Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda Súmraku - 13. kapitola 2. časť

Bella


Hviezda Súmraku - 13. kapitola 2. časťA dlho očakávaná svadba je tu. :) Táto časť bude skutočne bez zápletky, pretože je posledná. Pripravte sa na veľa opisov. Po tejto kapitole bude nasledovať kraťučký Epilóg. Teda, v prípade, že vás bude zaujímať, ako sa naše postavy rozhodli pokračovať vo svojom živote - neživote.

Prajem príjemné čítanie. Vaša Elanor. :)

Svadba

Už niekoľko hodín vnímam dokonalo čistú oblohu a slnečné lúce, ktoré sa ma dotýkajú. Oni sú dôvodom, prečo moja pokožká hrá všetkými farbami dúhy. No moja duša je prekrásne farebná z iného dôvodu. Dnes konečne nadišiel ten deň, keď poviem áno svojej láske. Konečne bude oficiálne moja.

Na druhej strane som celkom nervózny. Prebehne všetko dobre? Odpovie kladne? A má to takto byť? Je každý taký neistý v tento deň? Veď mi už toľko krát povedala, že ma miluje. Verím jej, som si istý, že to tak je. Tak prečo je dnes všetko iné?

Keby som bol človek, asi by som si dal prášky na spanie, ale to predsa urobiť nemôžem. Okrem toho, za dve hodiny budem musieť vyraziť do kostola.

Zrazu sa dvere otvorili a v nich sa objavil Jasper. Vedel som, že to nebude Mel. Alice ju od rána nepustila z izby. Pravdepodobne ju za zamknutými dverami upravuje, ale nejde mi to do hlavy. Nemyslím si, že by potrebovala Melanie toľké úpravy, je krásna aj bez nich. K tomu... obe sú upírky, takže by im to nemalo zabrať tak veľa času...

V okamihu, keď sa vo mne začala zbiehať nervozita, som zacítil vlnu pokoja a šťastia.

Otočil som sa na páchateľa.

„Ďakujem... Ale na dlho to nepomôže.“

 Jasper sa usmial.

„To ani nebude treba. Alice vedela, prečo ti povedala zlý čas.“ Zatváril som sa nechápavo.

„Obrad začína za 20 minút, takže by sme sa mali pomali pohnúť a zamieriť do lesa. Pred...“

Ani som nečakal, kedy dopovie. Vyletel som z izby a letel som lesom. Cítil som pach ostatných členov rodiny a tak som sa vydal za nimi. Bol by som im pomohol, ale trvali na tom, že to chcú spraviť sami. Bolo neskutočné, ako sa zmenil môj vzťah k nim, odkedy som odišiel od Volturiových. Čo ma vlastne privádza k myšlienke...

Ich pach ma doviedol až na nejakú čístinku. Prudko som zastal a rozhliadal sa okolo seba. Nemohol som uveriť, že nie som len v nejakom prekrásnom sne.

Oválna lúčka mala v strede postavený biely altánok ovešaný bledorúžovými kvetmi. Tráva bola ušliapaná do jemnej cestičke priamo k nemu. Pri ňom bola celá rodina zoskupená v idilickej pozícii ako na nejakej fotografii. Pri sebe. Ale vedel som, že to nie je len póza, že oni pri sebe skutočne držia. A bol som im strašne vďačný za to, že som to mohol pocítiť.

Od začiatku mi pomáhali. Spočiatku sa starali o Mel a donútili ma uvedomiť si, že mi na nej skutočne záleží. Dokonalo zorganizovali najdôležitejší deň v mojej existencii a aby toho nebolo málo, nič nechcú na oplátku.

S nadšeným úsmevom som k nim pristúpil a poďakoval som sa im za všetko. Ako som vravel, nechceli pripustiť, že mám za čo ďakovať. Ale ja som samozrejme mal.

 

O malú chvíľu sme sa zoradili, ako sme mali. Carlisle, ktorý predstavoval kňaza, sa postavil do stredu. Stúpol som si po jeho pravicu a za mnou stál Edward. Na opačnej strane zase Jasper. Všetci sme boli slušne upravení. Boli sme navlečený do Saka a každý mal mašlu podľa šiat svojej polovičky. Tá moja bola biela. Jasperova zelená. Edwardova tmavomodrá.

Bol som otočený chrbtom ku Carlislovi a nedočkavo som čakal, kedy sa konečne vynorí z lesa Mel.

 

Zrazu sa k nám čosi blížilo, no nebola to mnou očakávaná Mel, ale Emmett. Mal na sebe sako, ktoré sa k jeho povahe vôbec nehodilo, s červenou mašľou.

„Sú na ceste,“ oznámil veselo a postavil sa vedľa Esme, ktorá nebola nikomu svedok, len pozorovateľ. Veľmi dôležitý pozorovateľ, ktorý by ronil slzy, keby mohol.

Jeho správa ma neuveriteľne potešila. Aj napriek tomu som stuhol a sledoval les. Na moje sklamanie, nemihali sa tam žiadne tiene. Musel som ešte chvíľu počkať. A aj tá chvíľa sa mi zdala príšerne dlhá.

 

A potom prichádzali. Prvá sa zastavila na okraji lúčky Rosalie. Mala červené šaty, ktoré nemali ramienka a spodný lem jej ledva dočiahol na kolená.

V pätách mala natešenú Alice, ktorá nedokázala s Rosalie držať dôstojný krok. Jej kroky boli energické a s tými zelenými šatami, rovnako dlhými ako boli Rosaliine, a špagetovými ramienkami pôsobila ako pravý živel. Neposedná, jednoducho povedané: postrach.

Túto družičkovskú radu uzatvárala Bella. Šaty vo farbe Edwardovej mašle mala rovnako dlhé ako jej sestri, avšak nápadnejšie sa svojim strihom podobali šatám Rose. Nemali ramienka a neboli až také priliehavé.

 

Všetky družičky sa naraz pohli k nám, každá zastala pri svojom partnerovi a až potom sa mi naskytol pohľad na stelesnenú krásu môjho sveta. Melanie!

Bola prekrásna. Vlasy mala v zložitom drdole vypnuté, avšak drdol, či už to bolo úmyselné alebo nie, sa jej elegantne rozpadal a nechal pár pramienkov vlasov dopadnúť na jej ramená a chrbát. Biele šaty mala bezramienkové, dokonalo obkresľovali jej krivky až pod zadoček, kde sa jej začali rozširovať a na zem dopadli spolu s krátkou vlečkou.

Nemohol som od nej odtrhnúť zrak. Pezeral som si ju opäť a opäť, akoby som nedokázal uveriť, že je skutočná. Ale ja som vedel, že je. A bola tu len kvôli mne. Len pre mňa.

Pomaly, zvodným krokom, sa pustila ku mne, nespúšťala zo mňa svoje prekrásne, i keď teraz červené, oči a na perách sa jej pohrával kúzelný úsmev. Táto chvíľa nemohla byť dokonalejšia. Nedočkavo som k nej natiahol ruku a tešil na na okamih, až svoju ruku vloží do mojej.

A ako som si tak vychutnával túto chvíľu, moje myšlienky zašli priďaleko. Najprv som myslel na to, ako ju konečne zamknem vo svojej náruči, pobozkám ju po prvý raz ako moju ženu. Budem ju nežne hladiť... A potom ma napadlo, že by niekde nablízku mohla byť aj posteľ. Pomaly by som ju do nej položil, hladil by som jej telo. A v hlave sa mi vynorila otázka, na ktorú som bezpodmienčne chcel zistiť odpoveď. Ako vyzerá bez tých šiat?

Rýchlo som potriasol hlavou, chytil Mel za ruku a otočil sa ku Carlislovi. Len na okamih som šľahol pohľad k Edwardovi, ktorý sa tváril, akoby sa nič nedialo. Otočil som sa späť.

 

„Dnes sme sa tu všetci zišli, aby sme spojili dve nesmrteľné duže záväzkom, ktorý si dobrovoľne zvolili. Ich úmysli boli pri tom čisté a spojenie do zväzku manželského považujú za najväčší prejav lásky, ktorý môžu preukázať tomu druhému.“ Carlisle hovoril spôsobom, ktorý naznačoval, že už sa k tento príležitosti vyjadroval. Jeho slová, keby som Mel požiadal o ruku so zlým úmyslom, by ma okamžite donútili cítiť sa previnilo. Teraz som sa však cítil hrdo. Mel ma tiež tak veľmi miluje, ako ja milujem ju.

 „A preto sa vás pýtam, chcete zvyšok svojej existencie kráčať po boku toho druhého?“ Naše zborové áno mu na tvári vyčarovalo úprimný úsmev. vymenili sme si prstene a potom sme sa otočili naspäť ku Carlislovi. Po očku som sa pozrel na Mel a videl som, že je šťastná. Otočil som sa k nej celým telom, opatrne som ju chytil za krk a pritial som si ju k sebe, aby som ju konečne mohol pobozkať. 

Za sebou som počul Emmettov pobavený smiech.

„Kto vám dal dovolenie!?“ vykrikoval naoko pohoršene, no napokon sa zase začal smiať.

Mel sa ku mne ešte viac pritiahla a ja som mal čo robiť, aby som bol schopný uvažovať. Opatrne som ju začal od seba odťahovať. Pozrel som sa jej do očí. Teraz boli všetky jej túžby posilnené a jedna z nich sa jej aj teraz leskla v očiach. Jej zreničky boli úplne čierne, avšak nie hladom, ale túžbou. Po mne. Po nikom inom, chcela len mňa. Bolo neskutočne krásne vedieť to.

„Gratulujeme vám,“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som sa otočil. Stál tam Edward a podával mi ruku. Pustil som teda Mel a prijal som ju. Zdvorilo som sa mu poďakoval a objali sme sa.

„Nech si myslel na čokoľvek, nepočul som to. Viem, aké zvyknú byť myšlienky a preto ma Bella od nich ušetrila,“ potichu mi vysvetlil a ja som si oddychol. Edward sa pobavene zasmial a pristúpil k mojej žene. Ako krásne to len znelo. Ach. teraz by som si prial vedieť čítať myšlienky ako Edward. Na čo myslela? Tiež z toho mala takú radosť?

Po gartuláciach sa išlo naspäť do domu, ktorý už bol pripravený na oslavu. prekvapene som pohľadom hľadal Máriu, no nikde som ju nenašiel. Mel bola rovnako prekvapená výzdobou domu ako ja. Zdalo sa, že toto bol jej darček od nej. Nevizerala síce milo, ale vedela potešiť.

Prvý tanec patril nám. Melanie a mne. Pritiahol som si ju pevne do svojej náruče a pohyboval som sa do rytmu pomalej hudby. Mel bola nervózna.

„Neviem tancovať,“ šeptla mi utrápene vždy, keď si pomýlila kroky.

„Zavri oči. A nechaj sa viesť. Mnou. I hudbou.“

Urobila tak a ja som si spokojne oprel nos o jej vlasy. Teraz sa mi to ale nepáčilo. Na vlasoch mala všelijaké spreje, ktoré takmer prekryli jej osobnú vôňu.

 

Tancovalo sa dlho do noci. Postupne som striedal tanečné partnerky a aj ostaní tak robili. Bolo to veľmi zábavné, hlavne preto, lebo Alice púšťala samé rýchle pesničky. Nejakým spôsobom vyhľadala tie úplne staré, no zazneli i novodobé.

A potom sa ku mne opäť dostala Mel. Pesnička bola rýchla, takže sme sa až tak často nedotýkali, ale aj tak som cítil tú neuveriteľnú túžbu po nej. Bol som rozhodnutý. Keď pesnička doznie, odvediem si ju niekde bokom. Potrebujem ju. Chcem byť s ňou osamote. Dotýkať sa jej. Hladiť ju.

Moje plány však boli prekazené malým šriatkom.

„Svadobný dar! Ešte ste nedostali svadobný dar. Kým si ho neprevezmete, nikam nepôjdete!“ hovorila autoritatívne a po svojom prednese si nadšene zatlieskala. Vedela, že nebudemem protestovať. Úprimne. Nemyslím si, že by sme mali veľkú šancu.

S úsmevom k nám pristúpila a podala nám kľúče.

„Asi hodinu behu odtiaľto smerom na sever je malá chalúpka. Moderne zariadená... No, niežeby ste ju dnes veľmi chceli obdivovať, ale mali by ste to vedieť... predtým, než ju zruinujete,“ vysvetľovala a zvonivo sa smiala.

„Je to od nás, od všetkých,“ prehovorila Bella vysvetľujúco.

„Postavili sme ju tak, aby vydržala... skutočne veľký nápor. Aj upíriu silu,“ zapojil sa do diskusie Jasper. Musel som sa usmialť.

„Nezdržujte ich. Bežte sa pozrieť, deti, a ráno nám povedzte, ako sa vám páči,“ ukončila diskusiu Esme a my sme na nič nečakali. So všetkými sme sa rozlúčili, poďakovali sme sa im, dnes už snáď po stý raz, a rozbehli sme sa smerom, ktorým nám povedali.

 

Chatku sme našli na prvý pokus. Pomohli nám aj pachy, ktoré k nej viedli. Už z diaľky bola prekrásna. Na prvý pohľad prevená, ale všimol som si, že steny sú z nezvyčajne tvrdého materiálu. Vošli sme dnu. Priamo do obývačky, ktorej dominovala obrovská sedačka, okroti ktorej stál majestátny krb.

Prešli sme do druhej miestnosti. Bola to spálňa. Ihneď som pochopil. Tento domček im slúžil len na novomanželskú noc. Môj úsmev sa prehĺbil a otočil som sa na svoju lásku.

Prezerala si nejaký obraz, bola ním priam uchvátená, no ja som bol očarený ňou. Práve teraz sa mi naskytoval pohľad na jej obnažený krk i plecia. Prikročil som k nej zozadu a chytil som ju za boky. Pritisom som svoje chladné pery na jej krk a počul som, ako takmer nečujne vzdychla. Putoval som perami až k jej ušku a potom naspäť, po krku až na rameno. Prudko sa mi otočila v náručí a pritisla svoje pery na moje. Bola nedočkavá. Začali sa na sebe v súlade pohybovať a naberali postupne na intenzite. Ruky si oprela o moju hruď, ale nezostali jej tam veľmi dlho. Jedna jej ruky sa ma chytila za krk a začala si ma tak priťahovať k sebe prižie. Duhá ruka prechádzala po mojej hrudi, až postupne prešla na chrbát.

Svoje ruky som jej nežne presúval po tele. Opatrne som skúmal je dokonalo omamné krivky, zrejme neúmyselne príliš vábivé. Ruky sa mi posúvali pozdĺž celého jej tela. Keď som sa opätovne dostal k jej vlasom, rozpustil som jej ich. Potom sa moje ruky opatrne dostali k zapínaniu jej šiat. Nemohol som ich ovládnuť, nedalo sa. Už som dávno stratil kontolu nad sebou a jej dotyky ma odvádzali ďalej od reality.

Ani som si nevšimol ako a šaty boli dole. Jej ruky však putovali pod mojím tričkom a stále ma dráždili. Zachvel som sa. Bolo to na zbláznenie. Jemne som ju postrčil k posteli.

Zdalo sa, že už stratila kontrolu aj ona. Jedným prudkým pohybol mi roztrhla trčko a hodila sa so mnou na postel. Naše rozpálené telá sa dotýkali. Na svojej nahej hrudi som cítil jej bradavky. nemohol som zadžať ston. Bez toho, aby sa naše pery od seba oddelili, aby naše jazyky prestali tancoval, mi dala dole aj zvyšok oblečenia, a obaja sme ostali nahí. 

Ruky som opatrne posúval nižšie. Jednoduchým pohybom som jej roztiahol nohy od seba a položil sa na ňu. Nasledoval vzdych. Obom sa nám vydral spomedzi pier. Jemne sa nadvihla a panvou sa o mňa obtrela. Potichu som od vzrušenia zavrčal.

Prestal som sa rukami podopierať a váhou svojho tela som ju tlačil do postele. Ruky sa mi pohybovali po jej tele a nemohol som sa jej nabažiť. Chcel som viac. Chcel som ju a to okamžite.

Odtiahol som sa na malý okamih od jej pier a zapozeral som sa do jej očí, bez náznaku neistoty mi pohľad oplatila, no dlho to nevyhržala a pritiahla si ma opäť k sebe. Jazykom mi prešla po pere a to som bral ako dovolenie.

Opatrne som sa v páse nadvyhol a vnikol som do nej. Stuhla, no rýchlo sa aj uvoľnila a zastonala. Začal som sa v nej pohybovať a postupne som zvyšoval tempo. Sledoval som ju, ako mala zaklonené hlavu a ťažko dýchala. Nechty mi zabárala do chrbta a to ma ešte viac vzrušovalo. Pery som mal tesne pri jej uchu a ak sa salo, že mi z úst vyšiel ston, alebo jej meno, ona mi odpovedala rovnako.

A zrazu to prišlo. Celý svet sa zatriasol a mi sme sa nechali unášať do výšin, ktoré sme nikdy predtým nezažili.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda Súmraku - 13. kapitola 2. časť:

 1
1. ôôôôp
12.02.2013 [21:38]

Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!