Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 17. kapitola

20.09.2010 (21:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3083×

17. kapitola – Nádej

Netráp sa nikdy za rána, veď zajtra iné príde
a slnko, čo dnes zapadlo, to isté vyjde.

V tom ma maličké koplo. Hneď som sa odtiahla od Petrových pier a pohladkala si bruško. Môj malý anjelik už kope. Vždy mi to ženy, s ktorými som bola počas ich tehotenstva hovorili, že je to niečo úžasné. Dokonalý pocit a viete, že sa má maličký dobre. Podľa kopanie budete vedieť, ako sa cíti. Hladkala som si bruško a pritom som si začala uvedomovať, čo som spravila.

Preboha! Veď ja som sa chcela vyspať s Petrom. Zliezla som z neho a rýchlo utekala do izby, kde som sa zamkla. Čo sa to so mnou deje? Peter ma doteraz nikdy nijako nepriťahoval. Bol to môj najlepší priateľ. Skazila som to. V poslednej dobe všetko kazím. Pokazila som vzťah s Edwardom, priateľstvo s Alice a teraz aj s Petrom. Už sa na mňa nikdy nebude pozerať rovnakými očami. Skoro som podviedla Edwarda.

Jediné, čo sa mi podarilo je dieťa, a to s najúžasnejšou bytosťou na svete. Môj malý anjelik, môj miláčik, moje bábätko. Nie som na to zrejme až tak hrozne, keď nosím pod srdcom dieťa. Boh, Alah, nikto by to zrejme nezapríčinil, keby som bola zlá. Aspoň malá útecha.

„Im,“ kričal Peter z poza dverí a búchal na dvere. „Je ti niečo?“

„Nie, som v poriadku, choď preč,“ povedala som mu.

„Nejdem dokiaľ mi neotvoríš.“ Buchla som s päsťou do postele, postavila sa a šla mu odomknúť. Odomkla som a trochu pootvorila dvere.

„Vidíš, som v poriadku a prepáč mi prosím ťa za to, čo sa stalo dole. Neviem, čo to so mnou je. Nech sa pozriem na hociktorého muža, chcem ho. Neovládam sa. Dokonca ma priťahovali aj tí smradľaví vlci,“ prezradila som mu.

„Im, a teba nenapadlo, že za to môže dieťa? Zabudla si na zmeny nálady a nával hormónov do teľa? Veď sa to stalo u každej upírky, ktorá bola tehotná,“ povedal a pohladil ma po líci. Ako môžem byť tak sprostá. Má pravdu. Bolo to tak u každej. Prečo som na to neprišla? Alice predsa kvôli tomu chcela, aby som Jasperovi povedala, že sex počas tehotenstva je bezpečný. Ja som ale teľa. Usmiala som sa. Konečne som na niečo prišla. Bude už jednoduchšie odolať.

„Ďakujem, v poslednej dobe na všetko zabúdam.“

„Nič sa nedeje. Mala by si skočiť na lov, už ti tmavnú oči. Vieš, že to nie je dobré pre teba a ani pre dieťa.“

„Čo by som bez teba robila. Ešte raz ďakujem,“ poďakovala som a vybehla z domu do lesa. Bežala som čo najďalej od hraníc. Nerada by som stretla vlkov.

Skolila som dve srnky a jedného jeleňa. Mala by som si spraviť zásoby, Keďže neviem, ako dlho tu budem a tiež, aby som nemusela s malou chodiť na lov. Bude lepšie jej dávať ohriatu krv. Musím ísť aj na nákup. Za chvíľu nebudem mať nič na seba a oblečenie pre bábätko. Taktiež výbavu. Kočík, sedačku, postieľku, pripraviť jej izbičku. Je tu krásne a bola by škoda odtiaľto odísť. Mienim sa tu usadiť natrvalo. S Edwardom alebo bez. Prechádzala som sa po lese a dýchala ten čerstvý vzduch. Je tak osviežujúci. Dostala som sa až na našu lúku. Moju a Edwardovu. Zmenila sa. Pred tým bola rozkvitnutá, vzduch sa šírila vôňa kvetov a teraz. Suchá, zničená, akoby sa tadeto prehnalo stádo volov. Stromy po okolí boli vytrhnuté zo zeme, zem bola zosušená. Kvety zvädli, odumreli. Presne tak ako moje srdce po jeho odchode. Dokázala by som sa s nimi stotožniť. Šla som do stredu a sadla si. Pozerala som po okolí a hľadala aspoň malý náznak života. Niečo, čo by mi dokázalo vyčariť úsmev, dať mi trochu nádeje, že tu budú znova kvety a ja budem s Edwardom. Mojim milovaným Edwardom. Pozrela som sa snáď všade, ale nikde nič. Ešte raz som pozrela okolo seba, ale n... Kvet. Postavila som sa a rýchlim krokom pristúpila k miestu, kde som zazrela malý kvietok. Bol tam, medzi tou suchou a vlhkou trávou. Malý kvietok, z ktorého vyrastie veľký a jeho semiačka sa potom roztrúsia po okolí a znova tu budú kvety. Usmiala som sa na neho. Keby ma niekto videl, myslel by si, že som blázon, ale ten kvet mi dal nádej. Niečo tak malé a čo dokáže. Moje srdce a myšlienky boli o niečo veselšie. Po zlepšení nálady som sa vydala domov.

Otvorila som dvere a nosa ma uderila známa vôňa. Hranolky so syrom. Šla som až do kuchyne a nakukla dnu. Peter mal kuchársku zásteru a vyprážal syr.

„Ahoj,“ pozdravil.

„Ahoj,“ odzdravila som ho. „Vieš, že mi nemusíš robiť jesť.“

„Áno, viem, ale nudil som sa, takže ti robím obed. Dúfam, že ti bude chutiť.“

„Ak to bude tak dobré ako tie palacinky, tak si ťa tu nechám ako kuchára a nikdy ťa už nepustím.“

„Nemyslím, že by sa to Edwardovi páčilo.“

„V tom by som si nebola tak istá,“ zašepkala som.

„Čo sa medzi vami stalo? Prečo si ho opustila,“ vyzvedal.

„Neviem, či ma príjme. Neviem, či ma bude ešte chcieť. Neviem, či si nemyslí, že som len podvodník. Neviem, či som sa rozhodla správne. Ja proste neviem. Potrebovala som čas na rozmýšľanie, vstrebať pravdu,“ hovorila som.

„To je ten problém, prečo sa už vyše týždňa trápiš? Lebo nevieš. Im, ako chceš vedieť odpoveď, keď pred ňou utekáš? Ty máš odpoveď hľadať a nie od nej utekať, čo najdalej a skryť sa v tomto zapadákove. Tu odpoveď nenájdeš.  Čo sa týka Edwarda, ten ťa miluje a vždy ťa milovať bude. Aj ty by si ho milovala, keby sa stalo jemu to, čo tebe. Nie je tak? Mala si dosť času na to aby si sa so všetkým zmierila, ty už nepotrebuješ čas, ale potrebuješ, aby ťa niekto nakopol a povedal ti, kam máš ísť. Ja ti preto hovorím, choď za Edwardom, povedz mu, čo cítiš, keď ťa nebude chcieť, budeš aspoň vedieť, ako si na tom a nemusíš sa trápiť, preto, či ťa chce alebo nechce. A hovorím ti, Edward ťa bude chcieť a nie len preto, lebo si tehotná. On ťa miluje Im,“ povedal mi. Má pravdu. Má pravdu vo všetkom. Ja som nepotrebovala čas, potrebovala som utiecť od odpovedi, na ktorú čakám. Peter je úžasný a neuveriteľný. Ako som mohla byť hlúpa. Nadarmo sa trápim, keď odpoveď môžem získať. Chion by ma zabil, keby vedel ako som sa zachovala. Silno som objala Petra.

„Ďakujem ti Peter. Ďakujem ti za všetko. Si ten najlepší priateľ na svete. Keby nebolo teba trápila by som sa. Ďakujem, že si mi otvoril oči. Mám ťa rada,“ šepkala som mu do hrudi.

„Nemusíš mi ďakovať. Naješ sa a potom vyrazíme do Volterry. Keď tam Edward nebude, tak pôjdeš k nim. Musíš sa stretnúť s Edwardom a porozprávať sa s ním.“ Sadlo som si teda za stôl a počkala, kým Peter dorobí obed. Naložil mi a ja som začala jesť. Bolo to výborné. Začínam naozaj uvažovať nad tým, že bude mojim kuchárom. Dal mi aj pohár s krvou. Prekvapene som na neho pozrela. Bola som predsa na love a odkade vie, že by som mala piť krv. O tehotenstvo sa nikdy nezaujímal.

„Som predsa tvoj najlepší priateľ, musím predsa vedieť, že jedlo máš zapíjať krvou. Neboj sa, nie je ľudská,“ zasmial sa. Do sýtosti som sa najedla a potom si pobalila najhlavnejšie veci. Aj Peter si pobalil svoje veci a mohli sme sa premiestniť do Volterry, keby nás nevyrušilo klopanie na dvere.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 17. kapitola: