Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 13. kapitola - Rosalie Lillian Hale Cullen

28.09.2010 (19:15) • Emielee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1184×

13. kapitola – Rosalie Lillian Hale Cullen

Stál som pred oknom a pozoroval, ako šero padá na les v okolí prepychového domu Cullenovcov. Započúval som sa do zvukov lesa. Sovy, jelene, zajace, vtáctvo. Už o pár dní ich nebudem označovať za zvieratá, ale za potravu. Povzdychol som si nad svojím krutým osudom bez ľudskej krvi. Bez tej najsladšej tekutiny sveta. Sústreďoval som sa na diaľku, na miesto, kde som ucítil niečo lepšie než „cullenovský zákusok“ - na ňu. Tú, ktorú pod svojimi zubami nikdy neucítim, jej bezvládne telo nezomrie vďaka mojim rukám.

Už nikto nezomrie pod chladnou rukou Rileyho Biersa, teda Cullena.

Priblížila sa ku mne a svoje bledé ruky položila na moje ramená.

„Riley, nad čím premýšľaš?“ spýtala sa tá najláskavejšia upírka, akú som v živote poznal.

„Nad ničím zvláštnym, len počúvam, Esme! Počúvam hlas vetra...“ zamyslel som sa.

Jemne mi stisla ramená a potom podišla vedľa mňa.

„Páči sa ti tu?“ pokračovala v kladení otázok.

„Áno, ste na mňa milí, dokonca aj Jasper... Ale Rosalie...“ odmlčal som sa. Ona sa so mnou ani len nerozprávala.

„Neboj, dohovorím jej,“ navrhla milo Esme.

„Ďakujem!“

Prišlo mi vhod sa poďakovať žene, vďaka ktorej som tu. Súcitná a milá. Nezaslúžim si to, preto si vážim jej správanie.

Usmiala sa. Spadol jej prameň medových vlasov do tváre a decentne ho pripla tmavou sponou na pôvodné miesto. Vyzerala tak ľudsky, tak prirodzene... Chcem byť taký ľudský ako ona, taký obdivuhodný ako celý klan, chcem sa stať Cullenom so všetkým, čo toto meno prináša. Chcem si splniť sny a navštíviť exotické miesta so svojou rodinou a chcem aj pocítiť pravý pocit lásky, ktorý mi teraz tak chýba. Victoria... Moje myšlienky sa začali uberať nesprávnym smerom, moja tvár sa zarmútila a oči vyprázdnili.

„Riley, čo sa stalo?“ Esme sa ku mne priblížila a pozrela sa mi do očí. Jej zlaté oči boli milšie ako krvavo červené, ktoré dával môj odraz v skle okna.

„Len jedna bolestivá spomienka...“ odpovedal som jej a snažil sa o úsmev. Moje pery sa skôr skrivili do zákerného úškrnu, ale stále som sa pokúšal o odľahčený úsmev, až sa mi to nakoniec podarilo.

„Riley, tu si začal odznovu, tvoj predošlý život zostane navždy v tvojich spomienkach, no viem, že sa dokážeš cez to preniesť a začať od nuly.“

Múdra žena dokončila svoju radu a nežne ma objala. Cítil som, že jej na mne skutočne záleží. Som jej zaviazaný na večnosť.

„Ďakujem, mami!“ vypadlo zo mňa. Ja som ju oslovil mami? Dúfam, že som ju neurazil, to som nechcel. Mal by som to odvolať.

„Ty si mi povedal mami... Ach, Riley, ani len nevieš, ako som rada! Ďakujem!“

Pritisla sa ešte bližšie. Potešil som ju. Áno, mám teraz matku. Nesmrteľnú matku.

Rosalie

Alice mala pravdu, tie sivé lodičky sú naozaj dokonalé. Dokonale sa hodia k sivým úzkym nohaviciam a k riflovej veste.

Operácia Riley začína...

Zliezla som po schodoch. Vedela som, že je Edward preč, Alice niekde s Jasperom, Emmett pozerá zápas na športovom kanáli a moja „obeť“ sa rozpráva s Esme v kuchyni. Zbaviť sa Esme je to najmenej...

Nenápadne som sa priblížila k nim. Esme ma uvidela a pustila Rileyho zo svojho materského objatia.

„Chcela by som sa porozprávať s Rileym!“ začala som a zatvárila sa vážne.

Esme prikývla a odišla. Riley sa otočil a jeho výraz nabral prvky úžasu. Oči sa mu rozšírili a sánka spadla pomerne hlboko.

Môj výstrih ho celkom omámil. Ach, chlapi! Sú takí krásni, keď ma obdivujú.

Riley sa čiastočne prebral z tranzu. Pokrútil hlavou a otvoril ústa, aby prehovoril, no predbehla som ho.

„Riley, môj názor na teba som vyslovila dosť jasne!“ Môj hlas bol stále tvrdý, chladný. Nech sa snaží teraz on, získať si moju pozornosť.

„Áno, ale chcem počuť tvoje dôvody!“ povedal pevným hlasom. Pozrel mi do tváre a zahľadel sa nežne do mojich zlatých očí.

„Volturiovci sú mojou príčinou. Riley, vieš, že si mal zomrieť, že ťa môj neschopný brat mal zabiť. Ak sa rozhodnú nás navštíviť a zistia, že sme ťa nezabili, budeme mať problém.“

Objasnila som mu svoje myšlienky. Nie, že by som nebola rada, mám o jednu pánsku hračku viac, ale musím myslieť na našu rodinu.

„Možno nie... Odídem, keď sa rozhodnú sem prísť,“ navrhol rázne. Alice sa asi angažovala.

„Dobre!“ odvetila som arogantne a otočila sa do miestnosti, pripravená odísť.

„Počkaj, Rosalie!“ Zastavil ma. Opatrne zachytil moju ruku.

Obrátila som sa k nemu a bola som prekvapená, ako blízko stál pri mne.

„Porozprávajme sa!“ pokračoval nežne. Vychutnávala som si, ako mi padol k nohám.

„O čom?“ šepla som zvodne.

„O tebe...“ riekol očarujúco.

Riley pristúpil na moju hru. Ja teraz určujem pravidlá. Už viem, prečo sa Victoria s ním len zahrávala. Je to zábavné.

„Si krásna!“ Prstami zablúdil k môjmu lícu. Pokračoval k pramienku mojich vlasov a schytil ho medzi dvoma prstami.

Výborne! Ach, Riley... Teraz ťa mám o trošku radšej.

Usmiala som sa a oči uprela na tie jeho. Mám ho...

Riley sa pripravoval na bozk, sklonil sa ku mne a chcel prekonať tú vzdialenosť medzi nami. Bol taký sladký, tak neuveriteľne som si užívala jeho obdiv.

„Počkaj, Riley!“ snažila som sa ho zastaviť, no bolo už príliš neskoro. Pritisol svoje pery na tie moje a pomaly napodobňoval ich tvar.

„Toto čo má znamenať!?“ zakričal Emmett a Riley okamžite prestal. Vzdialil sa odo mňa a strnulo sa pozeral do nahnevaných Emmettových očí.
Asi spozoroval zvuk upírieho bozkávania a to ho zjavne vykoľajilo. Pripravil sa na skok a v jeho pohľade sa odzrkadlila nenávisť so žiarlivosťou. Milujem, keď takto kvôli mne vyvádza. Je taký bojovný a pritom neodolateľný.

Zazeral na Rileyho v bojovom postoje. Riley ustupoval až nahmatal sklo, už nemá kam utiecť.

„Emmett, zadrž!“

Objavil sa Edward a opäť všetko skazil. Svoju dlaň položili Emmetovi na hruď, aby zastavil boj o mňa.

„Nemôže za to Riley! To Rosalie!“ pokračoval obviňujúco a venoval mi nepríjemný pohľad. Zatvárila som sa nevinne, ignorujúc jeho varovanie.

Riley sa opatrne opieral o okno. Hľadal svoju cestu na únik.

Esme si všimla udalosti v kuchyni a tiež sa nechápavo pozerala raz na mňa, potom na Emmetta s Edwardom.

Do miestnosti tiež takmer okamžite pribehli Alice s Jasperom. Jasper zachvátil izbu pokojnou vlnou a Emmett sa narovnal zo svojho vražedného postoja.

„Sľúbila si, že to neurobíš, Rosalie!“ napomenula ma výhražne malá upírka a prebodávala ma pohľadom. Jasper mnou taktiež pohrdol a Esme s Emmettom boli stále zmätení.

Edward začal vysvetľovať moju hru malému publiku Cullenovskej rodiny. Cítila som sa naozaj trápne a Emmettov výraz sa menil. Pociťovala som od neho zlobu... Edward ma krivo obviňoval. Neočakávala som, že ma pobozká. Stačilo by mi, ak by o mne povedal, že som podľa neho krásna.

Edward, prosím, povedz niečo na moju obranu! Zúfalo som ho poprosila v myšlienkach. Odvrátil svoju tvár odo mňa. Toto mu neodpustím. Nemala som sa zahrávať...

„Vlastne, nechcela, aby som ju pobozkal. Prepáč, jednal som inštinktívne. Ja... Keď mne chýba niečo, čo je vo vašich očiach!“ Nečakane sa ozval Riley. Sklesnuto pozrel do zeme. Esme okamžite pribehla k nemu a prechádzala mu po ramenách. Dokonca aj Emmett zmenil svoj výraz. Riley si získal celú rodinu. Chápajúce smutné výrazy. Možno aj môj bol taký...

Riley

Nemal som ani len tušenie, aká môže byť Rosalie. Zahrávala sa so mnou. A ja hlupák som sa chytil! Sklamal som svoju rodinu. Aj keď nám Edward všetko vysvetlil a považoval ju za aktérku tohto menšieho sporu, to ja som začal s tým hlúpym bozkom.

„Vlastne, nechcela, aby som ju pobozkal. Prepáč, jednal som inštinktívne. Ja... Keď mne chýba niečo, čo je vo vašich očiach!“ hlesol som.

Zadíval som sa na podlahu. Esme podišla ku mne a upokojovala ma svojím dotykom.

Chýba mi tá súčasť, ktorú moja nová rodina považuje za samozrejmosť. Mal som ju, cítil som ju, no ona nie... Victoria...

Zarmútil som sa a premýšľal či by nebolo lepšie odísť... Porozprávať sa s Carlislom. Poradí mi...

Rodina sa po pár minútach vrátila k normálu. Esme stála mlčky so mnou. Rosalie a Emmett si odišli vydiskutovať svoje problémy niekam von. Edward s Alice a Jasperom si vymenili svoje skúmavé pohľady. Otočil som sa k oknu a pozoroval prírodu. Asi som si pekne pokašľal dnešný deň...

Rosalie

Emmettov hnev prešiel tak rýchlo, ako prišiel. Opäť bol mojím sladkým rozkošným Emmettom, ktorého som toľko milovala. Ak by zistil, aký mám na neho vplyv a akú moc... Aspoň toto dopadlo dobre. Nemusím byť Edward, aby som zistila, na čo moja rodina myslí. Opovrhujú mnou.

Počkám na Carlisla a poviem mu to sama. On sa možno postaví na moju stranu...

Čierny mercedes zaparkoval v garáži – Carlisle sa vrátil. Počkala som si na neho a začala najskôr s argumentmi ohľadom bozku, ktorý sa dnes odohral. Potom som mu navrhla, aby Riley strávil nejaký čas u Denaliského klanu. Tanya, Kate a Irina by Rileymu mohli poskytnúť to, po čom tak túžil. A aj by som sa ho zbavila... Emmett by bol uvoľnenejší, no teraz už si asi nad tým netrápi hlavu.

„Rosalie! Ty si naozaj príšerná! Najskôr ho neznášaš, potom ho zvedieš a teraz sa ho chceš zbaviť?“ ozvalo sa ostré zasyčanie od môjho vševediaceho brata. Edward mi dnes naozaj lezie na nervy. Zdalo sa mi, že Carlisle skutočne rozmýšľa nad mojím nápadom, no Edward jeho prúd myšlienok zastavil a jeho výraz nabral prvky pohoršenia.

„Riley, zostáva s nami! To je moje definitívne rozhodnutie, pretože aj on je Cullen!“ povedal rázne. Edward sa usmial povýšeneckým úsmevom a ja som ešte chvíľu zostala v garáži obdivujúc svoj odraz na tmavých sklách Carlislovho auta.

Autor: Emielee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek If only 13. kapitola - Rosalie Lillian Hale Cullen: