Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kráska a Démon - 3. kapitola

10.05.2011 (07:15) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1935×

3. kapitola

(Bella)

„Je ten vozík naozaj nutný?“ hundral Charlie. Veď ako inak.

„Áno, je,“ odvetila som neoblomne. Dnes sme konečne išli po mesiaci z nemocnice domov. Charlie prekonal ďalší infarkt, a tak mu lekári voperovali kardiostimulátor. Z operácie sa zotavoval veľmi rýchlo, no doktor Cullen nechcel nechať nič na náhodu, tak si ho tu trochu nechali.

„Tak už sa s nami lúčite?“ Zdvihla som hlavu a uvidela doktora, ako sa usmieva vo dverách. Vošiel dnu. „Niečo som vám priniesol, Charlie,“ hovoril, podávajúc mu zopár časopisov.

„Fíha! Posledné čísla časopisu Ryby, rybky, rybičky! Ach, čo som sa ich nahľadal. Vďaka, doktor!“ Potriasli si rukami.

„Povedal som si, že teraz by ste mohli začať viac oddychovať a rybárčenie je ten pravý relax. A keď sme pri tom,“ otočil sa ku mne, „aj vám by prospelo trocha relaxu, Bella. Veď ste tu strávili skoro celý čas, kým bol Chalie chorý.“

„Nebojte sa, hneď ako dopíšem diplomovku a spravím štátnice, začnem oddychovať.“

„Hlavne nech tu nemáme ako pacientku najbližšie vás.“

...

Hmm. Dopísať diplomovku a spraviť štátnice. To sa ľahšie povie ako spraví. Už niekoľko mesiacov som pre to nemohla dobre spávať. Študovala som históriu na miestnej univerzite a neskôr som tam chcela ostať učiť. Na škole sa mi páčilo, aj keď som nebola jedna z najlepších. Chodila som tam rada hlavne kvôli tomu, že sme boli dobrá partia.

Dnes som nechala Charlieho prvýkrát od tej príhody samého doma a šla som do školy. Bol už najvyšší čas.

„Ahoj, Bella!“ ozvalo sa spoza mňa. Otočila som sa. Na chodbe stál Mike Newton. Otravný chlapec, ktorý bol do mňa zaľúbený už asi od prvého ročníka.

„Čau, Mike,“ odzdravila som s úsmevom a on sa celý rozžiaril. Občas som rozmýšľala, či nie je chyba správať sa k nemu zdvorilo. Možno by nebolo od veci povedať mu na rovinu, že medzi nami nič nebude.

„Kam si sa vybrala?“

„Idem za svojou školiteľkou.“

„Vážne? Ja tiež! A ktorú si si vybrala?“ spýtal sa so záujmom.

„Skôr, ktorú mi pridelili. Moja predchádzajúca školiteľka odišla na materskú,“ odvetila som.

Vyzeral akoby ho niečím ovalili po hlave. „Moja tiež! A teraz mám nejakú novú... “

„Rosalie Haleovú,“ dokončili sme spoločne.

Tešil sa ako malé dieťa. „To je skvelé, Bells!“

„Hej, to je,“ odpovedala som bez záujmu, dúfajúc, že školiteľ sa ešte dá vymeniť. Spoločne sme prišli k jej kancelárií. Mike vošiel prvý a aj som počkala pred dverami. Kým tam sedel, rozmýšľala som nad všetkými výhovorkami, ktoré som mohla použiť, no ani jedna sa mi nezdala dosť dobrá. V tom vyšiel Mike a ja som šla dnu.

„Dobrý deň,“ pozdravila som. Sedela ku mne chrbtom a s niekým telefonovala. Ostala som stáť pri dverách a čakala som, kým si ma všimne. Hovor netrval dlho. Zaklapla telefón a otočila sa ku mne. Fíha! Bola nádherná. Mala husté blond vlasy, ktoré sa jej vlnili okolo dokonalej tváre. Znervóznela som. Takáto tvár patrí na obálky módnych časopisov a nie na univerzitnú katedru. Uprela na mňa svoje atramentovo tmavé oči, ktoré sa mi zdali akési povedomé.

„Slečna? Haló, slečna!“

Prebrala som sa zo zamyslenia. „Prepáčte, trochu som sa zamyslela. Som Bella Swanová, mám s vami robiť svoju diplomovku.“

„Á... áno. Spomínam si. Prosím, sadnite si, slečna,“ vyzvala ma. „Máte už vybratú tému?“

„Vlastne ani nie. S mojou predchádzajúcou školiteľkou sme si vytvorili zopár okruhov, ktoré sme už nestihli prebrať.“ Vylovila som z kabelky papier a podala som jej ho. Chvíľu ho skúmala, a potom mi ho vrátila.

„Nuž, slečna Swanová, nebudem vám klamať. Tie témy nie sú nič moc. Možno máte šťastie, že vaša školiteľka odišla na materskú, pretože s týmto by ste veľa vody nenamútili.“

„Ale akú tému si mám potom vybrať? Nič iné ma natoľko nezaujalo.“

„A čo takto inkvizícia?“ opýtala sa.

„Inkvizícia?“ Znelo to zaujímavo. Čarodejnice, cirkev, upaľovanie. Zamrazilo ma.

„Samozrejme, je veľmi ťažké dostať sa k objektívnym faktom a to ani nehovorím o tom, ako ťažko sa k tejto téme zháňajú materiály. Bude to chcieť veľa úsilia a, samozrejme, musíte si uvedomiť, že sa nachádzate na veľmi tenkom ľade.“

„Čo teda navrhujete?“

„Navrhujem, aby ste ma navštívili.“

„Čože?“

Zasmiala sa. „Len sa neľakajte. Mám doma obrovskú knižnicu. Niečo spoločne vymyslíme,“ usmiala sa na mňa úsmevom, ktorý by jej závidela aj Miss Ameriky.

Prikývla som. „Tak dobre.“ Nadiktovala mi adresu.

„Príďte okolo siedmej, vtedy by som mala byť doma.“

...

(Rosalie)

Odomkla som a vošla som do domu. Zdalo sa, že Carlisle ani Edward nie sú doma. Emmett pozeral v telke zápas a Esme kreslila nejaký plán domu.

„Vitaj doma, zlatko,“ ozvalo sa vedľa mňa. Emmett ma, samozrejme, počul prísť a pobozkal ma na privítanie. Privinula som sa k nemu. On bol mojou útechou, mojím ochrancom, k nemu som sa mohla vždy pritúliť a zdôveriť sa mu s hocičím. Bol najdôležitejšou osobou v mojom živote. Ale vždy tu budeme len on a ja. Nikto viac. Žiadne deti, ktoré by mi hovorili mama a jemu ocko.

Dodnes si pamätám na ten deň, keď som si uvedomila, že nebudem môcť byť nikdy tehotná. Pamätám si, že moja perióda meškala už niekoľko týždňov. To sa mi nikdy predtým nestávalo. Najprv som to pripisovala tomu stresu, čo sme prežívali po našej svadbe. Keď ľudia zistili, že sme upíri, začali nás prenasledovať a my sme museli ujsť. Žili sme v lesoch a kŕmili sa zvieracou krvou. Boli to hrozné časy. Vtedy som si uvedomila, že ak mi mešká moja perióda tak dlho, tak to môže znamenať len, že...

„... som tehotná, Emmett!“ oznámila som mu v jeden večer, keď sme sedeli kdesi len sami dvaja.

„Čože?!“

Prikývla som. „Áno. Čakám naše bábätko!“ Zobral ma do náruče a so mnou sa zatočil celý svet. Bola som vtedy neuveriteľne šťastná a úplne spokojná. Zdalo sa mi, že už nemôžem od života čakať viac.

Potom sa všetko pokazilo. Celé mesiace sa nič nedialo, moje bruško nerástlo, telo sa mi nemenilo, ako som to videla na Esme, keď čakala Edwarda. Bola som navždy odsúdená byť sama. Len ja a Emmett, ktorý bol z toho rovnako nešťastný. Bol mi absolútnou oporou, aj keď som videla, že sa tiež trápi.

V tom momente som znenávidela Edwarda a nikdy som s tým neprestala. Trápila som ho celé storočia a on sa zožieral vlastnou vinou. Chcela som mu zobrať všetko. Každý kúsok pokoja, pretože on mi zobral budúcnosť, ktorá mala byť mojim osudom.

Pritúlila som sa k Emmettovi ešte tesnejšie.

„Nejaké problémy, miláčik?“

„Vlastne tak trochu,“ odpovedala som. „Dám si sprchu a hneď mi bude lepšie.“

Pobozkal ma na špičku nosa. „Nezabudni sa potom vrátiť späť ku mne.“

Vybehla som hore po schodoch, kde ma zastavila Alice. Samozrejme vedela, že som Bellu pozvala k nám domov. Nepustila som ju k slovu. „Alice, nič mi nevyčítaj. Spravila som len, čo bolo nutné.“

„Ale čo to dievča? Ona s tým nemá nič spoločné. Nemôžeš ju obetovať len tak, ako sa ti zapáči.“

„Na tom nezáleží,“ odpovedala som ticho.

Alice sklamane pokrútila hlavou. „Si krutá, Rose...“

„To povedz Edwardovi.“

4. Kapitola

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Kráska a Démon - 3. kapitola: