.

„Prišiel si znova špehovať?“ vyštekla na neho Rose.
„Neviem, čo by som vám viac povedal. Minule som vysvetlil všetko. Láska ľudí mení. A ja Bree milujem. Budem ju brániť do môjho konca, keď si po ňu prídu.“ Chytila som ho za ruku. Nemusela som mu hovoriť, že je všetko v poriadku, že sme opäť spolu, on to vedel.
„Miluješ ho, však?“ opýtala sa Esmé s úsmevom.
„Viac ako svoj život. Ale to vy všetci veľmi dobre poznáte.“ Všetci sa zadívali na svoje polovičky.
„Edward?!“ nervózne sa otočila Rose.
„Nedokážu bez seba žiť, Rose. Aj Bree si zaslúži byť šťastná,“ konštatoval. Rose len hlasno vydýchla. Ale vedela som, že chce pre mňa len to najlepšie.
„Chcem sa vám všetkým ospravedlniť. Ale všetko sa zmenilo, už viac nie som Volturi, nech si každý myslí čo chce. Budem proti nim bojovať, ak bude treba. A chcem, aby ste ma spoznali, aby ste vedeli, aký som.“ Pozerali na neho dlho, zrejme rozmýšľali. Ale ak by sa rozhodli tak, že by ostal, museli by mu začať dôverovať. Ale ak nie, prišli by o mňa.
„Tak čau, braček!“ zvolal Emmett a mohutne Lea objal. Musela som sa zasmiať.
„Zrejme už ani nemáme na výber,“ podotkol Jasper. No bolo vidieť, že všetci súhlasila, aby Leo ostal.
„Ďakujem,“ šepla som. Pritúlila som sa k Leovi, ktorý ma držal okolo pása. 
Zhora už schádzala Bella aj s Nessie v rukách. Edward k nim hneď pribehol. Boli nádherní a ja som mala pocit, že je všetko tak, ako byť malo. Sme šťastní a to je hlavné.

„Ukážem ti izbu?“ opýtala som sa Lea. Nadšene prikývol. Videla som na ňom, aký je rád. Odteraz má rodinu, ktorá ho podrží a on to vedel. Vedel, že bude chvíľu trvať, až získa plnú dôveru, ale nevadilo mu to, pretože to stálo za to.

Otvorila som biele dvere od izby. Leo ma chytil a zatočil so mnou vo vzduchu. Smiali sme sa. Užívali si to, že sme znova spolu. Bolo mi úplne jedno, koľko prekážok ma ešte čaká, pretože vždy budem s Leom a spolu prekonáme aj nemožné. Položil ma na zem.

Začal ma vášnivo bozkávať. Boli to nádherné bozky. Bol to prvý muž v mojom živote, s ktorým som sa bozkávala, ale bol prvý celkovo. Nikdy som nemala chlapca. Akoby som aj mohla, keď som žila na ulici. Nebola som ako iné pubertiačky, ani trochu. Vedela som, čo je to smrť, odlúčenie, nemať nič a byť na pokraji všetkého. Tento život bol to najlepšie, čo som mohla dostať. Nemyslím večnosť, či moju schopnosť, ale rodinu, ktorú budem mať večne. Ani za ľudského života som nič iné nechcela, iba rodinu, ktorá by ma milovala, rešpektovala a dala by za mňa život. Lenže ja som dostala ešte viac, ako som si želala. Jeho! Bol ako anjel s diablom dokopy. Dokonalá rovnováha, ktorá ma uchvátila.

Leova ruka smerovala stále nižšie, až na môj zadok. Bol vo vytržení, takisto ako aj ja. Nebála som sa, chcela som ho. Chcela som ho pritlačiť o stenu, ale nedal sa. Už som nebola novorodenou, takže ma svojou silou hravo prekonal. On pritlačil o stenu mňa. Moje zvieracie pudy sa predrali na povrch. Neprekážalo mi to a Leovi už vonkoncom. Strhávali sme zo seba šaty tak rýchlo, ako to len šlo. Moje ruky blúdili po jeho svalnatom tele, tie jeho boli zas zamotané v mojich vlasoch. Nechcela som ho naťahovať, ani on mňa. Túžili sme iba po jednom, splynúť v jedno telo, v jednu dušu. Keď ma Leo položil na posteľ, na chvíľu sa na mňa zadíval. Ležala som pred ním úplne nahá. Nevedela som, či sa mám zakryť pod perinu alebo len tak nehybne ležať. Napokon som si povedala, že som hlúpa, keď som sa pred ním cítila trápne a tak ten tlak rýchlo pominul. 
„Krása,“ prehovoril potichu. „Oplatilo sa na teba čakať, Bree.“ Zohol sa ku mne a nežne ma pobozkal. Jeho ruka obkresľovala kontúru môjho tela. Leo sa pomaly presúval od mojich úst stále nižšie a nižšie. Zhlboka som dýchala, pretože každý jeho dotyk, stačil letmý, mi spôsoboval neskutočné blaho.

No a keď jeho jazyk vytváral krúživé pohyby v mojom lone, myslela som, že sa zbláznim. Neviem, či som si to len myslela, či som bola v opojení, ale započula som hudbu. Bol to Debussy, ktorého Edward rád počúval. Každou sekundou som sa prehýbala viac, pretože sa tá rozkoš už nedala vydržať. Zdalo sa mi, že po večnosti Leo prestal. Cítila som, ako do mňa vniká. Bolelo to a to veľmi, asi ešte nikto nepočítal s upírou pannou. Ale ak by som tú bolesť mala zažiť stokrát, tak by som ju zažila. To, čo nastalo potom, bolo neskutočné. Boli sme si tak blízko, ale ja som vždy chcela, aby sme boli ešte bližšie. Naše pery a pohľady boli od seba iba pár milimetrov. Musela som ho pobozkať, bola to ako omamná vôňa, ako droga, či čokoláda. Nechcela som prestať, už nikdy. Ale keď sme videli, ako vychádza slnko nového dňa, prestali sme. Máme na seba predsa celú večnosť.

No nemohla som len tak vyskočiť z postele a ísť sa obliecť a preto som ostala ležať v Leovom náručí. Ten mi posielal pomocou jeho schopnosti slová lásky. Milujem. Zbožňujem. Chcem. Túžim. Potrebujem. Milujem, milujem, milujem. Pri každom slove, ktoré sa mi objavilo v hlave, som sa usmiala. 
„Vezmeš si ma?“ spýtal sa ma, keď sme sa jeden druhému dívali do očí. Nečakala som to. Bola som tak prekvapená a vyvedená z miery, že som mu hodnú chvíľ neodpovedala a on už bol nervózny.
„Áno, áno, áno!“ kričala som dookola.
„Už som si myslel, že povieš nie.“ Vyzeral, že mu odľahlo. Venovala som mu dlhý bozk.
„Nebude ti vadiť, že si berieš šestnásť ročné dievča?“
„A tebe, že si berieš starú sedemdesiat ročnú vykopávku?“ Bolo to komické. Netuším, kde sa to v nás zobralo, ale boli sme také šťastní, že sme vyzerali trochu čudne, ako sme sa tu smiali.

„Čaká nás mnoho prekážok,“ povedal vážne.
„Nevadí,“ odpovedala som.
„Volturiovci.“ Prešiel mi mráz po chrbte, keď vyslovil ich meno.
„A? Keď prídu, tak prídu, nebudú to mať ľahké.“ Chvíľu sme mlčali. Leo rozmýšľal nad ďalšími možnými problémami.

„A vieš čo ešte?“ opýtal sa. Zakrútila som hlavou. „Manželská kríza.“ Znova som zakrútila hlavou nad jeho hlúposťami, schmatla ho so smiechom za ruku a bežala dole. Oznámiť všetkým a hlavne Alice, že sa idem vydávať, ja keď to už rozhodne vedela pár dní dopredu. Keď sme zbehli do obývačky a nikto tam nebol, zľakla som sa. No hneď mi všetko bolo jasné, keď sme vybehli von a uvideli Jacoba na zemi a Bellu riadne rozzúrenú. Tak, zrejme jej jeho pripútanie sa k Nessie vážne radosť neurobilo.

Keby ste ma videli, ako sa s Leom objímam a škodoradostne sa na Jakeovi smejeme, povedali by ste, že nie sme normálna rodina. A my sme ani neboli.

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), Nessienka, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luck future for Bree? 15. kapitola: