Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 8. kapitola


Bella, kroť sa! - 8. kapitola„To dieťa je tvoje!“ zvreskla som naňho a zabuchla som mu dvere pred nosom.

Edward:

Celý víkend som si o Bellu robil starosti. Pre istotu som v sobotou aj v nedeľu večer ju išiel skontrolovať. Aspoň som si bol istý, že dorazí do školy. Hádam nebude mať autonehodu. Moment. Veď ona svoje auto predala. Ale to zaparkované auto pred domom zo včerajška bolo asi nové.

Jednou vecou som si bol na sto percent istý. Ja som sa do nej zamiloval. Po celý ten čas som ju miloval, aj keď som si to nechcel priznať. Napadlo ma, že by som ju mohol pozvať na rande. V hlave sa mi vybavila spomienka, ako ma ona pozvala na rande. Prijal som to, ale potom som sa na ňu vykašľal. Hádam by mi to ona nespravila. Prišla mi taká.. nevinná.

Ako každý iný deň som zaparkoval svoje čierne nablýskané Volvo na školskom parkovisku a Rose so svojím červeným kabrioletom pri mne. Jazz a Emmett vyskočili z auta a hneď sa prilepili ku svojim polovičkám. Ja som stále sám. Vtom sa na parkovisku objavilo terénne sivé Audi. Vedel som komu patrí. Belle. O chvíľu z neho vystúpila a vybrala sa do školy. Na sebe mala rúžovú voľnú blúzku, tmavomodré rifle a botasky. Jej čokoládové oči sa dívali na mňa. Pery sa jej roztiahli do jemného úsmevu. Nádherného úsmevu.

Rozhodol som sa. Po škole ju pozvem na rande. Ak to odmietne, zarmúti ma to. No mohla by mi dať šancu. V ceste mi ale stálo jedno malé tajomstvo – čo som. Som netvor bez duše.

Už bol čas ísť. Počas toho, ako som kráčal po chodbe, som si spomenul, že dnes mám ako štvrtú hodinu občiansku s Bellou. Mal som z toho radosť. Nikdy som sa na hodinu s ňou netešil, ale teraz je to naopak.

 

Čas rýchlo uplynul a už ma čakala občianska. Vstúpil som do prázdnej triedy. Niet živej duše. Sadol som si na svoje miesto a očakával jednu jedinú osobu. Po pár minútach sa zjavila vo dverách. Pomalým krokom došla k lavici a sadla si na stoličku vedľa mňa. Zdala sa mi až priveľmi bledá.

„Ahoj,“ pozdravil som sa. Pozrela sa na mňa a jemne sa usmiala.

„Ahoj,“ opätovala mi pozdrav a potom sa odvrátila. Vari jej vadí moja prítomnosť?

Do triedy sa začali hrnúť žiaci. Ako posledný vstúpil učiteľ. Stále niečo hovoril, ale ja som ho nevšímal. Sledoval som Bellu. Vyzerala, akoby mala každú chvíľu odpadnúť. Bola bledá skoro ako ja. A k tomu ťažko dýchala. Dúfam, že tu neodpadne. Pravdepodobne si to všimol aj učiteľ, pretože prerušil svoj výklad.

„Slečna Swanová, ste v poriadku?“ opýtal sa jej. Bella iba pokrútila hlavou sprava doľava. „Pán Cullen, zobrali by ste slečnu Swanovú na ošetrovňu?“ Ďalšia otázka bola smerovaná už na mňa.

„Samozrejme,“ odvetil som. Postavil som sa. Bella sa o mňa oprela a spolu sme vyšli z triedy. Možno potrebuje len čerstvý vzduch. Došli sme až na koniec chodby. Otvoril som dvere, podržal ich a počkal, kým Bella cez ne prejde. Vyšla von a ja tiež. Posadila sa hneď na prvý schod. Prisadol som si.

„Si v poriadku?“ položil som jej rovnakú otázku ako učiteľ.

„Nie,“ odpovedala slabým hlasom. Zhlboka sa nadýchla. Chcel som sa opýtať, či dnes niečo jedla, ale predbehla ma. „Pôjdem za sestrou na ošetrovňu a vypýtam sa domov.“ V takomto stave chce ísť domov? Veď bez mojej pomoci by ani nedokázala prejsť celú chodbu. Nieto ešte riadiť auto. Postavila sa a zapotácala sa. Vystrelil som na nohy a chytil ju, aby nespadla. Padla mi do náručia. Jej tvár sa nachádzala tak blízko mojej. Stačilo by prekonať krátku vzdialenosť a mohol som ju pobozkať. Ale bolo by to nezdvorilé. Jej srdce bilo ako o život. Radšej som sa odtiahol.

„Odprevadím ťa na ošetrovňu,“ povedal som. Keď som si všimol, že chce namietať, dodal som: „A neopováž sa odporovať.“ Milo som sa na ňu usmial, aby som nevyzeral prísne. Povzdychla si a zahľadela sa do zeme. Stále dívala niekde inde, len nie do mojich očí. Možno sa vyhýbala očnému kontaktu. Aj keď neviem prečo.

Odprevadil som ju na ošetrovňu a počkal som vonku. Bella práve vyšla z dverí.

„Čo tu ešte robíš?“ zaujímala sa. Na chvíľku sa mi zadívala do očí.

„Nemám ťa odviesť domov?“ opýtal som sa.

„Nie, ďakujem.“ Po tretí krát som počul, ako vyslovila slovo ďakujem. Ani štipka irónie.

Vydala sa k svojmu autu. Ľahko som ju dobehol.

„V takomto stave chceš šoférovať?“ Zastavila sa a otočila smerom ku mne. Zodvihla hlavu, aby mi videla do tváre.

„Už je mi lepšie. Nemusíš si robiť starosti.“ Pre seba si ešte dodala: „Ak si nejaké robíš.“ No ja som to počul. Vďaka skvelému upíriemu sluchu.

„Nechcem, aby si sa niekde zabila.“ Jemne sa usmiala.

„Nezabijem. A keď áno, aspoň budeš mať odo mňa svätý pokoj.“ A pokračovala v ceste ku svojmu autu, ktoré sa nachádzalo už len pár metrov ďalej. Tou otázkou ma vyviedla z miery. Budem mať od nej pokoj? Ak by zomrela, už len pomyslenie na to je hrozné, chcel by som zomrieť aj ja. Ona je môj svet, stredobod môjho vesmíru.

Zaťukal som na okienko jej auta, pretože už sedela dnu a pripravovala sa k štartovaniu. Okienko stiahla a čakala, čo poviem.

„Daj si pozor,“ šepol som. Je neskutočne tvrdohlavá. Ju by som neprehovoril. Kútiky úst sa jej troška nadvihli. Okienko zatiahla, naštartovala auto a odfrčala na ňom preč. Vrátil som sa späť do triedy.

 

Po škole som chcel Bellu pozvať na rande, ale nebola tu. Odviezol som domov bratov a vybral som sa k nej. Po ceste som jej kúpil v kvetinárstve kyticu červených ruží. Dúfam, že ju potešia. Ženy vraj zbožňujú kvety a bonboniéry.

Zastavil som pred jej domom. Vzal som kyticu do ruky, zhlboka sa nadýchol, akoby ma čakala nejaká náročná úloha, a vystúpil z auta. Pomalým krokom som podišiel k dverám. Zazvonil som na zvonček. Čakal som minútu, než sa dvere otvorili. Stála v nich Bella.

„Ahoj,“ pozdravil som sa a usmial sa na ňu. „Nešla by...“ Pohľadom som sa zastavil na jej vypuklom bruchu. Z pier jej uniklo tiché sakra.

 

Bella:

Keď som prišla domov, ľahla som si do postele. Bruško mi za víkend vyrástlo o niekoľko centimetrov. Nebolo to normálne. Ak by to dieťa bolo Edwardovo, nemala by som sa čomu čudovať. Vlastne, to dieťa musí byť jeho. On nie je človek, takže to dieťa môže byť to isté, čo on. Nosím pod srdcom malého upíra alebo človeka? Síce to nebolo dôležité, ale bola som zvedavá. Je jedno, čo to je. Ja to malé milujem. Obetovala by som kvôli nemu aj svoj život. Je to moje dieťatko. Vďaka nemu som posledné dni nič nejedla. Všetko, čo som prehltla, som hneď aj vyvrátila.

Dnes som sa pokúšala niečo uvariť. Počas môjho kuchtenia ma vyrušil zvonček. Položila som na kuchynskú linku kuchársku knihu, vypla oheň na sporáku a pribehla k dverám. Otvorila som ich a stál tam ten, koho by som najmenej očakávala. Edward. Vedela som, čím je, no aj napriek tomu som sa ho nebála. Bol až nadprirodzene krásny. Jeho bronzové vlasy rozhádzané na všetky svetové strany, zlaté oči a tá jeho vôňa... Bol proste dokonalý. Premeriavala som si ho pohľadom. V ruke držal kyticu nádherných červených ruží.

„Ahoj,“ pozdravil sa zamatovým hlasom a usmial sa tým svojím nádherným úsmevom. „Nešla by...“ Zastavil sa uprostred vety. Všimla som si, kam sa pozerá. Na moje brucho.

„Sakra!“ zamrmlala som nepočuteľne. Na sebe som mala tielko, ktoré dokonalo obtiahlo moje vypuklé brucho. Toto sa nemalo stať. Nikdy sa o tomto nemal dozvedieť. Už nemám šancu to pred ním utajiť. Vie, že som tehotná. Môže to vytrúbiť celému mestu. Som v koncoch. Musela som zachovať normálny výraz a nezrútiť sa.

„Ty si... Ty si tehotná?“ opýtal sa nechápavo. To nevidí moje brucho? Dôkaz má rovno pred sebou.

„Nie, kdeže,“ povzniesla som ironicky. Založila som si ruky hrudi.

„Môžeš prestať s tou iróniou?“ položil mi ďalšiu otázku.

„Môžeš odísť?“ Zarazila som ho, ale s otázkami nedal pokoj.

„Ako dlho? Veď v piatok ešte nič vidno nebolo,“ zamyslel sa.

„Teba do toho nič nie je,“ odsekla som.

„Kto je otcom?“ Ako si dovoľuje niečo také sa pýtať? Vlastne, on je otcom. Má právo to vedieť. Ale určite mi nebude veriť.

„A načo si vlastne prišiel?“ ignorovala som jeho otázku.

„Chcel som ťa pozvať na rande. Čie je to dieťa? Vie ten dotyčný o tom?“ On ma chcel pozvať na rande? Mňa? Po tom všetkom? Zahrialo ma u srdca. Predstava, že by som s ním šla na rande... Musela som na to zabudnúť. To sa nikdy nestane.

„Vážne chceš vedieť, kto je otcom?“ Dochádzala mi už trpezlivosť. Bola som na kraji nervového zrútenia. Tento rozhovor ma úplne vyčerpal.

„Áno!“ povedal už naštvaným tónom.

„To dieťa je tvoje!“ zvreskla som naňho a zabuchla som mu dvere pred nosom. Už som to nezvládla. Oprela som sa chrbtom o dvere a zviezla sa k zemi. Po lícach mi tiekli dva vodopády sĺz. Nemohla som to zastaviť. Vnímala som ako klopal na dvere, ale čo hovoril, som cez vlastné vzlyky nepočula.

Po pol hodine som sa uráčila vstať. Otvorila som dvere, aby som sa uistila, že už odišiel. Nebol tu. Ani jeho auto. Vďakabohu. No pred dverami na rohožke nechal tú kyticu. Zodvihla som ju a privoňala si. Voňali nádherne. Ale nie tak dobre, ako Edward. Nie! Musím naňho zabudnúť. Pre nás oboch by bolo lepšie, ak by sme sa nestretávali. Bolo by dobré, ak by som sa odsťahovala. Ale kam?

Opäť som si privoňala k tým ružiam. On ma chcel pozvať na rande. Mňa. Po tom všetkom, čo som mu spravila. Predstavila som si, ako by to dopadlo, ak by som nebola tehotná. Na malilinkú chvíľku som to dala za vinu tomu malému. Náhle som ucítila pohyb a následne bolesť v bruchu. Ono za to nemôže. Vlastne, ak by som nebola tehotná, nikdy by som sa nezmenila. Aj tak, Edward by si zaslúžil lepšie dievča, ako som ja.


Túto kapitolu chcem venovať mojím skvelým kamarátkam LittleSmiley a Zuzike a mojej vernej čitateľke martina946. :)


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 8. kapitola:

 1
30.08.2013 [1:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.08.2013 [9:46]

LittleSmileyEmoticon Emoticon Tak doufám že už píšeš další. Emoticon No když jsem se konečně, Emoticon dokopala k tomu abych napsala jeden komentář, tak se trochu rozepíšu Emoticon
Ani nevíš jak jsem se na tuhle kapitolu těšila. Víc než na ostatní, a to hlavně kvůli tvému napínání. Emoticon I když jsem Bellu strašně dlouho nesnášela, bylo mi jí v téhle kapitole i trošku líto (i když si to možná maličko zasloužila. Emoticon) Ale Edík mě zase dostal Emoticon Emoticon Nechci tu psát romány tak to už radši ukončím, takže zkrátka miluju jak píšeš ale to už víš a moc ti děkuju za věnování. Emoticon Emoticon

25.08.2013 [23:55]

AfroditaAliceCullenjéééé!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. Smiley :)
25.08.2013 [20:58]

rychlo pokracko plsss Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

25.08.2013 [17:42]

chloesuper Emoticon

4. Pegi
25.08.2013 [11:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Izza
25.08.2013 [11:00]

Boze krasa rychlo dalsiu prosim neviem sa dockat *_* snad este bude veela kapitol ^^ :)* :3 <3

25.08.2013 [10:16]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. BabčaS
25.08.2013 [10:01]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!