Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 18. kapitola

06.06.2013 (09:30) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2277×

Edward:

„Slečna, prosím, počkajte, venujte mi minútku,“ kričal som za ženou s maskou. Ako náhle dotancovala, pustila sa na útek a ani sa neunúvala bežať za oponu. Rozbehla sa pomedzi boxy a mierila si preč. Musel som ju dobehnúť a podarilo sa mi to. „Zastavte, nechcem vám ublížiť,“ žiadal som ju a pomaly nestačil s dychom. Športovec zo mňa iste nebude, ale ak chcem odhaliť moju Bells, pokojne aj dušu vypľujem. Zastala a opatrne sa otočila smerom ku mne. Na tvári po celý čas mala masku, ale jej oči, tie oči som poznal veľmi dobre. Bola to ona, musela to byť ona.

„Chcel som vám iba povedať, že ďakujem za to, že ste mi minule zavolali taxík,“ povedal som prvú hlúposť, ktorá ma napadla. Nechcel som na ňu vybafnúť, že viem, kto je.

„Mmm...“ zamumlala, ale jasného slova nepovedala. Za iných okolností by som si možno myslel, že je nemá, ale teraz nie. Počul som ju minule zreteľne a viem, že jej jazyk nechýba. Hľadela do zeme a chcela sa otočiť na odchod, preto som konal rýchlejšie, ako mi začal fungovať mozog. Schmatol som ju za ruku a otočil tvárou k sebe. Vystrašene sa mi zadívala do očí a ja som ju pobozkal. Malými rúčkami búchala do mojich ramien, aby som ju pustil. Vzpierala sa mi, ale nakoniec povolila. Teraz som už vedel, že je to moja Bells.

„Ako bolo u Sophie?“ spýtal som sa, keď Bella prišla ráno domov. Jej buchnutie dverí ma dostalo z mojich myšlienok. No tváril som sa, že sa nič v noci nestalo a že stále neviem, že ona je moja tajomná žena s maskou. Teraz som bol šťastný, pretože som vedel, že milujem tú istú osobu. Nemal som pochybnosti o tom, ktorá žena sa mi páči viac a ku ktorej moje city sú skutočné. Teda vedel som, že milujem svoju šéfku, ale teraz som vedel, že žena, ktorá ma tiež priťahuje, je tá istá osoba. Bella na mňa pozrela pohľadom, ktorý hovoril, že ma chce zabiť. V duchu som sa tomu musel pousmiať, určite ma teraz považovala za chrapúňa, ktorý sa jednu noc vyspí s ňou a druhý večer bozkáva ženu, ktorej ani nevie meno. No čo s tým narobím, bol to jediný spôsob, ako zistiť, že sú tá istá osoba.

Bol som síce sklamaný, keď na mňa Bella ráno vybehla, že dnešný večer strávi so Sophie. Jej rozprávky o tom, ako dlho to plánovali, boli na zaplakanie. Nemohol som uveriť, že si myslela, že jej to zožeriem. Vedel som, že je to iba chabá zámienka, aby sa mohla vytratiť z môjho bytu. Bola predsa sobota a soboty chodí tancovať. Bola to pre mňa skvelá príležitosť uskutočniť môj plán. Preto som s úsmevom na perách súhlasil a nahovoril som jej, že strávim celý večer s rodinou. Klamal som rovnako, ako klamala ona. To nám, ale pekne začal vzťah, práve klamstvom. No čo som mohol robiť. Nehneval som sa, že tam chodí tancovať, nehneval som sa ani, že mi to nepovedala. Možno raz by mi to povedala, ale ešte na to nebol čas. Čo si to vlastne nahováram, ak by chcela, povedala by mi to dávno. Ona mi to, ale nepovedala. Prečo?!

„Fajn,“ zahundrala, ale nezastala. Kráčala smerom k mojej izbe, a tak som ju nasledoval. Keď mi bola chrbtom, začal som sa uškŕňať ako mesiačik na hnoji. Páčilo sa mi, že je nahnevaná, i keď mi bolo ľúto, že o mne pochybuje, ale pomsta býva sladká. Bella vošla do izby a kým som sa stihol za ňou prestrčiť, tresla celou silou s dverami a ja som nosom narazil do nich.

„Sakra! Čo to dopekla vyvádzaš, si normálna?“ zreval som a tým upútal pozornosť celej rodiny. Emmett sa smial ako pominutý a ostatným tiež cukali kútiky. Bella ani nezabučala na ospravedlnenie. Ešte ona sa hrá na urazenú? Tak to teda nie.

„Otvor tie dvere, inak ich vyrazím,“ skríkol som po nej, ale nič. Emmett sa smial ešte viac.

„Edward, ty máš silu ako mucha a chceš vyraziť dvere? To si teda rád pozriem,“ dostal zo seba v návale smiechu a usadil sa do kresla, z ktorého bol dokonalý výhľad na mňa. Spražil som ho pohľadom, ale nekomentoval som to. Vedel som, že slovná konfrontácia Emmetta Cullena je úplne zbytočná. Len som si odfrkol a trieskal na dvere. Rodina sa začala nenápadne vytrácať z bytu, aby nám dala priestor si všetko vydiskutovať.

„Bella, otvor dvere, tá izba je moja,“ zmiernil som tón hlasu v nádeji, že ma pustí dnu.

„Som nahá,“ povedala a dvere neotvorila. To si myslí, že ma toto zastaví? Videl som ju nahú pred pár hodinami a neprekážalo jej to.

„Nehraj sa na citlivku a otvor,“ tvrdohlavo som si stál za svojim a nehodlal odísť. Ak ma nepustí dnu, pokojne tie dvere vytrhnem z pántov.

„Ja, že som citlivka?“ s krikom rozrazila dvere takou silou, že ich držala v jednej ruke. Ups, asi nie je radno ju hnevať. Cúvol som asi o dva kroky dozadu. „Čo chceš, Edward,“ spýtala sa a prepaľovala ma pohľadom.

„Chcem vedieť, čo ti sadlo na nos. Bola si u Sophie a vrátila si sa ako nasratá fúria,“ povedal som a čakal, či sa konečne dostaneme k pointe.

„Nie som vôbec fúria a nemám dôvod byť nasratá. Alebo áááno?“ Posledné slovo pretiahla. Vedel som, kam tým mieri, ale hral som sa na hlupáka.

„Nie, samozrejme, že nemáš,“ povedal som upokojujúcim hlasom a urobil jeden krok v pred. Ona krok vzad. Pretočil som oči.

„Tak ty hovoríš, že nemám dôvod? Nechceš mi nič povedať?“ spýtala sa. Pokrútil som hlavou, že nie.

„Aha. Fajn,“ povedala a nasadila dvere späť. O minútu nato dvere spadli a Bella zakliala. Vošiel som do mojej izby, ktorú si Bella vybrala ako svoje útočisko.

„Čo by som ti mal povedať?“ podpichoval som ju a skvele som sa na tom bavil.

„Nič, ak to nevieš ty, tak potom ani ja,“ odfrkla a šla do kúpeľne.

„Ako si sa včera bavil?“ zvolala na mňa z kúpeľne. Ale ba, nebodaj chce o tom hovoriť?

„Nudil som sa doma,“ odpovedal som pokojne. Bavila ma táto hra.

„A bol si určite doma?“

„A kde by som mal podľa teba byť. Ty si bola u Sophie a ja doma. Alebo si u nej nebola?“

„A kde by som podľa teba mala byť? V bare a oblizovať sa s neznámou ženou?“ vybafla a vyšla z kúpeľne.

„Prosím?“ Opäť som sa hral na debilka.

„Žiadne prosím. Nemysli si, že som sprostá. Dobre viem, kde si včera bol a čo si robil. Svoje kecy, že si spal iba so ženami, ktorých počet dokážeš zrátať na jednej ruke, si hovor vieš komu. Ja ti to nezožeriem. Si obyčajný sviniar. So mnou sa vyspíš a potom sa ideš oblizovať s inou,“ kričala po mne. Správala sa, akoby som ju podviedol, pritom som sa bozkával s ňou. Teraz mi už praskli nervy.

„Po mne ziapať nebudeš, Bella. Toto sme si už vyriešili, dá sa komunikovať aj iným spôsobom, tichším. A keď už, bozkával som sa včera večer s tebou. Klamala si mi, že ideš za Sophie a šla si opäť do baru tancovať. Mne nevadí, ak tam tancuješ, ale prestaň ma láskavo obviňovať z toho, že som ťa podviedol. Spal som iba s dvoma ženami a jednou z nich si ty. Ja som sa do teba zamiloval, Bella, nikdy by som ti neublížil. Vedel som, že ty a tá žena ste tá istá osoba. Jediný spôsob, ako si to overiť, bolo ťa pobozkať. Nemýlil som sa, tak sa láskavo upokoj.“ Ukončil som svoj monológ a ruky si založil na hrudi. Belle spadla sánka, určite nečakala, že to zistím takto skoro.

„Ako? Ako si to zistil?“ pýtala sa prekvapene.

„Jednoducho. Prvý večer, keď som sa sem nasťahoval, som šiel do baru. Tá krásna žena, ktorá si podotýkam ty, mala znamienko nad pravou stranou zadočku. Predvčerom si mala na sebe čierne šaty, vďaka, ktorým som videl to isté znamienko a na tom istom mieste. K tomu, keď som sa ťa zastal a dostal jednu pod oko, tá žena mala hlas ako moje šéfka. Bella, nemusím byť upír, aby som si dal dokopy dva a dva. Prečo si mi to, ale nepovedala? Myslel som, že si môžeme veriť. Miesto toho, aby si mi povedala o sebe všetko, kričíš po mne a obviňuješ ma z nevery. Prečo?“ Bol som zúfalý a vôbec som nechápal jej správanie. Milujem ju, chcem jej pomôcť a dokonca som aj svoju rodinu presvedčil, aby jej pomohli. Ona sa mi však za všetko odvďačí iba krikom a obviňovaním. Je ťažké mi dôverovať?

„Nemôžem povedať, že som ti to nepovedala preto, že by som ti nedôverovala, alebo sa za to hanbila. Nehanbím sa za to, že tancujem. Nerobím nič zlé, minule som ti rozprávala, že takto sa cítim bližšie k matke. Ale nie je to vec, s ktorou sa chválim na počkanie. Sám musíš uznať, že v mojom postavení právničky to nesmie nikto vedieť. Nemala som teraz po tebe kričať, ale keď... Proste nevedela som, že už tušíš, že som to ja. Myslela som si, že si taký ako ostatní. Že som iba ďalšou na tvojom zozname. Nikdy som nikoho nemilovala, neotvorila sa nikomu okrem Sophie. Mám strach zo sklamania, neviem, čo by som robila, ak by si mi ublížil. Edward, si pre mňa všetkým, ale bojím sa,“ šepla a sklonila hlavu. Videl som, ako jej stiekla slza po líci. Okamžite som bol pri nej a utrel jej ju.

„Láska nie je jednoduchá. Netvrdím, že to medzi nami bude stále ružové, že sa nikdy nepohádame, alebo že si neskočíme do vlasov. Ale môžem ti sľúbiť, že ťa nikdy nesklamem a nepodvediem. Možno nie som upír a neviem, čo je to sila lásky medzi vami, ale viem, aká je mocná láska človeka. Prosím ťa, nehovor, že ľudská láska je pominuteľná, lebo to tak nie je. Veľa párov sa miluje a nepotrebujú k tomu silu upírskej lásky. Ak by to bolo v mojej moci, znesiem ti samotné nebo k nohám. Myslíš si, že ak by som ťa skutočne nemiloval, túžil by som s tebou stráviť večnosť?“

Schválne som povedal večnosť, pretože po našej spoločnej noci som sa pevne rozhodol. Už som nepochyboval o tom, či byť upírom alebo nie. Chcel som to, vedel som, že toto je to najlepšie rozhodnutie, ktoré som mohol urobiť. Prestanem ju lákať, budeme si rovní a nebudem len obyčajným chudákom, ktorý ju nedokáže sám ochrániť. Otázkou však bolo, či stojí o budúcnosť so mnou. Bella bola prvá, ktorá sa moje rozhodnutie mala dozvedieť. Rodina bola v tomto prípade na druhom mieste. Ale u nich som sa neobával. Emmett bude rád, že bude mať na pár mesiacov seberovného súpera. Esme nestratí milovaného syna, to isté aj Rosalie. Takže rodina bude šťastím bez seba, len o názor Belly som sa bál. Určite bude mať reči o tom, že to nemám robiť a bla bla. No zbytočne sa bude snažiť, ja svoj názor nezmením. Zmeniť môj názor môže jedine smrť, ktorá by prišla nečakane.

„Edward, aj ja chcem byť s tebou, kým sa to bude dať. No musíme na to pozerať reálne. Pôjdem do Volterry a možno neprežijem. Možno ťa už nikdy neuvidím,“ povedala pološeptom, ale hlas sa jej chvel až príliš.

„Nič sa ti nestane, podstúpim premenu ešte pred cestou do Volterry.“ Ak s tým bude Carlisle súhlasiť, mohli by sme ešte dnes odcestovať a zajtra môže prísť premena. Ja s tým nemám ani najmenší problém.

„Nie, bože, nie... Aká premena? O čom to, prosím ťa, hovoríš?! Ty sa nestaneš upírom, ktorý myslí iba na krv. To nedopustím, nevystavím ťa toľkej bolesti, neodpustila by som si to. A je tu ďalší dôvod, prečo to nechcem.“ Nechce? Nemiluje ma, určite je to v tom.

„Aký?“ opýtal som sa so strachom, bál som sa to počuť z jej pier. Počuť nahlas odmietnutie milujúcej ženy mi spôsobovalo závrat.

„Po premene sa tvoje zmysly a city zmenia. Môže sa stať, že zistíš, že ma nemiluješ. Tomuto riziku ťa nevystavím, nechcem, aby si potom ľutoval svoje rozhodnutie. Mrzí ma to, ale nie, nebudeš upír.“

Bella si pevne stála za svojim a nehodlala so mnou o tom diskutovať. Chcel som jej povedať, že moje city sa zmenia, ale inak, ako to ona čaká. Moje city voči nej by len zosilneli, neverím, že by som ju prestal milovať. Tobôž nie ju vinil za svoju premenu. Je to moje slobodné rozhodnutie a nikto ma do toho nenúti, po dlhých rokoch som sa rozhodol a viem, že toto rozhodnutie je jediné správne. Nemohol som jej protirečiť, pretože zaliezla späť do kúpeľne a pustila vodu. Stál som a čakal, nevychádzala. Podľa toho som usúdil, že si šla dať sprchu. Ako mi to hovoril stále Emmett? Aha, už viem. Rosalie mu na všetko prikývne, keď sa milujú. Asi po prvý raz v živote skúsim nejakú Emmettovu radu. Prebehol som celý byt, ale po žiadnom členovi mojej rodiny tu nebolo ani chýru, ani slychu. Za čo som bol, samozrejme, vďačný. Zhodil som zo seba všetko a potichu šiel do kúpeľne za Bellou.

Vošiel som dnu a ona po mne strelila pohľadom, prekvapivo nekomentovala moju prítomnosť a ďalej pokračovala v sprchovaní. Chvíľu som ju len nemo sledoval. Milióny jemných kvapiek jej posievali tvár a dekolt. Rozbiehali sa rôznymi cestičkami po jej ženských krivkách, aby po skončení svojej púte zanechali jej telo mokré. Príroda ju obdarila štedro. Mala prsia, ktoré brali dych. Urobil som krok a postavil som sa za ňu do sprchy. Následne som vzal do rúk sprchový gél s vôňou lotosového kvetu, ktorý tu zanechala Alice pre Bellu a nalial som si ho do rúk. Začal som ju opatrne umývať. Najprv chrbát, ruky, krk až som prešiel k prsiam. Pri nich som sa zdržal o čosi dlhšie. Moje dlane sa kĺzali po jej tele a dôkladne zmývali každý centimeter jej tela. Robil som jej pri tom jemnú masáž, ktorá ju mala uvoľniť. Aspoň som v to dúfal. Svojimi rukami ma chytila za zadok a pritiahla si ma bližšie k sebe. Ako náhle moja pýcha narazila na jej pevný zadoček, tak sa začala prebúdzať. Vedel som, že toto je znak toho, že naša hádka je zažehnaná. Začala sa o moju pýchu obtierať, jemne vlnila zadočkom, čo mi spôsobovalo neskutočné chvenie. Prúd vody bol teplý, príjemný. No to, čo robila, spôsobilo, že sa voda pri dopade na moje telo menila na kúsky ľadu. Aspoň ja som mal ten pocit. Jej telo pálilo a chladilo zároveň. Naše telá sa k sebe vzájomne tlačili, akoby mali k sebe navždy patriť. Opatrne som vzal do rúk sprchu a zmyl som z nej prebytočné zvyšky peny, potom som si ju otočil tvárou k sebe. Neposlušný pramienok vlasov som jej zastrčil za ucho, lebo som nechcel, aby mi niečo bránilo pri pohľade do jej tváre.

„Si nádherná,“ šepol som tesne pred tým, ako som si vzal jej ústa. Najprv jemne a nežne, po kúskoch som jej oblizoval hornú peru. No len čo som ucítil špičku jej jazyka, neha sa premenila na dravú vášeň. Prisal som na jej krk, odkiaľ som sa vydal na objavnú cestu po pulzujúcej tepne. Neponáhľal som sa, práve naopak. Vychutnával som si každý milimeter jej snehobielej pokožky, čo ju privádzalo do výšin šialenstva. Jej tvár to prezrádzala. Zrýchlený dych jej rozhojdal poprsie, ktoré si začalo vyzývavo pýtať svoju dávku dotykov. Chcela ma veľmi, videl som to. Pri každom pohladení sa z nej drali stony vzrušenia, ktoré boli čoraz úpenlivejšie a naliehavejšie.

„Chcem ťa,“ zašepkala roztúžene do môjho ucha, no ja som iba pokrútil hlavou. Nebude to také ľahké, chcel som sa trochu pohrať, vyburcovať ju a dať jej pocítiť iba to, čo si zaslúži. Znamenala pre mňa nedotknutú svätyňu, vybásnenú modlu, ku ktorej som vzhliadal. Chcel som, aby to bolo rovnako krásne ako predtým. Z posledných vypätých síl som ovládal svoje pudy a rukami si vychutnával kypré tvary krásne tvarovaných pŕs, jazykom som sa vydal na objavnú cestu k lonu. Celú svoju púť som posial miliónom šteklivých bozkov, až sa Bellina panva začala vlniť nedočkavosťou. Jej jemná pokožka nabitá elektrizujúcim napätím reagovala na každý i ten najmenší dotyk. Skĺzol som nižšie a ona sa mi otvorila. Jemne som po nej prešiel jazykom, na čo sa jej telo takmer okamžite prehlo v slastnom kŕči. Chvíľku som sa pohrával s jej mušličkou a potom som si ju vydvihol za zadoček na seba. Svoje štíhle nohy obmotala okolo môjho pása. Pohľad na jej tvár zastretú závojom rozkoše bol poslednou kvapkou, ktorá ako šmahom vlny odplavila snahu predlžovať to. Konečne, vybičovaný na pokraj svojich síl som sa zmocnil mojej bohyne v odvekom splynutí milencov. Jej vnútro mi v prívaloch vzrušenia sťahovalo a uvoľňovalo penis, až som sa šiel zblázniť od vytrženia. Cítil som, že extáza je blízko. Prstom som sa dotkol guličky klitorisu, ktorá sa mi za odmenu mojej pozornosti odmenila slastným ženským výkrikom. Konečne prišlo uvoľnenie, prvé spoločné, dokonalé... 

Ponáhľala som sa pridaním ďalšej kapitoly a ani neviem prečo. Viem, že vás moja poviedka prestáva baviť, ale ja sa naozaj snažím písať vo svojom voľnom čase, i keď je ho veľmi málo. Vy, ktoré ste mi stále verné a čítate a komentujete, veľmi pekne ďakujem. Aspoň pre vás má význam písať. 

Kiki, chcela by som ti povedať, že milostné scény mám veľmi rada, ale vôbec ich neviem písať a trápim sa s nimi. Prechádzajúcu kapitolu som písala skoro týždeň a táto nebola pre mňa o nič ľahšia. Možno jedného dňa sa ich naučím písať. :) Ale si zlatíčko. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 18. kapitola: