Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 24. kapitola - Vražedné tango

21.02.2011 (14:00) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1762×

24. kapitola – Vražedné tango

„Pôjdeme dva kroky dozadu, potom doprava a nakoniec otočka. Jednoduché!“ rozprával som Julie moje ďalšie kroky.

„Nemyslím, že...“ nedopovedala, pretože som ju hneď otočil a nejako som prekročil tie kroky.

„Dva vzad, dva vpred, dva doľava,“ prikazoval som, až nakoniec sme sa predsa len začali normálne hýbať. „Skús dvíhať boky – tak sa to pri tangu robí.“ Usmial som sa. Julia len prevrátila oči.

„Ray, teraz ti ukážem niečo ja,“ povedala pomerne tajomne i odkrútila sa odo mňa ako profesionálka.

Klopla dvakrát opätkom do hudby, vášnivo spravila otočku a jej kroky sťa šelmy smerovali ku mne. A že sa má báť mňa, a nevie tancovať?

Elegantne ma pohladila po vlasoch a postupne pokračovala k môjmu ramenu. Chytil som ju pod lopatkou, a zasekli sa tak, ako nám rytmus kázal. Viedol som ju po bokoch miestnosti a zarážalo ma, že už nik, okrem nás, netancuje. Na pauzu som zavrtel hlavou, ako sa na tango patrí, a Julia automaticky spravila to isté.

„Teraz menšia otočka,“ šepla. Svojou ľavou nohou som ju podložil, otočil i zvrtol naspäť. Potom oprela svoje čelo o moje, a tým mi do nosa zaviala svoju sladkú vôňu. Potreboval som ju od seba čo najskôr oddialiť. Zadržal som dych, no vedel som, že ešte jeden krok a neudržím svoju túžbu po krvi.

„Toč sa!“ vytiahol som cez zaťaté zuby. Julia sa ku mne privinula, opäť ma pohladila po vlasoch i konečne sa vytvoril priestor medzi nami. Možno až veľký. Rútila sa ďalej a stále s veľkou intenzitou. Žeby to bolo príliš veľa?

„Julia, pozor!“ zakričal som, no bolo už neskoro. Začul som príšerný rachot našej hi-fi veže s nárazom ľudského tela. O pár sekúnd sa Carlisle dostavil k Julii. Chcel som jej pomôcť, ale zostal som ako obarený. Neriskoval som ani len nádych. Zbehli sa k nej skoro všetci z okolia.

„Ty hlupák, okamžite odtiaľto zmizni! Na čo siahneš, to pokazíš! Si naozaj neschopný,“ vynadala mi Rosalie s opovrhujúcim pohľadom.

„Prepáč,“ zašepkal som totálne zahanbene. Prešiel som na terasu a hlavu si zložil do dlaní. Nerád si to pripúšťam, ale Rosalie mala pravdu. Som prekliaty? Lepí sa na mňa smola a sám som sa o nič nesnažil. Možno je mojím problémom práve Cullenovský klan. Odkedy som sa k nim pridal, sprevádzajú ma samé nešťastia. Prečo? Prečo práve mňa? Je také ťažké sa normálne začleniť?

„Čo tu tak sám?“ spýtal sa ma zvonivý hlas, ktorý určite patril upírovi, no nikomu z mojej rodiny. Pootočil som hlavu. Bola to jedna z tých, o ktorých mi Alice vravela.

„Premýšľam...“ hlesol som i odvrátil tvár naspäť do lesa.

„O čom, ak sa smiem spýtať.“ Prešla okolo mňa a sadla si vedľa na schodík. Cítil som jej pohľad. Pozdvihol som oči na ňu. Bola nádherná, vlasy mala zlaté s jahodovými prúžkami, dokonalá tvár, dokonalý úsmev...

„O živote,“ odpovedal som po krátkej odmlke s povzdychom.

„Asi je to pre teba ťažké, kladú na teba veľké nároky. Mal by si si od všetkého odpočinúť. A u nás v Denali je naozaj krásne, pokojne môžeš ísť s nami,“ navrhla mi i pozerala sa priamo do mojich očí, akoby ma chcela hypnotizovať, aby som súhlasil. Jej úsmevu sa nedalo odolať. Možno má pravdu s tým odpočinkom, na chvíľku sa vzdialiť od nemocnice, krvi, Julie...

„Moje meno je Tanya,“ predstavila sa mi. Tanya...

„Riley, ale pre verejnosť Ray.“

Pousmiala sa navzájom sme si podali ruky.

„Tak, Ray, čo vravíš na môj nápad? Sme ako rodina a určite sa budeš cítiť pohodlne. Spravíme čokoľvek, aby sa ti v Denali páčilo.“

„Neviem, mal by som o tom oboznámiť rodinu...“

„A rodina vraví – nikam,“ za chrbtom sa mi ozval Alicin hlas. Nervózne poklopkávala opätkom, ruky prekrížené na prsiach a nepríjemný výraz v tvári. Okamžite som vyskočil na nohy.

Tanya sa elegantne postavila.

„Ale, Alice, chceme spoznať aj nových členov rodiny.“

„Áno? A čo Bella, ju si prečo nepozvala?“ Alice bola ostrá, nahnevaná. Nečudoval by som sa, ak by zavrčala. Čo ju tak napálilo?

„No, Bella teraz poputuje na svadobnú cestu spolu s Edwardom.“ Začul som odvrknutie Bellinho mena?

„Presne tak. Aspoň mi nechaj Rileyho, aby som mala koho obliekať. A ty, vežu treba opraviť, Riley, mal to byť neškodní tanec. To naozaj môžeš hlúpu otočku takto pokaziť?“ jej hlas sa upokojoval Tanyiným smerom, no na môj účet sa sčasti bavila, sčasti nedokázala pochopiť, čo to stváram, a to som ani ja nebol schopný.

„Ach, Alice, ty a tvoje nákupy! Dobre, tak, Ray, kedykoľvek môžeš prísť do Denali, veľmi radi ťa uvidíme,“ povedala Tanya so smiechom. Objala Alice a pobrala sa naspäť na slávnosť.

„Čo to malo znamenať?“ spýtal som sa vyčítavo.

„To by som sa mala pýtať ja teba! To s Juliou - teraz chceš odísť, nezbláznil si sa náhodou? Dlžíš mi dobré správanie, no zatiaľ je to žalostné!“ Alice ma poklepkala po ramene i pokrútila hlavou. Prevrátil som očami.

„Budeš mi to musieť vynahradiť a Julii tiež. Čo by si pomyslel rodinný priateľ, ak ho zraníš a ani sa neospravedlníš? Ja dobre viem, prečo si odišiel, ale ona nie. Skoro nik nevie o nás, o tom, kto sme, tak, prosím, Ray, správaj sa ako človek.“ Mala pravdu, ako vždy. Zdá sa celkom nemožné, aby sa mýlila.

„Mimochodom, niekto mi musí pomôcť poupratovať dom a kúpiť novú vežu.“ Prehodila si vlasy a s tajomným úškrnom ma ťahala naspäť. Veža mala polámanú aparatúru, no Emmett vytiahol svoje stereo z auta. Zábava pokračovala ďalej. Alice sa asi preto tak veľmi hnevala, pokazil som pomerne dôležitý bod zábavy – hudbu, a tým aj jeden prvok jej dokonalého plánovania.

„Nevieš, kam šla Julia?“ automaticky som sa opýtal.

„S Carlislom, v ošetrovni. Páči sa mi, že chceš veci napraviť, ale bude tam možno jej krv.“

„Preto tam pôjdeš so mnou,“ povedal som rázne a pre zmenu som ju ťahal ja.

Malá skromná ošetrovňa, ktorú si otec nechal v dome, pre všetky prípady. Práca aj v dome. Opatrne som zaklopal na dvere.

Nechal som Alice vojsť ako prvú. Potom so sklopenými očami a zadržaným dychom som vošiel aj ja.

„Julia, chcel by som sa ospravedlniť za ten tanec,“ začal som neisto.

„To je v poriadku, bola to aj moja chyba. Neodhadla som vzdialenosť.“

Berie vinu na seba? Ale to ja som beštia, ja som ten zlý.

„Ani nie...“ chcel som to Julii vyhovoriť, no zastavil ma chrapľavý hlas Matthewa Sheridolla.

„Za to si mohol ty, chlapče! A, drahá slečna, koľkokrát som ti vravel, že s tancom je koniec! Mohla si sa inak zraniť. Si naozaj taká ľahkomyseľná?“

Julia klopila zrak na svoju gázu, ktorá bola pevne previazaná okolo jej ľavej nohy. Nervózne si hrýzla spodnú peru a začala prstami bubnovať po stole.

„Viete, ja som Juliu poprosil o tanec, bol to môj nápad,“ začal som na jej obranu.

„Bol, ale to nemení nič na fakte, že je tu teraz a...“

„Prepáčte, aj ja mám na tom zásluhu. Raya som poslala za vašou neterou, nech sa zabavia, no netušila som, že to takto skončí. Veľmi ma to mrzí, pane.“ Alice nahodila milučký nevinný výraz, ktorému nie je možné odporovať i Matthew Sheridoll okamžite vychladol a jeho tvár zdobil pokojnejší úsmev.

„Veď to bolo mienené dobre, hoci sa to tak zvrtlo, šťastie, že sa nestalo nič vážnejšie,“ povedal úplne vyrovnane.

„Vďaka, pane,“ riekla Alice svojím tenučkým hláskom, „Ray, mali by sme už ísť, nech si Julia trošku odpočinie.“

Pokýval som hlavou ako pozdrav a pobrali sme sa za zábavou. Prekvapilo ma, že sa Jasper opieral o vedľajšie dvere s pohľadom nalepeným na nás.

Zakrátko si s Alice tľapli a nejako som vytušil, že náhla zmena nálady bola Jasperovou záležitosťou.

Asi o desať minút sa starostlivý strýko so svojou neterou pokúšali nenápadne vytratiť z nášho domu. Pozoroval som, ako opatrne schádzajú po schodoch.

„Bež za nimi,“ pobádala ma... Esme? To sa naozaj všetci na mne dohodli?

„Pán Sheridoll ma nemá priveľmi v láske,“ odvetil som jej a postavil som sa pre vchodové dvere, aby som aspoň čiastočne odčinil, čo som už pokazil. Podržal som ich a dočkal som sa len ďakovného pohľadu Julii Stewensonovej.

„Všetko je fajn, Bella má na cestu zbalené, hudba čiastočne zabezpečená, Julia je preč, žiadna stopa po krvi a ty si to technicky zvládol,“ Alice a ten jej chlácholivý hlas.

„Ďakujem, sestrička.“ Pousmial som sa.

„Zajtra to tu musí vyzerať normálne a s troškou šťastia skočíme nakupovať. Veď vieš, čo potrebujeme...“ Alice odkráčala svojím tanečným krokom naspäť k Jasperovi.

Nakoniec to neskončilo až tak zle. Nestalo sa nič závažné, všetci sme prežili, žiadna veľká scéna, až na vražedné tango...

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If only 24. kapitola - Vražedné tango: