Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Láska či závislosť 11. kapitola

24.10.2011 (17:00) • Soso177 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1636×

11. kapitola

Najradšej by som ho zaškrtila.

Premôžem sa, idem za ním, riešim jeho problémy - dokonca na všetko prídem a výsledok mu naservírujem na striebornom podnose, ale ono nič. Tí dvaja si to jednoducho nedokážu vyriešiť sami.

Ale prečo musím byť práve ja ten debil, ktorý ich ide zachraňovať? Nemôžu to vyriešiť pijavice?

Jasné že nie, lebo nikto nie je taký sprostý ako ja.

Čo som komu urobila?

Prečo, dočerta, teraz sedím vedľa neho a snažím sa ho prehovoriť, aby niečo spravil?

A pritom on vie, ako strašne ma to rozčuľuje, ale jemu je to fuk.

Ako to, že všetci myslia na seba, len ja myslím na mňa? Je to totálne nefér.

A pritom je celkom jasné, o čo tu ide.

Ona sa dozvedela o pripútaní sa, vyhodnotila, že mu ubližuje a odohnala ho od seba, presvedčená, že mu pomáha. On jej nikdy nepovedal, že ju má rád, lebo jej snobský foter sa uisťoval, že si dcéra bude môcť vyberať. On sa s ňou prestane stretávať, je si istý, že ho nechce, a predsa ju nebude trápiť svojou spoločnosťou.

Samozrejme, všetkým je jedno, že som im to vysvetlila do posledného písmenka, lebo ani jeden ma neberie vážne.

Tak strašne zadebnení, nesebeckí a zamilovaní pár som v živote nevidela.

Znechutene som odfrkla a otočila som sa k oknu.

Jacob si vzdychol.

„Leah, nechápem, prečo sa vôbec trápiš,“ zabrblal, ako keby som to bola ja, kto zanovito sedí vo svojom aute a namiesto toho, aby niečo riešil, alebo sa o to aspoň pokúšal!

Akurát sa ľutuje.

Lenže načo je komu jeho ľútosť? Tým sa nepohneme vpred. Problémy sa nevyriešia samé, pretože to tak zúfalo potrebuješ.

Ale veď ja aj niečo robím, lenže to je jedno, lebo kým nepohne on tým svojím lenivým zadkom, môže sa celý prípad rovno zabaliť.

No, možno by som to mohla považovať za úspech, že konečne niečo povedal. Chodím sem za ním každý deň a doteraz iba vzdychal ako prejedený pes. Takže sme sa pohli, ale tak nebadateľne, že rozčuľovať sa, sa mi zdalo výhodnejšie.

„Neviem ani ja,“ odsekla som. Do tých troch slov som sa pokúsila dať celé svoje rozčúlenie. Aj tak som stále mala chuť odtrhnúť niekomu hlavu, alebo ho aspoň poriadne nakopať.

„Ona ma nechce, tak načo by som...“

„Došľaka, Jacob, koľkokrát ti to mám ešte povedať, aby si prestal trepať také somariny?! Ona ťa miluje! Počuješ?! Miluje! Len nevie, že aj ty ju!“

Teraz som už naozaj nevydržala a všetko pobúrenie vykričala. I keď sa to zvrtlo iba na štyri vety, celkom dobre som to zaklincovala najvulgárnejšími nadávkami, na aké som si dokázala spomenúť, hoc som bola presvedčená, že to nepomôže.

Našťastie si myslím, že aj kreténi čo sa do všetkého pletú ako ja, majú právo trocha si uľaviť.

„A čo keď nie?“ zamrmlal pomedzi nával mojich nadávok, sotva počuteľne.

Na toto som naozaj nemala žiadne nadávky. Moje nervy, čo to zase splieta? Keby som vedela, že povie takú idiotinu, tie najškaredšie by som si našetrila.

„Uvažuj. Musím ju robiť šťastnou a chrániť ju – ona je slnko, cieľ každej cesty, dôvod bytia – je to spaľujúci žiar. Ale nie je to... ehm, no láska. A ona to vie.“

Hovoril to so zjavným presvedčením a zároveň akosi smutne alebo ako. Nehovorilo sa mu ľahko. Tiež mi došiel jeden podstatný detail: On si neuvedomuje, že ju ľúbi.

Všimla som si to aj keď sme boli vlkmi, ale teraz mi to do seba pekne zapadlo.

Ešte lepšie. Ľúbi ju, ale nevie o tom a ona tomu tiež neverí. Viem o tom iba ja a to je im vážne na nič, rovnako ako mne. Skvelý záver programu.

Myslím že to bolo prvýkrát, čo som nebola rada, že nie sme vlci a Jacob nemôže čítať moje myšlienky.

Totiž, ako niekomu dokázať, že ľúbi? To väčšinou ľudia spoznajú sami, ale keď vezmeme, že ani jeden z nich nie je človek..

Pripútanie je jedna vec. Láska druhá, prirodzená.

Okrem toho, láska nie je len o láske. Patria k nej aj iné, nežiaduce účinky ako napríklad bolesť alebo žiarlivosť...

„Bingo!“ vyhŕkla som natešene.

„Leah, choď už,“ sykol Jacob a zadíval sa na okno. Ani som si neuvedomila, že som niečo povedala na hlas, no keď už sme začali...

„Už aj idem, len mi uznaj jednu vec. Pochopil by si, že ju miluješ, keby si žiarlil?“ Hlas sa mi od vzrušenia triasol – konečne som na to prišla. Jacob sa na mňa zadíval ako na idiota a vzdychol si.

„Musíš predsa uznať, že žiarlivosť nepramení z pripútania, ale z lásky.“

Bože, znie to otrasne. Ja mu mám dokazovať jeho lásku? To je absolútne šialené. Je pravda, že ja robím len samé šialené veci, ale nesiaha toto aj za moje hranice?

Lenže ja nemôžem dovoliť, aby sa zase trápil.

Bolesťou si už prešiel, mne pomohol a ja som vedela ako strašne sa mu to hnusí... Musím mu to predsa nejako odplatiť. Nebudem žiť v tomto svojom prekliate dlhom živote s pocitom, že mu stále niečo dlžím. Niečo, čo mu nie som schopná splatiť. Ten pocit sa mi nepáči.

Ja si zakladám na svojej nezávislosti a sile, s ktorou môžem všetko. A keď je zrazu možnosť, že by som nedokázala niečo, teda ten dlh splatiť, oberá ma to o silu, o to na čo by som sa mohla spoľahnúť.

Keby som si bola istá, že všetko zvládnem ako vždy, nedržalo by ma tu už nič.

Chcem odísť, zabudnúť, začať nový život bez spomienok, Sama a vlkolakov s upírmi.

A aj odídem, len asi nie skôr ako si budem istá a to nebude skôr, ako sa to tu vyrieši, lenže ak tomu nepomôžem, možno sa to nevyrieši nikdy a ja tu zostanem zaklincovaná pocitom s nesplateného dlhu.

Načo by bolo to trápenie? Moje, jeho, jej? Oni potrebujú moju pomoc, ja ju potrebujem splatiť.

Jacob sa na mňa ešte chvíľu díval ako na psychopata, no potom prikývol.

„Dúfam, že na dnes by to stačilo,“ zamručal.

„Určite,“ uistila som ho, zatiaľ čo som otvárala dvere.

Plán už mám, ale bude treba nejaké figúrky... Tuším som už dávno nebola navštíviť Embryho. Ten by sa mi tam presne hodil. Čo ale s Jacobom? Ten bude mať určite tiež svoju úlohu.

Bude sa to prelínať v dramatickej scéne...

Prepáčte mi za ten časový odstup, ale stále som s tým nebola spokojná. Dúfam, že zanecháte komentárik.

12. kapitola

Autor: Soso177 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Láska či závislosť 11. kapitola: