Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 19. kapitola

12.06.2013 (12:15) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2031×

Bella:

„Ešte dlho budeš očumovať tú letušku?“ zavrčala som mu do ucha a on sa zvonivo rozosmial. Sedeli sme totiž v lietadle smerom do Forks.

Edward a jeho rodina povedali, že nie je pre mňa bezpečné ostávať v Bradforde, keďže ma tam našli Volturiovci. Je to tak, v mojom byte bol samotný Demetri, ktorý je vraj stopárom. Je pravda, že ma to dostatočne vystrašilo. Až natoľko, aby som súhlasila s tým, že odídem. Neodchádzalo sa mi vôbec ľahko, pretože som tam musela nechať Sophie a o ňu som sa bála asi najviac. Tvrdila mi, že o ňu sa báť nemusím, pretože sa o seba vraj dokáže postarať sama, ale klamala. Ak by sa ku nej dostali, nič ju nedokáže zachrániť. A ja mám naozaj strach, pretože je to moja najlepšia priateľka a ak vedia o mne, určite vedia aj o nej. Dohodli sme sa, že mi bude volať každý deň a v práci povie, že sme s Edwardom išli na služobnú cestu. Šéfovi mala povedal iba toľko, že sme išli riešiť nejaký prípad a že ja mu to potom osobne vysvetlím. Ak teda budem ešte žiť.

„Zlatko, nepozerám na ňu, ale na moju rodinu. Konečne viem, ako sa cítia, keď majú pri sebe osobu, ktorú milujú. Už nie som sám, mám chuť žiť a nič mi viac ku šťastiu nechýba. Dlho som sníval o žene, ktorej by som mohol dať srdce a dušu. Nikdy som neveril, že na tomto svete sa nájde niekto, kto by o mňa stál a komu by som mohol veriť natoľko, aby vedel tajomstvo mojej rodiny. Myslel som, že nikdy žiadnej žene o mojej rodine nepoviem, ale omyl je skutočnosťou. Tebe môžem povedať všetko a som šťastný, že si to práve ty, ktorá pozná moju rodinu. Nikdy neprestanem ďakovať za deň, kedy som ťa po prvý raz uvidel. Už chápeš, že nemáš prečo žiarliť? A nezabúdaj, že včera som ti sľúbil večnú lásku a ja slovo viem dodržať. “

Môže byť nejaký chlap viac dokonalý? Nič krajšie mi nikto nikdy v živote nepovedal. Je pravda, že ani nemal kto, ale toto ma neuveriteľne hrialo pri srdci. Keď povedal, že mi včera sľúbil večnú lásku, vôbec neklamal. Musela som s tým súhlasiť, pretože ma ten malý diablik presvedčil. Nedalo sa inak, ako súhlasiť. Po jeho výkone v sprche som bola taká namäkko, že by som mu odkývla aj smrť pápeža. Nabudúce musím byť viac ostražitá a nepodľahnúť tak ľahko. Ale dá sa to? Pred vami stojí hotový Adonis a vy by ste mu povedali nie? Tak tomuto fakt neverím. Jeho kúzlu by podľahla každá žena a táto letuška, ktorá vytŕča svoj hrudník a la Pamela Anderson, nie je výnimkou, ale pravidlom. Už som chcela, aby sme čím skôr pristáli a ja som tú ženu nemusela vidieť. Bála som sa, že jej každú chvíľu vyškriabem tie jej modré oči a miesto jej blond hrivy ostane jeden vlas. Chcela som jej ukázať, že ten nádherný zelenooký krásavec už patrí niekomu, a preto som sa k nemu natisla, ako to len išlo. Div jej nespadla sánka, keď si ma chytil okolo ramien a dovolil mi položiť hlavu na jeho rameno. „To pozeráš, čo?“ V duchu som sa jej musela smiať.  Nech si prestane robiť zálusk na to, čo jej nepatrí.

„Milujem ťa, Edward,“ vydýchla som a prsty na mojej dlani som preplietla s tými jeho.

„Aj ja ťa milujem, Bells,“ šepol mi do vlasov. Nadvihla som bradu a otočila sa mu tvárou, aby ma mohol pobozkať. Bol to len letmý bozk, ale vo mne napriek tomu vyvolal túžbu. Hovorí sa, že bozk je intímnejší ako samotný akt. Mám pocit, že sa odborníci nemýlia. Pre mňa bozkávanie s Edwardom je ako droga. Keď raz človek ochutná, nedokáže prestať a ani sa nabažiť.

Zvyšok nášho letu sa na neho tá letuška už ani nepozrela a ja som si mohla naplno vychutnať let. Naposledy som letela na hrob svojej matky a teraz letím po boku Edwarda a jeho rodiny. Tešila som sa, že uvidím a lepšie spoznám miesto, kde vyrastal. Forks som poznala len trochu, po smrti mojej matky sme s otcom odišli a viac sme sa tam nehodlali vrátiť. Teraz však túžim spoznať toto miesto a krásy, ktoré ponúka. Bohužiaľ na to asi čas nebude. Musím sa venovať iným, dôležitejším veciam. Dohodli sme sa, že Emmett bude so mnou trénovať boj, keďže je najsilnejší z rodiny. Jasper, ktorý vraj cvičil novorodených, nás bude komandovať. Som naozaj zvedavá, koľko sa toho stihnem naučiť. Som pevne rozhodnutá urobiť pre to prvé–posledné, aby som bola pripravená na všetko.

„Bella a Edward, vy pôjdeme v aute so mnou a Esme a zvyšok pôjde spolu. Za chvíľu sme u nás a ja by som rád ešte s Bellou niečo prebral,“ oznámil Carlisle a všetci prikývli. Za tú chvíľu som pochopila, kto je tu hlavou rodiny a kto je tu za rodinného šaška, obrazne povedané. Carlisle bol najstarší a zároveň najskúsenejší z rodiny. Nastúpili sme si s Edwardom na zadné sedadlá a po celý čas sme sa pevne držali za ruky.

„Bella, uvažoval som,“ začal opatrne Carlisle. „Viem, že nášho Edwarda miluješ a chceš ho chrániť.“ Na toto som okamžite prikývla a vyslúžila som si materinský úsmev od Esme a od Edwarda bozk do vlasov. „Viem aj to, že môj syn miluje teba a za žiadnych okolností ťa nebude chcieť sám pustiť do Volterry. Čo si o tom myslíš?“ spýtal sa s nádejou v hlase, akoby dúfal, že budem proti, aby s nami šiel aj on. Na jednej strane som ho chcela ochrániť, nezniesla by som pocit, aby mu niekto skrivil čo i len jediný bronzový vlások na hlave. Ale viem, že je príliš tvrdohlavý a bude chcieť ísť. Buď som sa mohla postaviť na stranu Carlislea a urobiť si u neho plus, alebo som mohla stáť na strane osoby, ktorú bezvýhradne a nenapraviteľne milujem.

„Ja nedokážem rozhodnúť o tomto. Nechcem mať na svedomí jeho život. Myslím si, že ak by ostal doma sám, je to nebezpečné. No ísť do Volterry ako človek je bláznovstvo. Na druhej strane treba brať do úvahy, že ak by stál o premenu, tak nemôže cestovať najbližší rok a tým pádom by nám bola jeho premena iba na príťaž. Viem, že to je riskantné, ale o tomto rozhodovať ja nebudem. Nemôžem, toto odo mňa nechcite, prosím,“ fňukla som a hlavu zaborila do Edwardovej modrej košele.

„Pssst, to je dobré, upokoj sa,“ upokojoval ma Edward. Nepomáhalo to, rozplakala som sa. „Nikto nemá právo rozhodovať o mne a mojom živote. Ja sám poviem, čo je správne  a ja sám rozhodnem, čo urobím. Vlastne, ja som sa už rozhodol. Moja premena by bola vhodná, predsa nie je problém prenajať si súkromné lietadlo. Ale na druhej strane viem, že by som bol neovládateľný, a preto s premenou počkáme. No do Volterry idem s vami, i keď som iba bezvýznamný človek.“ Na jeho posledné dve slová som reagovala zavrčaním. Neznášam, keď o sebe hovorí ako o bezvýznamnom človeku.

„Ty nie si bezvýznamný človek. Nikdy už takto nehovor, lebo ťa pripútam doma o radiátor a nikam nepôjdeš. To mi môžeš veriť,“ povedala som a Esme sa rozosmiala.

„Si pod papučou, synak,“ pridal sa pre zmenu aj Carlisle a Edward sklopil uši. Vedel, že nežartujem, poznal ma a vedel, čoho som schopná.

„Tak a je rozhodnuté. Edward pôjde do Volterry a Bella, ty ho budeš mať pod štítom. Nepohne sa od teba na viac ako jeden meter. Rozumieš, Edward?“ spýtal sa Carlisle a Edward iba prikyvoval. Neviem, či je to správne a ako dlho vydržím mať štít natiahnutý, ale pre jeho bezpečnosť to musím dokázať. Bojím sa zodpovednosti, ktorú mi Edwardov otec položil na ramená. Dal mi do rúk život svojho syna a vôbec nikto nehľadí na to, že ja som iba polovičná upírka. Nemám takú moc, akú by som mala, ak by som bola plnohodnotná. O to viac sa musím snažiť cvičiť, dúfam, že s tým začneme skoro.

Do pol hodiny sme boli pri dome Cullenovcov a mne div, že nespadla sánka. Mala som pocit, že mi ju budú dvíhať bagrom, pretože tento dom bol nádherný. Bol veľký, priestranný, nikdy som takýto dom nevidela. Dovolila by som si ho nazvať vilou. Stál uprostred lesa, čo bolo plusom pre ich stravu. Pri pohľade na les som dostala chuť sa ísť prebehnúť, ale na to bude čas neskôr. Teraz sme sa potrebovali dohodnúť, kedy začneme s nácvikom boja.

Vošli sme do domu a mne pohľad padol najprv na kuchyňu, ktorá bola obrovská. Bolo to úsmevné, pretože jediný, kto sa tu stravuje, bol práve Edward. Na druhej strane to vyzeralo aspoň prirodzene, ak by niekto prišiel. Kuchynská linka bola vo farbe čerešne a bolo tu naozaj všetko. Ja o niečom takomto môžem iba snívať, nikdy som si nedávala záležať na zariadení domu. Brala som svoj byt iba ako nocľaháreň. Prídem – odídem. Edward ma po celý čas držal za ruku a viedol do obývacej miestnosti. Bola to obrovská miestnosť, v ktorej by sa pokojne mohla vyspať celá armáda bojujúca v Afganistane. Miestnosť bola svetlá, čo spôsobovala obrovská presklená stena. V rohu miestnosti bol klavír, ktorý okamžite upútal moju pozornosť. Zaujímalo by ma, kto z nich hrá na klavíri.

Všetci sa okamžite usadili. Bolo zaujímavé sledovať, ako si každý muž sadol práve k svojej polovičke. Esme sa usadila do kresla a vedľa nej na opierku sa posadil Carlisle. Alice si sadla do druhého kresla a Jasper sa usadil na zem k jej nohám. Ruky položila na jeho ramená a on sa oprel o jej nohy. Boli neskutočne rozkošný. Gauč sme zabrali my ostatní. Ak by som tu bola na priateľskej návšteve, dovolila by som si tvrdiť, že je to dokonalá rodinná idylka. Ako rýchlo som si na nich zvykla, dokonca ich už nazývam rodinou. Zvláštne, ale pri nich sa človek cíti sám sebou, nemusí sa na nič hrať a príjmu ho takého, aký je.

„Kedy začneme s tréningom? Rád by som Edwardovej fešande dal do tela,“ rozosmial sa Emmett a ja som po ňom strelila pohľadom. Rosalie ho udrela po hlave a Edwarda som musela držať, aby po ňom neskočil.

„Emmett, Bellu budeš šetriť. Ona ti nie je seberovným súperom, láskavo si to uvedom,“ napomínala ho Esme.

„Esme, ďakujem, ale to nebude treba. Volturiovci ma tiež šetriť určite nebudú, takže by som prijala, ak by sa Emmett nekrotil. Pokojne nech ukáže svoju pravú podstatu, ja ho tiež šetriť nebudem,“ povedala som a žmurkla na Emmetta. Vedela som, že ak sa mi nepodarí natiahnuť štíť, skončím veľmi zle, ale naučila som sa jednu vec od môjho otca. Nikdy neukáž nepriateľovi svoj strach a slabosť, inak som prehrala hneď na začiatku. „A začať môžeme pokojne aj hneď.“

„Nie si hladná, unavená alebo niečo?“ strachoval sa o mňa Edward. Hotové zlatíčko, ktoré pozerá na moje potreby. Za iných okolností by som sa šla natiahnuť a zdriemla si, ale na to nie je času. Nesmiem strácať ani jedinú minútu. Čas hrá totiž proti nám.

„Nie, mám energie na rozdávanie,“ povedala som a on sa šibalsky usmial. Vedela som presne, na čo teraz myslí, ale na zábavu tiež nebol čas.

„Tak by sme mohli Bellu naučiť pár základných vecí, aby toho na ňu nebolo priveľa,“ navrhol Jasper a ja som prikývla. Niečo som samozrejme vedela, učil ma otec, ale to bolo dosť dávno a ja som sa musela do toho dostať. Všetci sa ako na povel postavili a vyšli sme von smerom do lesa. Kráčali sme, všetci brali ohľad na Edwarda a ja som si aspoň na malú chvíľu mohla vychutnať prírodu naokolo. Bolo to  neporovnateľné s Bradfordom. Tam je hluk a špinavý vzduch. Zato tu... Pokoj, spev vtákov, všade naokolo počuť zver a príjemný šum lístia. Na chvíľu som sa pristihla, ako mám zatvorené oči a vychutnávam si okolitú prírodu. Takto si predstavujem dokonalý pokoj a život. Tu by som dokázala žiť. Vôbec by mi ruch veľkého mesta nechýbal.

„Môžeme začať?“ opýtal sa Jasper a ja som prikývla. Postavili sme sa s Emmettom oproti sebe, Jasper o pár krokov ďalej a zvyšok rodiny ešte ďalej. Edward na mňa pozeral súcitne, akoby sa o mňa bál. Stále si neuvedomoval, že nie som úplne taká krehká, ako si o mne myslí. Netvrdím, že ak by som dostala jednu poriadnu ranu, že nespadnem na zem, ale určite by som to rozchodila oveľa skôr ako on. Venovala som mu najkrajší úsmev, ktorý som dokázala vykúzliť a na to si Jasper odkašľal.

„Nikdy sa nenechaj rozptyľovať! Tvoj súper by toho mohol využiť. Volturiovci sú podlí, sú schopní všetkého. To, čo miluješ najviac, použijú proti tebe, aby ťa zmiatli a zabavili. Musíš mať čistú hlavu a na nič nemyslieť, iba na jediný cieľ!“ poučoval ma Jasper a ja som dala na jeho radu. Všetko som sa pokúsila vytesniť z hlavy.

Zhlboka som sa nadýchla a privrela oči. Pokúšala som sa myslieť iba na jediný cieľ. Chcela som sa sústrediť iba na Emmetta a na jeho elimináciu. Pokúsila som sa o prvý výpad, chcela som zaútočiť a nečakať na jeho prvú reakciu. Chyba! Emm bol rýchlejší a podkopol mi nohy. Moja rovnováha bola dosť mizerná a ja som sa zviezla k zemi. Emmett dvihol nohu, akoby ma chcel zašliapnuť a ja som sa uhla. Vyskočila som na nohy a postavila sa do obrannej pozície.

„Útok je síce dobrá taktika, ale nepoznáš súpera a nevieš, čo urobí. Buď opatrnejšia, nie vždy sa ti podarí postaviť na nohy.“ Po celý čas nám do toho kecal Jasper a mňa to dosť rozptyľovalo. Vedela som, že to robí s dobrým úmyslom, ale ja som začala cítiť neskutočný hnev. Chcela som po ňom zrevať, aby bol ticho, no držala som sa. Musel cítiť moje emócie, pretože rozprával viac a neprestajne.

S Emmom sme si chvíľu pozerali do očí a čakali, kto z nás dvoch urobí ďalší krok, respektíve chybu. Asi ho to prestalo baviť, pretože sa rozbehol plnou rýchlosťou proti mne a ja som ladne uhla. Usmiala som sa a dopadla na nohy. Môj úsmev mu bol výzvou. Na sekundu mi zmizol z dohľadu, netuším, ako sa mu to podarilo, ale bol preč. Objavil sa z čista – jasna a vrazil mi jednu. Chvíľu sme sa mlátili, až pokiaľ Emmett nedal ranu, ktorá ma poslala asi dvadsať metrov od neho. Silný náraz, ktorý bol sprevádzaný spadnutím stromu, puknutím kosti a Edwardovým krikom. Videla som, že sa všetci rozbehli mojim smerom. Chcela som sa postaviť, ukázať im, že jeden upír ma nedokáže zložiť, ale precenila som svoje sily. Začala som sa ľutovať, že nie som schopná poraziť jedného upíra a následne ma pochytila neuveriteľná zlosť.

Nevnímala som nič, iba sem–tam sa ku mne dostalo nejaké slovo o tom, že na dnes stačilo. Toto ma nahnevalo až natoľko, že som natiahla svoj štíť, aby sa ku mne nikto nedostal. Nepotrebovala som slová útechy, od nikoho. Ja to musím dokázať, musím sa postaviť na nohy a pokračovať. Prečo som taká slabá, prečo som nevydržala dlhšie. Viem, že je Emmett najsilnejší, ale ak nedokážem poraziť niekoho, kto ma šetrí a berie ohľad na to, že chodím s jeho bratom... Nemám potom šancu proti iným. Vo Volterre na mňa nebude iba jeden upír, ale bude ich najmenej desať. Verím tomu. Jednou rukou som sa chytila pňa, ktorý tu ostal po tom náraze a opatrne som sa postavila. Hlavu som mala ako na kolotoči, a tak som sa jej dotkla. Zacítila som niečo mokré na pravom spánku. Krv. Sykla som trochu od bolesti a Edward sa pohol vpred, ale narazil opäť do môjho štítu.

„Bells miláčik, stiahni to. Chcem ísť k tebe, nemôžeš mi v tom brániť,“ prosil ma zúfalo. „Krvácaš, bojím sa o teba,“ neprestával. Stiahla som štít a ako náhle ku mne prišiel, zviezla som sa k zemi. Vzal ma do náruče, akoby som bola samotným pierkom a nevážila ani pol kila. Niesol ma do domu a ja som mlčala. Nevládala som ani hovoriť.

Položil ma do mäkkých a voňavých perín a na chvíľu zmizol. Vrátil sa rýchlo späť a doniesol mi pohár vody. Niekedy mám pocit, že mi dokáže čítať myšlienky. Je taký pozorný, ach. Na nič som nečakala a hltavo som vypila celý obsah pohára. Išla som mu poďakovať, no v tom do izby vošla s ospravedlnením v očiach Esme s Carlisleom.

„Bells, pozriem sa na teba,“ povedal Carlisle a Esme mi podala druhý pohár s červenou tekutinou. Privoňala som si – puma - tú vôňu by som spoznala všade. Oblizla som sa a vypila to. Až potom som si uvedomila, že som pila krv pred Edwardom. Zrazu som sa cítila previnilo a sklonila som zrak.

„Prepáč,“ pípla som a šesť párov očí na mňa nechápavo hľadelo. Ukázala som na dopitý pohár a Edward okamžite pochopil. Prišiel ku mne bližšie a chytil ma opatrne za ruku.

„Láska, žijem v rodine upírov. Toto je tu normálne, neboj sa, nemusíš sa preto cítiť zle. Je to pre teba prirodzené a ja ťa milujem takú, aká si.“ Pohladil ma po vlasoch a dal pusu mi na čelo. Usmiala som sa na neho a pri pohľade na Esme a Carlislea, ktorí sa cítili dojatý rovnako ako ja, som sa musela začervenať.

„Bella, viedla si si veľmi dobre,“ pochválil ma Carlisle a ja som si odfrkla. Vraj veľmi dobre. No to určite. Zložil ma jedným šmahom ruky.

„Nemusíte ma tu upokojovať. Viem, že som bola nemožná, ale Emmett je skutočne veľmi silný,“ povzdychla som si a priznala pravdu. Je to tak, nemala som prečo sa vyhovárať. Tu boli výhovorky úplne zbytočné. Emmett je taký silný, akoby som stála proti celej armáde upírov. Nesúhlasne pokrútili hlavou a chceli niečo povedať, ale do izby vošiel už spomínaný Emmett.

„Bella, ver, že sa mi to nehovorí ľahko, ale bola si skvelá. Nikto toľko nevydržal ako ty. Si žena, k tomu poloupírka a držala si sa na prvýkrát naozaj dlho. Myslel som si, že po prvej rane sa už nepostavíš, ale zmýlil som sa. Teraz odpočívaj, lebo zajtra chcem odvetu,“ zaškeril sa a odišiel. Po jeho slovách som sa cítila trochu lepšie. Nevedela som, či to myslí vážne, alebo ma chce iba upokojiť, ale pomohlo to. Aspoň na chvíľu určite. Carlisle mi ošetril hlavu a cez hrudník mi previazal obväz, aby mi stiahol zlomené rebro. K posteli mi dali ešte džbán krvi, aby som sa rýchlejšie zahojila a nechali ma osamote s Edwardom. Ľahol si vedľa mňa na posteľ a ja som sa k nemu opatrne schúlila.

„Nechceš zavolať Sophie? Od kedy sme pristáli, ešte si jej nevolala,“ navrhol a ja som si až teraz spomenula, že má pravdu. Ako som len mohla zabudnúť. Určite sa o mňa bojí, bože, som ja ale krava. Prikývla som a Edward mi podal mobil.

„Sophie? To som ja Bella, volám od Edwarda. Ako sa máš?“ spýtala som sa s radosťou v hlase a pokúšala sa o normálny tón. Nechcela som, aby počula na mojom hlase, že ma niečo bolí. Strachovala by sa o mňa a to som nechcela.  

„Bella, tak rada ťa počujem. Už som sa začínala o teba báť. Mám sa dobre, šéf trochu vyvádzal, že ste s Edwardom iba tak odišli, ale nakoniec sa upokojil. Bola som na obede s Timom z baru. Je úplne skvelý,“ rozplývala sa a ja som bola veľmi rada, že je šťastná. Toto som si pre ňu stále želala. Vedela som, že Tim je skvelý chlapec a určite sa k nej bude správať dobre. A hlavne s úctou.

„To naozaj rada počujem. A inak je všetko v poriadku?“ Narážala som na terajšiu situáciu.

„Áno, hádam si nemyslíš, že by som ja bola dôležitá pre niekoho ako sú Volturiovci.“ Tak to si teda myslím, ale bola som ticho. Možno nie je práve dôležitá, ale vie o nás a to by nemala. Nechcela som ju vystrašiť, aspoň ona nech je pokojná, už keď ja tu stresujem aspoň za desiatich.

„Bells, počkaj, prišla mi pizza,“ požiadala ma a odbehla od mobilu. Pozrela som sa na Edwarda a venovala som mu úsmev, ktorý mi následne oplatil.

„Ááá, nechajte ma, nieee...“ 

A už nám ide do tuhého. Sophie nám zmizla, kto je za tým a prečo? Na tieto otázky si skúste odpovedať samé. :)

Už nám bude iba prituhovať, nič neostane bez následkov. 

Viem, že sa opakujem, ale veľmi pekne ďakujem za každý komentár. Je príjemné vedieť, že niekto ocení fakt, že prídem z práce uťahaná ako kôň a ešte píšem. Aspoň niekto ma poteší komentárom. Ďakujem. :-*

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 19. kapitola: