Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 19. kapitola

28.02.2012 (19:45) • Emma02 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2309×

Bella:

„Edward...“ hlesla som a neveriacky sa naňho pozerala. Je to možné? Možno sa mi to len zdá rovnako, ako s tým vtákom. Možno tu vôbec nestojí a ja sa tu pozerám do steny. Nie, nie som až taká hlúpa. Edward podišiel ku mne, ale ja som sa trochu odtiahla, tak ostal na pôvodnom mieste.

„Bella... Prepáč mi, že som odišiel. Viem, že som povedal, že už nikdy neodídem, ale keď som prišiel za tebou do nemocnice, tak som tam stretol Jacoba a ten mi povedal, že...“

„Ja viem, čo ti povedal.“ Zmučene sa na mňa pozrel a čakal, čo na tom poviem, ale ja som vedela, že mu musím povedať celú pravdu.

„A je to pravda.“ Edwardova reakcia bola zvláštna, vydýchol si. Akoby to čakal a mňa to zranilo.

„Teda, zo začiatku to tak bolo. Ja som bola... len som nechcela zomrieť, ale potom, keď sme sa zblížili, tak som to už nechcela a ja som ti to chcela poveda...“ Nenechal ma dopovedať, pritisol svoje pery k mojim a ja som na všetko zabudla. Potom prestal a uprene sa mi pozrel do očí.

„Prepáč,“ povedal to úprimnejšie ako som kedy počula a ja som mu uverila a znova ho pobozkala, ale on sa zase odtlačil.

„Bella, ja som ten celý čas bez teba rozmýšľal a došiel som k tomu, že... ja to urobím. Som sebec a nechcem bez teba žiť. Raz som si to vyskúšal a viac už nechcem.“ Objala som ho a rozplakala sa. Neviem prečo, ale od neho mi to pripadalo ako veľké gesto. Pobozkal ma do vlasov.

„Týmto chceš povedať, že súhlasíš?“ Pozrela som sa naňho a prikývla. On sa na mňa usmial.

„Takže ty so mnou chceš stráviť večnosť?“ opýtal sa znova.

„Myslela som, že už som ti povedala, že áno,“ povedala som uplakaným hlasom. Edward ma zobral do náručia, zodvihol ma do vzduchu a otočil sa dokola. Bol z toho neskutočne šťastný a ja som ho nechápala. Doteraz bol proti a teraz sa z toho teší? Zrazu ma pustil na nohy a kľakol si.

„Edward, čo chceš robiť?“ opýtala som sa ho so strachom v hlase.

„Bella, keď chceš so mnou žiť naveky, tak som si myslel...“ odkašľal si.

„Isabella Swanová, vezmeš si ma?“ Roztvoril dlaň, ale nič v nej nemal.

„Prepáč, ale nestihol som...“ Šibalsky sa na mňa pozrel a čakal na odpoveď. Ja som z toho bola v šoku. Predsa prišiel práve pred desiatymi minútami a teraz ma už žiada o ruku?

„To nemyslíš vážne, že nie?“ povedala som prvé, čo mi napadlo. Edward sa postavil a objal ma okolo pása.

„A prečo nie? Milujeme sa a ja bez teba neviem žiť. Týmto svoju lásku len spečatíme. Takže...“ Usmial sa, ale ja som poznala svoju odpoveď.

„Nie.“ Dostala som sa z jeho objatia a sadla si na posteľ. Edward sa otočil a nechápavo na mňa pozeral. Vyzeral dosť zranene a bolo mi ho ľúto, ale ja svoje rozhodnutie nezmením.

„Moja matka ma naučila, že keď sa dvaja milujú, tak to nemusia mať na papieri.“ Prisadol si ku mne a pozrel sa mi do tváre.

„Myslíš tá, ktorá sa dvakrát vydala.“ Rozosmiala som sa. Áno, teraz ma dostal.

„Áno, myslím tú.“ Edward ma objal okolo ramien a pobozkal ma do vlasov.

„Veď ja si počkám,“ šepol takmer nepočuteľne. Zasmiala som sa tomu. Mňa len tak nepremôže. Zrazu sa Edward postavil a nebolo ho. Vyplašene som sa pozerala po celej izbe. Došlo mi to až potom, keď sa otvorili dvere.

„Bella, s kým sa to tu rozprávaš?“ opýtal sa ma rozospatý Charlie.

„S nikým. Teda, len sama so sebou.“ Vyvalil na mňa oči, ale nechal to radšej tak. Už chcel odísť, ale otočil sa.

„Nezabudni, že som ti hovoril, že sa máš vyspať. Zajtra ideš doktorovi a nechcem, aby ťa videl nevyspatú.“ Zatvoril dvere a v okamihu už vedľa mňa sedel Edward.

„Tvoj otec má pravdu. Mala by si sa vyspať. A keď chceš, zajtra ťa do nemocnice odveziem.“ Prikývla som a skôr, ako som si stihla ľahnúť, Edward už ležal vedľa mňa a ja som si ľahla na jeho hruď. Keby to Charlie zistil, tak ma asi zabije. Pri Edwardovi sa mi vždy dobre spalo, tak ma neprekvapilo, že keď som len zatvorila oči, tak som ihneď zaspala.

Ráno som sa zobudila na vôňu vajíčok so slaninou. Pozrela som sa na druhú stranu postele, ale bola prázdna. Postavila som sa a išla za omamnou vôňou. To, čo som videla v kuchyni, ma zarazilo. Edward stál pri sporáku v kvietkovanej zástere a Charlie si len tak sedel pri stole a s pohárom v ruke si čítal noviny. Vyvalila som na nich oči a len tak som chvíľu stála a myslím, že som zabudla dýchať. Edward si ma všimol a otočil sa na mňa.

„Dobré ránko,“ povedal s úsmevom na perách a ja som neverila tomu čo moje oči vidia.

„Dobré ráno,“ povedala som nechápavo. Charlie si ma akurát všimol a zbadal, ako sa tvárim. Pozrel sa na Edwarda a znova na mňa.

„Nepýtaj sa.“ Dopil si kávu a prišiel za mnou. Pobozkal ma na čelo.

„Edward ťa do nemocnice odvezie, ja musím ísť do práce. Niečo vážne. Tak ahoj.“ Ja som mu len tak tak dokázala zakývať a okamžite som utekala za Edwardom.

„Ako je to možné?“ On sa ani len na mňa nepozrel a upieral oči na svoje varenie.

„Bella, ako povedal tvoj otec: Nepýtaj sa,“ usmial sa na mňa a pobozkal ma. Zobral ma za ruku a posadil ma za stôl. Po chvíli predo mňa postavil porciu ako pre chlapa a posadil sa oproti mne. Ja som sa naňho neveriacky pozrela.

„Edward, vieš... v poslednej dobe ma zo všetkého napína a nemyslím si, že toto bude výnimka.“ Čakala som na jeho reakciu.

„Áno, všimol som si.“ Pozrela som naňho a zdvihla jedno obočie.

„Nepýtaj sa,“ rozosmial sa. Jeho to asi bavilo, ale ja som to vôbec nechápala. Radšej som to nechala tak.

„No tak, aspoň to skús.“ Ja som to len od seba odstrčila. Edward sa na mňa vyľakane pozrel.

„Bella, mala by si niečo zjesť. Si strašne chudá.“ To som vedela aj bez neho, ale mal pravdu.

„Idem sa prezliecť. Mali by sme ísť do nemocnice.“ Postavila som sa, ale on ma zastavil.

„Len, aby si vedela, v noci som volal mojej rodine a chcú sa s tebou stretnúť. Cestou sa teda zastavíme u mňa doma.“ Hlasno som si vzdychla.

„Takže zrazu...“ šepla som, ale Edward to samozrejme počul.

„Nemaj im to za zlé. Nechceli sa s tebou rozprávať, pretože som to chcel spraviť najprv ja.“ Prikývla som a rozbehla som sa do izby.

Oblečená a umytá som bola za päť minút. Išla som dole schodmi a Edward ma už čakal v aute. Rýchlo vystúpil, aby mi otvoril dvere. Znova sa na mňa tak božsky pozrel. Sadla som si a zapla si pás. Edward si sadol za volant a našťastie išiel pomaly.

„Bella, mali by sme sa porozprávať.“ Pozrela som sa na neho, ale on mal na tvári kamenný výraz.

„Nechcem to riešiť pred mojou rodinou, preto sa ťa opýtam hneď. Ako si na tom?“ Ospravedlňujúco sa na mňa pozrel. Vedela som, že to chce vedieť kvôli času, ktorý nám ostáva.

„Neviem, to mi povie doktor v nemocnici potom, čo ma vyšetrí,“ zaklamala som, ale zjavne to fungovalo, pretože až k nim sme o tom neprehovorili. Edward zastavil pred ich domom a mňa niečo napadlo.

„Edward, vieš, môj otec mi hovoril, že ste odišli naspäť do New Havenu.“ On sa iba zasmial a ja som si v duchu prisahala, že keď mi povie nepýtaj sa, tak ho zabijem.

„Vieš, oni naozaj odišli, ale v noci som im volal a Alice sa tak nevedela dočkať, že do rána boli už tu. A... no... mala by si vedieť jednu vec. Ja som im povedal, že si...“ Nestihol to dopovedať a všetci už stáli pred domom a Alice ma vliekla von z auta. Ako ma dostala von, hneď ma objala.

„Bella, nám je to tak ľúto, že náš brat je taký blbý a my sme ti museli klamať.“ Odtiahla sa a nevinne sa na mňa pozrela.

„To nevadí.“ Zrazu bol pri mne Emmett a už ma nadvihoval do vzduchu. A pre môj žalúdok to nebol práve najlepší impulz.

„Tak čo je, budúca švagrinka?“ Hneď ako ma pustil, tak som sa pozrela na miesto, kde pred chvíľou stál Edward, ale ten už bol asi v dome. Emmett sa na mňa nechápavo pozrel, ale ja som sa rozbehla k domu s úmyslom, že to Edwardovi vytmavím.

18. kapitola - 20. kapitola

Autor: Emma02 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 19. kapitola: