Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ďalekohľad lásky - 11. kapitola

11.03.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3332×

11. kapitola

Neverending story - soundtrack

„Nie si somár, mohla som ti to hneď povedať... teda na rovinu...“

Usmiala som sa a jemne ho pohladila na ruke, za čo som si zaslúžila ten krásny úsmev.

„Povieš, povieš mi o ňom?“

Spytoval sa tíško... Ale ja som ešte nemohla, veď sú to ani nie 3 roky a teraz, všetko sa mení, nechcem teraz na to spomínať a tam som odpovedala zápaporne.

„Ja... prepáč, ale ja ešte nemôžem... ja ti to raz poviem, len nie teraz prosím Edward, teraz sa mi na to naozaj nechce spomínať.“

Smutne som sa na neho pozrela. Edward ticho prikývol a ešte väčšmi si ma privinul ku sebe. Keď som bola pri ňom, bola som taká silná... Keby sa ma niekto iný opýta na brata, už by som mu tu ronila slzy, ale Edward mi dodával akúsi silu a ja by som už asi vydržala čokoľvek.

„Dám ti času koľko len chceš, ja viem, že počkať sa mi oplatí, u teba sa mi oplatí všetko.“

Jemne ma pobozkal na čelo a ja som sa zatriasla blahom. Celý deň som bola s Edwardom a potom aj chvíľu s deťmi. Hrali sme totižto schovávačku po ich dome a to teda bola poriadna schovávačka. Ich dom bol taký veľký a toľko možností na schovávanie. Raz som dokonca skončila s Edwardom v sprchovom kúte. Keby to len tak niekomu poviem, tak ten by si asi pomyslel, že sme tam robili niečo nekalé. Ale my sme sa tam len tíško chichotali, pretože keď sme utekali sa schovať, sme narazili do seba a keď sme započuli hlas Alice, tak sme zase obaja vleteli do kúpeľne.

Hra skončila a ja som ostala sama v izbe. Edward mi povedal, že príde, ale že sa potrebuje ešte o niečom porozprávať s Carlom. A tak som si sedela v izbe a čítala knihu. Práve som bola v tej najlepšej časti, keď zrazu na žltkastú stranu dopadla červená kvapôčka.

„Sakra...“

Zakliala som na hlas a chytila si nos. Toto už snáď ani nie je možné... Totižto krv z nosa mi netiekla prvý raz, to určite nie, ale prvá raz u Cullenovcov. Myslela som si, že to mám zo stresu, alebo z vyčerpania, keď som ešte bývala u Terezy, ale asi z toho to nebude. Vošla som do kúpeľne, zatvorila za sebou a začali si vyplachovať nos. Už mi skoro prestala tiecť krv, keď zrazu sa otvorili dvere. Prudko som sa otočila a v nich stál Edward.

„Bella čo robíš?!“

Priam vykríkol vystrašene a jeho oči mu naozaj nebezpečne sčerneli. Ustúpila som o krok dozadu.

„Tvo – tvoje oči...“

Šepla som poľakane a ešte väčšmi sa pritisla o umývadlo. Zrazu sa ani neviem ako, Edward otočil a za ním stála Rose. Ako sa sem tak rýchlo dostala? Oči mala tiež čierne. Rukou som si zapchala ústa, pretože už toto ma naozaj vydesilo. Rose odhalila svoj chrup a výhražne zavrčala. Ani nie sekundu na to, sa už vrhala po mne, ale Edward jej v tom zabránil. Edward sa pokúšal zachytiť Rose, ale aj tak stále postupovali ku mne bližšie.

Sarah Mclachlan - Angel

Rýchlo som sa prešmykla pomedzi nich a utekala dole. V obývačke všetci sedeli. Na chvíľu som sa pozastavila... aj oni sú také beštie. Ale ako ma zbadali, tak aj ich oči sčerneli... pre Boha! Neváhala som a prudko otvorila dvere, aby som sa mohla rozbehnúť preč, niekam do lesa, či do mesta, proste preč od tých beštií. Ale ako som mohla byť taká hlúpa a zabudnúť na tú najdôležitejšiu vec? Na moje deti...?

Okamžite som sa zvrtla a zase vošla do domu. V obývačke už nik nebol a zhora sa ozývali hrozné zvuky a plač Haylen a Eilen. Ak im niečo urobili, tak ich zabijem! Rýchlo som prišla ku kuchynskej linke a vytiahla z tadiaľ nôž. Zdalo sa mi, ako keby sa vzduch na chvíľu rozvíril a započula som buchnutie vchodových dverí, ale keď som sa tam pozrela, nik tam nebol.

Nebojácne som vytiahla nôž pred seba a bola rozhodnutá s tadiaľto odísť iba s mojimi deťmi. Pomaly som vychádzala po schodoch. Vyšla som na chodbu a videla tam moje deti. Julien za sebou držal všetky deti a nebojácne ich ochraňoval svojimi rukami. Ale Alice bol až príliš blízko Dereka a niečo mu hovorila.

„Okamžite od neho vypadni!“

Vykríkla som a rozbehla sa ku mojim deťom. Postavila som sa pred nich, nôž výhražne nastavila pred seba a očakávala, či sa niekto o niečo pokúsi. Celá rodina Cullenovcov, okrem Emma, Rose a Jaspera tu bola.

„Prosím Bell, nechaj si to vysvetliť...“

„Ja si to mám nechať vysvetliť?! Ja sprostá som ti verila, verila som všetkým vám a dokonca som vám zverila aj moje deti! A vy ste nejaký zabijácky kult! Čo ste Edward, čo vy ste za príšery, tie vaše oči... Ja to radšej ani nechcem vedieť. My teraz odídeme a vy nás necháte na pokoji a ak sa dotknete nejakého z mojich detí, tak už nikdy kompletní nebudete!“

Nebojácne som zašermovala nožom pred ich tvárami. Edward mlčal a po chvíli ustúpil dozadu. Esme len na neho nešťastne hľadela  a potom nakoniec poustupovali všetci.

„Bežte.“

Prehovorila som na deti. Ako prvý išli Mishell, Adrien a s nimi uplakaný Derek a potom Julien aj s dievčatami. Pomaly som ustupovala aj ja. Rýchlo som sa zvrtla a chcela ujsť ku schodom, ale zachytila ma studená ruka.

„Bell, prosím počkaj!“

Šepol Edward a držal ma za ruku. Bez uváženia som nožom do nej prudko zaťala.

„Ježiši!“

Vypískla som, keď sa nôž rozletel na tisíce kúskov... Edward ma okamžite pustil a ja som sa čo najrýchlejšie utekala von. Zatvorila som za sebou prudko dvere a konečne si aspoň trochu vydýchla. Rýchlo som hnala deti od tadiaľ preč. Naposledy, keď som sa ku nemu pozrela. Tak Edward kľačal na tráve s hlavou v dlaniach. Ešte pred pár minútami, by som tam kľačala s ním a utešovala ho, ale teraz som bola rada, že som od neho už tak ďaleko.

Asi po hodine čo sme kráčali, nevedmo kam, sme narazili na nejaký hotel. Bol hoci starý, ale vyzeral ešte celkom schopne. No väčšie problémy mi robili peniaze. Žiadne nemáme a ja nenechám moje deti spať vonku.

„Bell, tam nemôžeme, nemáme peniaze...“

Šepol nešťastne Julien a ja som si len ustráchane povzdychla

„Ja mám peniaze.“

Zasmrkal z ničoho nič Derek. Všetci sme sa na neho spýtavo pozreli.

„Dala... dala mi ich Alice...“

Zašepkal a hneď na to spustil plač. Bože... nevytrpeli si tie deti dosť? A teraz ešte takýto šok... Vzala som si môjho Dereka na ruky, podal mi peniaze a pevne ma objal okolo krku. Pristupovali sme ku hotelu. Už sme nikomu a ničomu neverili. Pani čo tam bola nás milo privítala a veselo nám dala jeden apartmá, kde boli dve manželské postele, jedna detská a taktiež pohovka. Bývali sme už aj v horšom, takže nám to vôbec nevadilo.

Keď sme prišli do izby všetky deti si išli ľahnúť. Mishell s Adrienom do jednej manželskej, Derek s dvojičkami do druhej a Julien po dlhom mojom prehováraní, pretože chcel byť gentleman a chcel mi nechať poslednú posteľ a že on by spal na pohovke, ale nakoniec po dlhšom prehováraní povolil a tiež si išiel ľahnúť. Posadila som sa na pohovku, objala si kolená rukami a začala sa mierne pohupovať dopredu a dozadu. Dnes už nie som silná... dnes, už nie...

12. kapitola

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ďalekohľad lásky - 11. kapitola: