Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grálska princezná - 6. kapitola: Stráženie teritória

22.05.2012 (21:45) • Bonnie1516 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1980×

Bella

Nahodila som úsmev číslo tri, spokojne sa držala Edwarda a prehovorila na recepčnú.

„Dobrý deň, my sme včera nemali tú česť, teším ma, som Isabella Cullenová,“ myslela som, že jej budem musieť dať pod jazyk glycerín. „Môj manžel povedal, že ste bola taká neuveriteľne milá a doniesli ste nám raňajky, som vám naozaj vďačná, lebo po tejto noci som mala problém chodiť.“ Hm... Bože, Bella, teba by mali zaradiť ako šokovú terapiu v psychiatrických liečebniach. Percento, že tých ľudí privedieš do väčšieho šialenstva, je deväťdesiatdeväť percent. Dobre, už sa sústreď na jej potopenie, pôjde ku dnu ako Titanic.

„Manžel vám určite spomínal, že sme na svadobnej ceste.“ Usmiala som sa ešte viac a ženská začala koktať.

„Ja... ja nevedela som, váš manžel nestihol spomenúť, gratulujem vám.“ Nahodila tak falošný úsmev, že by odo mňa dostala bez váhania Oscara.

„Ale miláčik,“ pohladila som Edwarda po líci, vyzeral trošku vymetene, ale tak chlapec si bude musieť pri mne zvyknúť.

„Ponáhľal sa, veď ho poznáš, chcel si užiť medové týždne,“ ozval sa mi za chrbtom Rozin hlas. Je úžasné, keď máte sestru, ktorá počuje aj na neuveriteľnú diaľku. Máte istotu, že vám vašu hru nepokazí. Postavila som na špičky a zašepkala mu do pier:

„Neboj sa, láska, ešte si užijeme.“ Pomaly som sa odtiahla a recepčná chytala rôzne farby, bol by z nej riadne super chameleón. Vytiahla som Edwardovi z vrecka kľúče, dala ich na pult a počkala, kým tak urobí aj Roza.

„Takže, veľmi pekne ďakujeme za poskytnuté služby, určite prídeme ešte raz.“ S úsmevom som sa otočila na Edwarda, mám pocit, že cestou potratil jazyk.

„Ale ja už s vami nepôjdem, kto to má počúvať, buď tu majú také tenké steny, ale ste hlučnejší, ako fanúšikovia na  hokejovom štadióne!“ povedala s povzdychom Roza a mňa začalo pučiť. Nádych, výdych! Bella, dýchaj.

„Prepáč, drahá, ale veď nás poznáš, keď je Edward nadržaný, nezastaví ho ani betónový múr,“ prilievala som do ohňa.

„Miláčik, prosím, nerozoberaj tu náš sexuálny život pred cudzími ľuďmi,“ šepol Edward a ja som myslela, že sa začnem zvíjať od smiechu. Tak predsa len ten jazyk nezjedol, vďakabohu, kto by mu ho prišíval a počúvať, ako šušle, no to už by nebolo také sexi.

„Prepáč, láska, už nebudem, ale ty si taký zlatý, keď sa hanbíš, aj keď za dnešnú noc sa nemusíš.“ Joj, ja tak rada pichám do osieho hniezda! Recepčná zatiaľ prijala kľúče, podala Edwardovi účet, ktorý zaplatil a my sme sa mohli pobrať ďalej. Keď sme prechádzali cez dvere, ešte som sa drzo otočila a zakývala recepčnej, ktorá vyzerala, že na ňu idú mdloby. Nemala si so mnou začínať, ja nie som dievča, s ktorým sa zahráva.

Prechádzali sme cez celé parkovisko až k autu, počkať, Volvo s60! To nie je možné, som už načisto osprostela, alebo čo! Však sme mali Audinu, asi by som si mala preštudovať Auto, moto a šport, keď už nerozoznám Audinu od Volva. Vysmiata od ucha k uchu som prišla k autu. Sadla som na predné sedadlo, Edward za volant a Roze ostali zadné sedačky, ale nemyslím si, že sa bude sťažovať. Dávam jej tak hodinku a vytuhne, cez deň sa jej spí najlepšie. Otočila som hlavu smerom k oknu a čakala na ten okamih, keď jej padne hlava. No nevravím? Po hodine cesty bola tuhá, fajn, tak teraz môžem začať debatu.

„No, čo povieš na moje odohnanie, myslím, že môj herecký výkon by mal byť nominovaný na Oscara, čo ty na to?“ prešla som hneď k veci. Nemám rada omáčky okolo toho. Treba ísť rovno k hlavnému jedlu.

„Ja...“ začal Edward, „bola si dobrá, dostala by si aj mňa, keby som nevedel ako to je, to musím uznať. Ale prosím, toto mi už nikdy nerob, ja... mal som čo robiť... no proste, už to nerob.“ Usmiala som sa, zdvihla som ľavú ruku a položila mu ju na stehno.

„Čo nemám robiť, nechápem?“ Tvárila som sa ako stelesnenie anjela.

„Bella...“ sykol. „Nerob to, prosím!“ Hm... ale môj zlatý, ty si teraz jediné moje ventilovanie, nesmiem myslieť na Charlieho a ty si mi padol pod ruku. Takže smola, ja ťa tak zdeptám, že sa budeš za mnou plaziť. Show time!

Edward

Ona to robí snáď naschvál. V tom výťahu ma skoro pripravila o rozum. Nevedel som sa ani pohnúť, síce mi neuveriteľne pomohla s recepčnou, ale stálo to za to? A ešte to, ako zničila recepčnú, mám pocit, že Katrina je oproti hurikánu v mojej hlave len letný vánok. Tak Edward, teraz sa sústreď na cestu.

„No, čo povieš na moje odohnanie, myslím, že môj herecký výkon by mal byť nominovaný na Oscara, čo ty na to?“ ozvala sa po chvíli Bella. To si snáď robí dobrý deň. Ona ma zničí, spraví zo mňa trosku zrelú na táborák a ja ju mám nosiť na rukách. Na čo som sa to dal nahovoriť, mali mi povedať, že je istá šanca utrpenia psychickej ujmi.

Vysúkal som zo seba celkom slušnú odpoveď, na moje momentálne rozpoloženie. Ale nie, ona si nemôže dať pokoj, čosi, to by bolo príliš jednoduché, ona mi radšej začne behať rukou po nohe. Čo by nie! Dýchaj, Edward. Nádych, výdych! Pozri sa z okna, aha chlpaté ryšavé čudo, to bude buď parochňa tety Marry alebo veverička. Edward, ty už fakt nemáš všetkých päť pokope, parochňa tety Marry? Si stratený! Tak fajn, naspäť na cestu, dosť bolo rozkoše, jedna zatáčka druhá zatáčka, do riti, nepresúvaj tú ruku vyššie, a tie diery na ceste, asi by sme mali viac vrážať do ich úpravy, ale diery už nemôžem počítať po tom, čo sa stalo v izbe. Nemuselo by to dopadnúť dobre. Volant drž jemne. Nevydrap ho! Edward, čím by si potom točil? Či tou tyčkou, čo bude čúhať zo stredu, tak to by asi nešlo a smerovku by si vyhadzoval ako? Myslíš, že by Bella pristala na to, aby si ju namiesto nich vyhodil z okna. Myslím, že autá za nami by okamžite zastali.

Fú, vydrž ešte, za pol hodinku sme na najbližšej pumpe. Krásny očistec. Ja, čo som musel sľubovať, že ostanem nepoškvrnený pre ženu zo Svätého Grálu, som ňou zvádzaný, perfektné, dokonalé, keby sa to dozvedeli starší, nechajú ma vykastrovať, aj keď v mojom stave by to asi už nebolo možné. Jéj, pumpa! Moja záchrana, môj prístav nádeje, nikdy som nevidel tak rád tie žlté svetlá. Vystúpil som z auta, naklonil sa do vnútra a povedal:

„Bella, natankuj, prosím ťa, idem to zaplatiť.“ Ha, a teraz rýchlo. Vbehol som tam, chytil prvú fľašu s colou, ktorá tam bola, vytiahol z vrecka lieky na spanie, nasypal ich do vnútra, pretrepal a pobral sa k pokladni. Platenie prebehlo bez problémov, tak teraz rýchlo, nech čo najskôr spí.

„Páči sa, určite si smädná.“

„Ďakujem,“ odpovedala, exla fľašu a ja som mohol už len čakať.

Bella

Priniesol mi vodu a myslel si, že som taká naivná a nebude mi podozrivé, že tá fľaša je otvorená. Asi je dobre, že nevie o neúčinnosti liekov na môj organizmus. Popravde, nikdy som nebola poriadne chorá, ale mne nezaberal ani Ibalgin, nevedela som prečo, ale myslela som si, že je to dedičná veda, aj mama asi mohla brať koľko chcela a nepomohlo. Myslím, že som nebola ďaleko od pravdy. Týmto si to len zhoršil, no čo už, jeho problém. 3

Sadol za volant, uháňal po diaľnici a ja som si bola istá, že mierime niekam na sever. To bude zima, bŕŕ... Tak, ide sa pokračovať v pláne „zdeptanie Edwarda“, ešteže Roza má takú výdrž v spaní.

Otočila som sa na bok, skrčila pravú nohu a prehodila mu ju cez pás. Vyvalil oči, ale no, zlatíčko, však sme na diaľnici, tak no stres. Nahodila som úsmev číslo tri, sedela som na ňom obkročmo hrala sa mu s vlasmi. Som zvedavá, či stretnem nejaké lupiny, ale asi ani nie. Edward sa cezo mňa naklonil, aby videl na cestu. Hm... Odhalil mi perfektný výhľad na jeho krk, nice. Sklonila som sa a zahryzla som, kto by to bol povedal, moje zuby to prežili, nebudem si musieť spraviť štátne.

Za to Edward vyzeral, že si začne po zemi zbierať oči. Zrazu zahol a zišiel z diaľnice, ale no, prečo mi pokazí každú radosť, no nič, pokračovanie nabudúce. Ešte som sa kúsok pohniezdila, predsa sa nevzdám tak ľahko, evidentne mal dosť, chudáčik môj, asi si bude musieť ešte chvíľku posedieť v aute pred vystúpením. Vrátila som sa späť na sedadlo a obzerala sa, kam to vlastne ideme. Všade pustatina a zima, prikúrila som. Nie som predsa otužilec. Musím uznať, že tu bolo krásne, ale doma je doma. Dve hodiny sme nestretli nič iné než strom, strom a zase stom. Zrazu zabočil, spomalil a pomaly zastal pred domom. To myslí vážne? Vyzerá to ako akvárko, je to dobrý nápad a čo strategická poloha, budeme tu sami? Tak toto bude na dlho.

Edward vystúpil, chcel mi ísť otvoriť dvere, no pred ním sa zjavila ryšavá šmuha, ktorá ho zastavila. Čo to, dopekla? Nejaká ženská sa mu vešala po krku a on vyzeral akosi znechutene? Hm... tramtadadá, Bella záchrankyňa ide na to. Vystúpila som z auta, pomaly podišla k Edwardovi, vložila mu ruku do zadného vrecka a odkašľala si.

„Miláčik, nechcel by si nás predstaviť?“

Chcela by som túto kapitolu venovať našim strieborným hokejistom - chlapci, boli ste úžasní - a, samozrejme, Paľkovi Demitrovi. Česť jeho pamiatke!

Autor: Bonnie1516 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grálska princezná - 6. kapitola: Stráženie teritória: