Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jsem ta, kterou tají 7. kapitola

14.02.2010 (12:00) • Adioma • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2212×

Jsem ta, kterou tají.

7.kapitola

Heidi sa na mňa zaujato pozerala. Chvíľu na mňa, potom na Daniela. Neušiel mi pohľad, ktorý mi Daniel venoval. Taký zbožný a zamilovaný. Chvíľu až hladový. Keby sa takto na mňa pozrel Edward, asi by som sa roztopila. Keď som si spomenula, ako vždy horeli jeho zlaté oči. Ako mi vždy zobral dych priamo z úst. Aké iskričky mu tam horeli. Blažene som sa zasnila. Mala som čo robiť, aby som sa nerozbehla a neutiekla im. Ale nemôžem, pre ich bezpečie. Ale myšlienky mi zobrať nemôžu. Sny mi vzali. Nemôžu mi zobrať myšlienky naňho. Na jeho rodinu. Moje spomienky sú len moje. A ja sa Edwarda nikdy nevzdám. Nikdy! Nebudem milovať iného muža. Aj keby som musela ostať celú večnosť stará dievka! Je mi to jedno. Jediný, koho som milovala, milujem a budem milovať je Edward. Jeho oči. Jeho tvár. Jeho zlato v očiach. Jeho hlas. Jemnosť pokožky, keď sa ma dotýkal. Jeho oddanosť, ktorú mi prejavoval a najhlavnejšie - jeho lásku. Možno to bola len hra. Možno áno a možno nie? Možno ma stále miluje. Ale nie! Nemiluje, ale taký strach mal, keď som ho zachránila. Keď odchádzal. Bolo to len z ľútosti a z pocitu viny? Aj keď to mohla byť z jeho strany len hra. Z mojej nie. Navždy budem mať v hlave jeho a moju lásku. Či už bola tá láska z jeho strany pravá alebo nie. A preto sa musím Daniela zbaviť! A už viem ako! V mojich myšlienkach som hladkala satén na nejakom tričku. Zrazu sa za mnou niečo ozvalo.

„To tričko by ti pristalo.“ Povedal Daniel a ja som sa s úsmevom naň otočila. Misia Daniel práve začína!

„Viem, presne toto mi vravel Edward. Že modrá je farba rovno pre mňa.“ Usmiala som sa s pozrela opäť zasnene poza neho. V mojej utýranej mysli tam stál a kráčal ku mne Edward. Keď som bola človek, asi by som si nafackala, že sa takto týram. Že naňho myslím. Ale zároveň tieto preludy boli balzam na moju schátranú dušu. Ubolenú po nesplnenej a nenaplniteľnej láske. Daniel sa otočil, ale keď tam nič nevidel, pozrel späť na mňa. S úsmevom. Uff, toto bude oriešok. Nikdy som nebola dobrá v balení, pretože som nikoho baliť nemusela. Žiadneho chlapca. Edward bol prvý a posledný chlapec, muž, s ktorým som bola. Bohužiaľ, nie ako žena. Ale možno je to lepšie. Tak by ma mohol menej týrať, čo už ani nejde. Veď už len to, čo mi povedal, že všetko bola len hra, už len to rozdrásalo moje úbohé ľudské srdce. Teraz už mŕtve. Také, aké Edward nikdy nechcel, aby bolo. Možno preto, aby som mu nevisela na krku? Možno. Ale možno bola hra len to, že ma nemiluje. Toľko ale a žiadne odpovede. Toľko protikladov, ale žiadny víťaz!

„Takže ty vieš narábať s počasím?“

„Áno, ale nie je to len ilúzia, je to naozaj.“

„To je skvelé! Edward ale vedel čítať myšlienky, čo bolo asi výhodnejšie aj pre ľudí, ale ani toto nie je zlé. Ale ja by som volila radšej myšlienky.“ Úplne tvrdo som mu to povedala. Radšej by som volila Edwarda, než jeho. Ale on?! Nič. Ani to s ním nehlo. Naozaj, čo mám robiť?! Chcem mu ukázať, že Edward je lepší ako on! Musím to dokázať!

„Áno, o ňom som už počul.“ Zamyslene povedal.

„Kto nepočul o dokonalom Edwardovi Cullenovi? Je úplne dokonalý a úžasný. A je to moja láska!“ zase som mu do očí povedala to, o čo mi išlo, ale on nič. Ďalej sa na mňa zamyslene pozeral.

„Vážne? Počul som, že má nejakú Tanyu.“ Povedal zamyslene. Možno si nevšimol, čo to so mnou urobilo. Možno to chcel a možno len nechtiac, ale mne to vypálilo na mieste dieru. Bez ohľadu na to, že sme v obchode plnom ľudí, bez ohľadu na to, že som upír. Moje ako tak pozliepané srdce plné nádejí, že ma Edward miluje a že smúti asi ako ja smútim za ním. Že vyzerá podobne ako ja. Možno horšie, možno lepšie. Tiež teraz niekde stojí a pozerá sa do diaľky a vidí, ako k nemu idem. Možno si to želá a možno nie. Ale do mojej rovnice - ja plus Edward rovná sa večná láska -nejako mi tam nezapadá Tanya. Je človek? Možno vonia lepšie ako ja. Možno je krajšia ako som bola ja. Múdrejšia, šikovnejšia. A možno je to upírka. Konečne si našiel seberovnú. Takú, aká k nemu patrí. Takú, aká je priamo preňho. Ale ja ho milujem. Môžem ho nenávidieť, môžem ním opovrhovať, ale nikto na svete nezmení to, čo k nemu v hĺbke svojho srdca cítim. Tú väzbu. Celé moje srdce som mu dala ako na dlani. To, že ho odhodil mi nevadí, lebo viem, že chvíľu, aspoň na maličkú chvíľočku, som bola s ním. Hoc len pár mesiacov, ale boli plné prekrásnych chvíľ a neverím, že by so mnou bol len z nudy, keď po svete behá toľko krásnych upírok. Neverím, že by ma nezachránil pred Jamesom. Ten pohľad, keď ma našiel mi nikto nevyhovorí, že bol láskavý a milovaný. Určite ku mne choval aspoň maličký kúsok lásky. Hoc aj ako k sestre. Ale jeho bozky boli vášnivé. Možno je len dobrý herec, ale teraz, keď už viem, že nepozerá do diaľky a nečaká na mňa, moja rovnica sa zrútila. Absolútne. Viem jedno - už ma nečaká.

„Bella, si ok? Čo keby sme zašli do kina?“ povedal Daniel a Heidi sa na mňa skúmavo pozrela. Aj keď má už Edward náhradu, ja som sa ešte cez neho nepreniesla. Ešte som nezabudla a nikdy nezabudnem. Nikto nebude mať v mojom srdci také miesto ako on. Ani len podobné. Pousmiala som sa.

„Môžeme, vieš, Edward ma raz zobral na jednu úžasnú romantickú komédiu. Volala sa P.S. Milujem ťa. Tam ma aj pobozkal. Nevieš si predstaviť, aké to bolo romantické.“ Zasnila som sa. Konečne! Videla som na jeho tvári otrávenú masku! Super! Možno už pochopil, že nie som preňho.

„Jasné.“

„Alebo... Edward ma zobral na jeden horor. V polke sme odišli. Bolo to moc strašidelné. V noci som sa bála, a tak prišiel ku mne. Celú noc sme sa rozprávali. Držal ma za ruku, aby som sa už nebála. Kúpil mi tam zmrzlinu a od strachu skončila na mojom tričku. Volalo sa to Kruh. Ešte doteraz mám strach, aby Samara nevyliezla z mojej telky.“ Zasmiala som sa. Heidi na mňa valila oči a záporne kývala hlavou.

„Prepáč, asi ma volá Heidi, môžeš zatiaľ kúpiť lístky.“ Pousmiala som sa. Podišla som k Heidi. Dokonale vysmiatu masku som mala nahodenú. To, že som vo vnútri umierala, nikto nemohol vedieť.

„Bella, preboha živého, čo to robíš?“

„Čo?“

„Daniel ťa balí! Nemôžeš rozprávať o svojom bývalom!“

„Aha. Hmm, ale ja Daniela nechcem.“ Povedala som jej a pozrela do jej sklamaných očí. Otočila som sa. Videla som, ako Daniel na mňa kýva od pultu na lístky. Zaškerila som sa na neho a otočila sa na podpätku. So svojimi vlasmi, ktoré viali vo vetre, som odišla do najbližšieho butiku. Myslím, že náš vzťah je už neuskutočniteľný...

Shrnutí Moje

Blog ClairdeLune Blog ClairdeLune

Autor: Adioma (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jsem ta, kterou tají 7. kapitola: