Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 15. kapitola

10.09.2010 (19:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2922×

15. kapitola – Volterra

Edward:

Práve letíme lietadlom do Volerry. Neviem sa dočkať, kedy už budem s Im. Budem ju držať vo svojom náručí, bozkávať jej pery. Tak veľmi mi chýba. Po celý týždeň mi neodpovedala na SMS, takže mám aj strach, či sa jej niečo nestalo, ale je možné, že ju Aro zavalil robotou a ona nemá čas. Chcel by som ju po plese požiadať o ruku. Neviem ešte ako a či mi povie áno, ale chcem to. Rozmýšľam o tom už istý čas. Pokúšam sa o to už týždeň a pol, ale vždy prišlo niečo, čo náš vyrušilo. Alice sa snažila v tom zabrániť, lebo sa nevedela dočkať chvíle, kedy nám bude môcť spraviť svadbu, ale nedarilo sa jej. Emmett sa jej vždy vyšmykol a vyrušil ma. Mal som chuť vraždiť, a to veľkú. Skočiť na neho, potočiť mu hlavu o deväťdesiat stupňov a trhnúť. Bol by pokoj. Raz ma vyrušila Alice, lebo chcela vziať Im na nákupy a je to môj problém, keď mi tak dlho trvá spýtať sa jej, či si ma vezme. Jediný, kto nás z rodiny nevyrušil bola Rose, za čo som jej bol veľmi vďačný.

Letuška oznámila, aby sme sa zapásali, lebo pristávame. Pristali sme na letisku vo Florencii. Cez deň tu svieti, takže sme šli na nočný let. Pred letiskom nás čakal Felix s tabuľou Cullenovci. Vyzeral komicky. Nastúpili sme do čiernej limuzíny a nechali sa odviesť.

„Ako sa má Im?“ spýtal som sa ho. Zatiahol okienko a nevšímal si ma. Vôbec som to nechápal a jeho myšlienky som nemohol čítať. Žeby sa so mnou chcela Im rozísť, len nevie ako? Po hodinovej cesty auto zaparkovalo pred bránou. Vystúpili sme a zamierili dnu. Nejaký upír nás zaviedol do trónneho sálu, kde bol Aro a jeho bratia.

„Carlisle, priateľ môj, tak rád ťa vidím a tiež aj tvoju rodinu,“ uvítal nás Aro.

„Aj ja ťa rád vidím. Už je to dlho, čo sme sa nevideli a ďakujem za pozvanie,“ povedal mu vždy diplomatický Carlisle.

„Keby som vás nepozval ja, pozvala by vás moja dcéra. Navyše som už nevidel tvoju rodinu, len som o nej počul a ako vidím, tak sa aj rozrástla o troch členov. Som rád, že návšteva Im vám pomohla splniť sny o deťoch.“ Neveril som vlastným ušiam. Toto nebol Aro akého som poznal. Bol to niekto úplne iný.

„Miluješ moju dcéru?“ spýtal sa ma.

„Milujem Im z celého srdca. Nikoho iného nechcem... len ju. Milujem každý kúsok na nej. Ako sa smeje, alebo niečo pozerá. Či loví zvieratá, alebo je ľudské jedlo. Nechcel by som na nej nič meniť. Je originálna, vždy ma dokáže prekvapiť. Nemôžem ju vôbec odhadnúť...“

„Ďakujem, že si mi to povedal. Chcem, aby bola šťastná po boku hocikoho. V tvojich očiach je vidieť, aký veľký cit k nej chováš a preto viem, že s tebou bude určite šťastná.“

„Alec, zaveď Cullenových do ich izby,“ rozkázal. Alec nám pokynul, aby sme ho nasledovali. Šli sme spletitou cestou chodieb, až sme sa dostali na určené miesto. Cez dvere sme vstúpili do spoločenskej miestnosti. Tie štyri dvere, čo tam boli viedli do vlastných izieb. Alec nás opustil a my sme sa šli ubytovať. Hodil som kufor na posteľ a vydal sa za Im. Je podozrivé, že nás neprišla pozrieť do sály. Pred dvermi jej izby stála ochranka. Chcel som vstúpiť dnu, ale zabránil mi v tom.

„Do tej izby nikto nesmie,“ povedal. Započúval som sa do okolitého znenia a z Iminej izby nešiel žiaden zvuk. Otočil som sa teda a šiel ju hľadať. Každého, koho som sa spýtal mi neodpovedal. Vôbec si ma nevšímali po tom, čo som vyslovil jej meno. Veľmi by ma zaujímalo, čo sa to tu deje. Keď som sa spýtal samotného Ara, odpovedal mi, že Im nemá teraz čas, lebo sa chystá na ples a mal by som sa ísť pripraviť aj ja. Šiel som teda naspäť do izby, kde už Alice pobehovala z jednej izby do druhej a niekoho upravovala.

„Chod sa osprchovať a potom sa obleč do smokingu, máš ho na posteli,“ prikázala mi. Radšej som ju poslúchol. Snažil som sa aspoň pod prúdom horúcej vody zabudnúť na to, že mi nechcú dovoliť ísť za Im, ale nedarilo sa. Upokojoval som sa aspoň myšlienkou, že ju uvidím na plese a už bude len a len moja. Po teplej hodinovej sprche som vyliezol von a obliekol sa.

„Edward,“ vykríkol niekto a hodil sa mi okolo krku. Len podľa pachu a blond vlasov som zistil, že je to Tanya.

„Ahoj, Tanya,“ pozdravil som ju a od tlačil ju od seba.

„Vieš, že si mi chýbal?“ opýtala sa ma. V myšlienkach som jej zas videl, že ma chce zbaliť.

„Vieš, že mám dievča?“ odpovedal som jej na otázku otázkou.

„Neklam, obaja vieme, že ty dievča nemáš,“ protestovala.

„Ale mám, volá sa Im a chcem ju požiadať o ruku,“ povedal som jej pokojne. Zamračila sa a naštvane odišla z izby. Sám pre seba som sa usmial. Robí mi radosť robiť jej zle.

„Alice, povedz mi, však Edward nemá dievča,“ hulákala po celej izbe.

„Musím ti, bohužiaľ, povedať, že má,“ usmiala sa a zamrkala mihalnicami. Potom prevrátila očami a naďalej sa venovala svojej činnosti. Sadol som si vedľa Emmetta a pozeral som s ním zápas. Pridal sa k nám aj Jasper s Carlisleom.

„Už je čas,“ oznámila Alice. Všetci sme sa postavili a vydali sa do trónneho sálu. Hudba už hrala s prichádzali aj ostatní. Postretávali sme množstvo známych a s každým sme sa rozprávali. Všetci sa nás pýtali, prečo sme neboli na plese, keď si Aro adoptoval dcéru. Odpovedali sme už nacvičenou odpoveďou - rodinná záležitosť.

Po dlhšej dobe sa otvorili dvere a všetci stíchli. Prišla Im v sprievode čiernovlasého upíra. Zdal sa mi byť aj dosť príťažlivý. Aj moje sestričky nad ním trošku slintali. Postavili sa za Arov trón. Aro zatlieskal a povedal: „Pokračujte.“ Všetci sa na jeho povel začali znova rozprávať alebo tancovať. Pri tom si však šepkali a rozmýšľali o tom, či má Im s Petrom, tak sa dotyčný upír volal, niečo. Či tvoria pár. Chcel som ísť k trónu a požiadať Im o tanec, ale Aro oslovil celý sál.

„Priatelia, dneskajší ples je usporiadaný na počesť mojej dcéry Isabelli Marie Sw...“ nedopovedal, lebo mu Im zakryla ústa a hneď na to sa premiestnila. V sále nastal rozruch. Každý sa vypytoval, čo sa to deje. Kde sú. Aj ja som bol dosť prekvapený. Vôbec som tomu nechápal. V mysli sa mi objavila tvár Belly. Chcel nebodaj Aro povedať jej meno? Ona sa predsa tak volala. Isabella Marie Swanová.

„Už som naspäť,“ ozval sa Arov hlas. Všetci sme sa na neho pozreli. „Prepáčte, že som sa takto vyparil, ale musel som s dcérou niečo vybaviť. Takže pokračujme tam, kde som prestal. Dneskajší ples je usporiadaný na počesť mojej dcéry Isabelli Marie Sarah Well Alison Nicoleth Volturi. Tiež známej ako Im Swan, alebo Isabelli Marie Swan. Poviem vám na to jej ľudské priezvisko bolo veľmi ťažké vymyslieť mená,“ povedal. Prekvapene som pozeral na Im. Takže je to pravda. Moja Im je vlastne Bella? Tá Bella, ktorú som opustil pred sto rokmi? Tá Bella, ktorá dokázala ako jediná rozohriať moje mŕtve srdce? Prečo mi to nepovedala? Bella, teda Im sa mi pozrela do očí a odišla. Chcel som za ňou zakričať, nech neodchádza, ale z mojich úst sa nič nedostalo. Ako mi to mohla spraviť? Takto ma obalamutiť? Nestačí jej, že som už dosť trpel. Zaslúžim si to, viem, ale nemusela to spraviť. Teraz nemám ani Bellu a ani Im. Ako to mám vydržať? Im bola úžasná a ja som sa pri nej cítil byť opäť rovnaký ako pred tým. Necítil som bolesť v hrudi vždy, keď som si na ňu spomenul. Tú dieru mi Im zacelila. Diera sa zaplnila novou a väčšou láskou. Bohužiaľ ju teraz vytvorila znova. Klesol som na kolená.

„Ospravedlňte moju dcéru, prosím. Dnes je na ňu toho veľa. Len pred piatimi dňami sa jej vrátila pamäť na jej ľudský život a zistila pár vecí, ktoré nedokáže poriadne prijať. Potrebuje čas, aby sa s tým zmierila, ale mi môžeme pokračovať. Bavte sa.“

Čože to Aro povedal? Len pred piatimi dňami si spomenula na svoj ľudský život? Ak si to Aro vymyslel, tak ho zaškrtím. Zamieril som si to k Arovi.

„Ako si to myslel s tou pamäťou?“ spýtal som sa ho na rovinu.

„Tebe to nepovedala? Keď k nám prišla, nespomínala si na nič zo svojho života. Môj dar na ňu nepôsobil a tiež nikoho iného. Bol som vtedy veľmi sebecký a premenil ju. Zdala sa mi byť šperkom mojej gardy. Po premene sa z nej stal úžasný upír. Začala žiť nový život bez minulosti a vôbec jej to nevadilo. Aj tak časom na ľudský život zabudneme,“ odpovedal mi Aro. Zazeral som na neho s otvorenými ústami. Ak je to pravda, tak Bellu, teda Im, musím nájsť.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 15. kapitola: