Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 12. kapitola

14.08.2010 (09:30) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2437×

12. kapitola - Odhalenie

Spýtavo som sa pozrela na Edwrda, aby mi povedal, kto to je.

„Prišli nás navštíviť tvoji kamaráti z Volterry,“ povedal mi. Zišla som dole a akurát sa Carlisle zdravil s Demetrim a Felixom.

„Ahojte,“ pozdravila som ich a obidvoch objala.

„Ahoj Im, prišli sme na návštevu. Dúfam, že ťa nerušíme,“ povedal Demetri a začal sa s Felixom smiať. Buchla som ho s päsťou do ramena.

„Predstav si, že nie. Len keby ste prišli o trochu skôr, tak by ste aspoň pomohli s pôrodom.“ Obidvaja zmrzli. Teraz som bola ja, ktorá sa smiala.

„Fuj.“

„Poďte do obývačky,“ vyzvala som ich a ukázala rukou cestu. Všetci sme si posadali, tak ako sme mohli, keďže tu chýbala dosť veľká časť nábytku, ktorý slúžil na sedenie. Všetci zišli dole okrem Alice, Rose a detí.

„A teraz pravdu, čo vy tu?“ spýtala som sa ich. Prekvapene na mňa pozreli.

„Predsa sme ti povedali, že sme prišli na náv...“ začal Felix, ale prerušila som ho.

„Vy nikdy nechodíte len na návštevu. Tak načo ste tu?“

„No dobre. Chceli sme sa s tebou najskôr porozprávať, ale keď to chceš takto, tak prosím. Koná sa ples na počesť tvojich upírích narodenín. Bude o týždeň v nedeľu, ale Aro by bol rád, keby si prišla už teraz a Cullenovci majú prísť až o týždeň, keď bude ples.“

„Ďalší ples?“ To je hrozné.

„Vždy pri plesoch si dokázala Ara presvedčiť, aby nijaký nerobil, ale teraz keď nie si doma, tak toho využil.“ No super. Mám opustiť Edwarda na jeden týždeň? Veď to bez neho nevydržím. Ale keď to Aro chce, tak musím. Sakra.

„Idem si pobaliť,“ oznámila som im a vydala sa hore do izby baliť veci.

Zozadu sa mi okolo pása obtočili dve studené ruky.

„Neviem, ako to bez teba tak dlho vydržím,“ zašepkal mi Edward do ucha.

„To ani ja,“ a otočila som sa mu v objatí, aby som mu mohla hľadieť do očí.

„Bude to dlhý týždeň.“

„To áno. Ešte, že existuje niečo také ako mobil.“ Edward sa ku mne rýchlo sklonil dal mi pusu.

„Mám ti s niečím pomôcť,“ opýtal sa.

„Nie, už všetko mám,“ odpovedala som mu. Vydali sme sa spolu dole a začala som sa lúčiť.

„Odkážte Alice a Rose, že ma mrzí, že som sa s nimi nerozlúčila, ale musela som ísť. Uvidíme sa o týždeň,“ rozlúčila som sa. Edwarda som ešte pobozkala a povedala.

„Milujem ťa.“

„Ja teba viac.“ Zasmiala som sa. Edward dobre vie, že nemám rada, keď si myslí alebo hovorí, že ma miluje viac, ako ja jeho. Chytila som Demetriho a Felixa za ruku a premiestnila sa do Volterry.

„Im,“ zakričala Jane a hodila sa mi okolo krku.

„Ahoj potvorka, ako si sa tu mala?“ opýtala som sa jej a postrapatila jej vlasy.

„Bez teba je tu nuda. Som rada, že si prišla už teraz. Musíme si niekam vyraziť. Pôjdeme na nákupy,“ pišťala.

„Jane, rada by som, ale nakupovania mám plné zuby,“ ospravedlnila som sa jej.

„No tak dobre, ale musíš mi povedať všetko, čo si robila.“

„S tým súhlasím, ale musíš ma nechať aj ostaným. Idem sa privítať s otcom,“ oznámila som jej a vydala za Arom. Na chodbe som stretla Giannu, Heidy, Michaella, Oliv, Santiaga a mnoho ďalších, s ktorými som sa privítala. Nakoniec som došla k Arovim dverám. Zaklopala som na ne a vošla dnu.

„Ahoj ocko,“ pozdravila som ho.

„Dcérka moja, tak rád ťa vidím,“ povedal a šiel ma objať. „Chýbala si nám tu. Musíš nás chodiť častejšie navštevovať,“ napomenul ma.

„Aj vy ste mi veľmi chýbali, ale Cullenovci sú skvelí, najmä Edward,“ priznala som mu.

„Som rád, že si s ním šťastná. A že na mňa nekričíš kvôli plesu.“ Zasmial sa.

„To by som si nedovolila.“

„Zajtra príde Chion Jang,“ povedal mi Aro.

„Naozaj a kedy?“

„Ráno by tu mal byť.“

„Tak to je skvelé. Pôjdem do svojej izby, ak ti to teda nevadí.“

„Nie, môžeš ísť.“ Odišla som a zamierila si to do izby. Už sa neviem dočkať zajtrajšku. Mám veľkú radosť. Chion Jang je tibetský mních, ktorý ma naučil meditovať a pochopiť matku prírodu. Ctiť si všetko, čo stvorila a nezasahovať do nej. Nijako ju neničiť. Tiež ma naučil, že všetko má nejaký zmysel a všetko zlé je na niečo dobré. A že z ľudského jedla sa dá tiež vyžiť. Je to skvelý človek, teda upír. Je asi tak starý ako Aro. Precestoval celý svet, spoznal množstvo náboženstiev, jazykov a všetkého možného. Toto všetko sa ma snažil dvadsať rokov naučiť. Naše cesty sa potom rozišli a odvtedy som ho videla len dvakrát. Po storočia sa snažil Ara presvedčiť o tom, aby pri vykonávaní trestov bol milší. Aby neodpúšťal len tým, ktorí mali nejaký dar a chceli sa pridať do gardy, ale nakoniec to nechal tak. Až mne sa podarilo obmäkčiť Ara, čo bol veľký pokrok. Bol na mňa veľmi hrdý.

Izba ostala presne taká istá, ako keď som od tadeto odchádzala, len na posteli ma čakala taška s vecami, ktorú mi sem priniesol Demetri. Prezliekla som sa do pohodlnejšieho oblečenia a vydala sa do telocvične. Kvôli časovému posunu je tu päť hodín ráno, takže mám celý deň na to, aby som robila, čo chcem. Mala by som začať s meditáciou. Odvtedy, čo som s Edwardom som ju zanedbala, lebo po večeroch som sa venovala jemu.

Otvorila som dvere telocvični a vošla dnu. Felix práve bojoval s Petrom a ten značne vyhrával.

„Im,“ vykríkol Peter. Felix využil Petrovej nepozornosti, chytil ho za obe ruky a vykrútil mu ich za chrbát. Začala som sa smiať.

„To nie je fér,“ kričal na Felixa.

„Ale je,“ povedala som mu. „Mal si dávať pozor.“

„Fajn, vyhral si.“ Felix ho pustil a premiestnil sa pri kraj telocvične.

„Chceš zápas?“ spýtala som sa ho.

„Keď chceš prehrať?“

„No neviem, neviem. Asi si to budem musieť ešte rozmyslieť. Boj!“ zakričala som a vrazila do neho. Nečakal to a odletel na druhú stranu telocvične.

„Ešte stále si myslíš, že vyhráš?“

„Len sa rozohrievam.“ Zasmiala som sa. Spravil na mňa pár výpadov, ale vždy som sa mu dokázala uhnúť, a to som istý čas necvičila. Začínalo mi to liezť na nervy, tak pri ďalšom jeho výpade som ho chytila pod krk a odhodila ho. Otočila som sa na päte a odišla z telocvične. Strávila som tam celé doobedie. Šla som do kuchyne sa najesť. Je výhoda mať aj ľudské služobníctvo, nemusíte tak variť.

Keď som sa najedla, šla som do izby. Je na čase sa venovať opäť meditácii. Sadla som si na posteľ, zavrela oči a začala sa sústrediť. Snažila som si vyčistiť myseľ, čo sa mi aj na istý čas podarilo, ale potom mi mysľou kolovali obrázky, ktoré boli zahmlené. Rozprávala som sa s nejakým mužom. Mal čierne kučeravé vlasy a fúzy. Na tvári sa mu rysovali vrásky. Ďalší obraz. Parkujem pred budovou školy. Potom obrázky nejakých tvári. Modrooký blondiak. Hnedovlasé dievčatá a jedno malo okuliare. Ja v nejakej jedálni s tými ľuďmi. Za mnou sedia Cullenovci. Nejaká hodina. Edward sedí vedľa mňa, má zadržaný dych a pozerá sa na mňa s čiernymi očami. Ďalší obraz. Edward a ja na nejakej lúke. Potom obraz, kde sedíme blízko seba a on sa ku mne začína nakláňať. Bozkávame sa. Zoznámenie s rodinou. Oslava narodenín. Jasperov útok. S Edwardom v lese. Bol to jediný obraz, kde som počula, čo hovorí.

„Bella, nikdy som ťa nemiloval.“

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 12. kapitola: