Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 4. kapitola

08.12.2011 (07:00) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2069×

Jake sa celý čas o mňa staral dokonalo. Celý večer sa odo mňa ani nepohol. V La Push bol taký malý večierok pri ohni a zišli sa tam naozaj všetci. Najviac ma potešili Embry s Quilom, tí dvaja sú naozaj čísla. Už dlho som sa takto nebavila. U Jacoba doma som zostala ešte celú sobotu a večer ma Jake odviezol domov s prísľubom, že v pondelok pôjdeme spolu do kina.

Poobede v sobotu mi prišla SMS s oznamom, že Jessica má doma párty. Neviem, čo mi tým chceli naznačiť. Jedine to, že si chcú zo mňa znova vystreliť. Spomienka na Jessicinu párty ma priviedla na myšlienky, čo asi tak robí Edward, ale keďže súhlasil, že sa u tej primadony zastaví, tak je určite tam.

Ležala som na svojej posteli a spomínala som na to, ako to predtým bolo úplne inak. Pred maminou nehodou. Edward na mňa nebol vôbec zlý, dokonca by som povedala, že bol priateľský. Spomienkami som sa vrátila ku dňu, keď som sa s Edwardom stretla prvýkrát...

Bol pondelok a tentokrát som prekvapivo nemeškala. Zaparkovala som pred školou a vystúpila som z auta. Po ceste ma pár ľudí pozdravilo a ja som sa pripojila k Angele a Jessice. Angelu som mal vždy rada, vždy keď som potrebovala, mohla som sa na ňu spoľahnúť. Lenže Ang sa dostala na výmenný kurz do Anglicka a zapáčilo sa jej tam, tak tam zostala. Jessicu som tak rada nemala, predovšetkým preto, lebo stále niečo rozprávala a mňa naozaj nezaujímalo kto s kým chodí a kedy je kde párty.

Dievčatá práve o niečom debatovali a mňa zaujalo strieborné Volvo, ktorého majiteľ bol asi ten najkrajší človek akého som kedy videla. Mal na sebe tmavé nohavice, čiernu košeľu a šedý kabát. Na tvári mu hral nezaujatý výraz a v jeho bronzových vlasoch sa jemne pohrával vetrík. Najviac ma však zaujali jeho oči, ktorých som nevedela určiť farbu, ale pozeral sa na mňa a ja som z toho bola trošku rozpačitá. Usmial sa na mňa a odišiel z parkoviska.

V škole som ho potom v ten deň nestretla, ale parkoval hneď vedľa mňa. Nebola by som to ja, keby som mu nenabúrala auto. Chvalabohu, nebolo to nič hrozné, len som mu škrkla nárazník. Tváril sa, že mu to nevadí, ale v očiach mal vpísaný hnev. Neskôr mi cez hodinu biológie vysvetlil, že je to jeho milované autíčko, a že ho mrzí, ak som si jeho správanie zle vysvetlila. Dokonca trval na tom, že opravu zaplatiť nemusím, ale ja som mala svoje zásady a opravu som mu zaplatila. Správal sa ku mne priateľsky a ja som spriatelila aj s Alice a Emmettom.

Lenže po tej nehode som sa začala správať utiahnuto a nepomáhalo mi ani to, že Cullenovci sa so mnou prestali baviť. Neskôr ma začal Edward napadať slovne a o pár týždňov na to aj fyzicky. Nikdy to nerobil on, ale vždy to nechal na svojich kumpánov. Zrazu sa stal obľúbeným a celú školu poštval proti mne...

Myšlienkami som sa rozutekala až príliš ďaleko. Charlie pozeral televíziu a ja som to už dlhšie vo vnútri vydržať nemohla.

„Ocko, idem sa prejsť. Vrátim sa za hodinu,“ oznámila som mu.

„Zlatko, o chvíľu už bude tma. A zajtra ideš do školy.“ Áno, do toho pekla.

„Prisahám, že sa vrátim čo najskôr.“

Nenechala som ho na to niečo povedať, rýchlo som schmatla bundu a vybehla som von. Pár minút som sa prechádzala v lese a keď sa už začalo stmievať, začala som sa vracať späť. Lenže čím dlhšie som sa vracala, tým väčší pocit som mala, že som zablúdila. Začala som panikáriť.

Bezcieľne som začala utekať a párkrát som spadla, poudierala som si kolená a oškrela si ruky, z ktorých tiekla krv a mne prišlo zle. Oprela som sa o strom a snažila som sa to rozdýchať. Ten smrad soli a hrdze bol neskutočný. Zrazu sa mi zatmelo pred očami a upadla som do sladkého nevedomia.

Carlisle:

Išiel som s Esme na lov, pretože sme to fakt potrebovali. Edward sa rozhodol, že pôjde s nami. Jeho oči už boli úplne čierne a už nevládal viac odolávať. Bežali sme pár kilometrov severne a pri Kanade sme sa zastavili. Tam sme sa rozdelili a každý išiel loviť kam len chcel a čo len chcel. O dve hodiny sme sa mali stretnúť na určenom mieste.

Esme už tam čakala, len na Edwarda sme museli ešte pol hodinu čakať. Nám to nevadilo, trošku sme si s Esme užili ten pokoj, ktorý doma nemáme. Keď sme sa vracali domov, išli sme inou cestou ako sme prišli. Zrazu som na chvíľu zacítil vôňu ľudskej krvi. Bola to len stotina sekundy. Edward sa zastavil a vypleštil na mňa oči. Trošku som nechápal.

„Carlisle, čo nechápeš? Veď aj ty si cítil tú krv, Esme tak isto. Tak čo tu tak stojíme? Poďme zistiť čo to je.“ Toto bol úplne iný Edward akého poznáme posledných pár mesiacov. Bol to ten starý, starostlivý Edward akého poznám už pár desiatok rokov.

Esme sa rozbehla ako prvá a my okamžite za ňou, Edward ju predbehol a o päť sekúnd sa zastavil. Pred nami ležala pri strome šerifova dcéra a z rúk jej tiekla krv. Hneď ako Edward zistil, že je to ona, navrhol, že ju tu máme nechať a chcel odtiaľto odísť. Esme sa na neho prísne pozrela, vzala ju do náručia a bežala s ňou do nášho domu.

Vo vnútri bola len Alice s Emmettom, ktorí boli prekvapení, keď zistili, koho to nesieme. Esme položila Bellu na pohovku a Alice mi priniesla môj lekársky kufrík. Prehliadol som ju a zistil, že pravdepodobne odpadla, lebo jej bolo zle z tej krvi. Alice sa začala o niečom s Edwardom hádať, ale to som už nevnímal, pretože Bella začala otvárať oči.

Bella:

Počula som anjelov, ako sa o niečom hádajú.

„Mali sme ju tam nechať. Robí len problémy...“

„Edward, ako môžeš byť tak hnusný? Veď sa stratila v lese a okrem toho je zranená.“

Edward? Čo robí v lese Edward? A prečo je tu také svetlo? Do očí mi udrelo ostré svetlo. Párkrát som musela zamrkať, aby som si zvykla. A keď som poriadne zaostrila, všimla som si, že ležím na koženej pohovke a som v nejakej prepychovej miestnosti. Bol tam obrovský klavír, polica s knihami, obrovská plazma, Cullenovci, schody... Moment, Cullenovci? Do frasa! Čo robím u Cullenovcov? 

Tak ako? Dúfam, že sa Vám to páčilo. Vyjadrite sa v komentároch.

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 4. kapitola: