Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 20. kapitola

Edward a Bella


Bella, kroť sa! - 20. kapitolaZodvihla som pohľad a pozrela sa do známej tváre. Colin.

Neviem, či by som zvládla jedáleň preplnenú žiakmi, do ktorých by som sa mohla zahryznúť. Radšej som sa vybrala ku svojej skrinke. Celý čas som hľadela do zeme a premýšľala nad svadbou, aby som nemyslela na bijúce srdcia a zvuk kolujúcej krvi, ktorý ma privádzal do šialenstva.

Zahla som za roh a narazila do chlapčenskej hrude. Nie že by ma to bolelo, to skôr dotyčného. To ja som tu z mramoru.

Zodvihla som pohľad a pozrela sa do známej tváre. Colin.

„Prepáč,“ povedala som. Nadýchla som, ale to som robiť nemala. Do nosa ma udrela nádherná vôňa. Voňal tak sladko. Ako jahody so šľahačkou. Hmm... V hrdle som mala roztavené olovo.

„Nie, to ty prepáč,“ oponoval. Vtom sa mi vnukol dokonalý plán. V duchu som sa diabolsky zasmiala. „Takže už si zdravá?“ opýtal sa, pretože panovalo trápne ticho .Tou otázkou načal konverzáciu. Iba som prikývla. „Zdá sa, že si krajšia ako pred tým. Prospelo ti to.“ Usmiala som sa naňho žiarivým úsmevom. Srdce mu vynechalo úder. Čo iné som mohla očakávať? Presne o tom mi šlo.

Pamätala som si, čo všetko som mu spravila, tak možno po ospravedlnení bude viacej pozvoľný.

„Colin, viem, že som ti ublížila. Nechcela som a chcem to napraviť,“ povedala som a pozrela sa mu do očí. Číre klamstvo.

„Takže ma stále miluješ?“ Ách, túto otázku nenávidím.

„Samozrejme.“ Zbadala som záblesk v jeho očiach.

„Veď chodíš s Cullenom, nie?“ nadvihol jedno obočie. Môj mozog začal pracovať na plné obrátky. Nesmiem ani chvíľu zaváhať.

„To je len akože. S ním nič nemám,“ pousmiala som sa. Jednou rukou sa oprel o skrinku a tiež sa usmial.

„Takže si voľná?“ Prikývla som. Naklonila som sa k nemu bližšie.

„Čo keby sme sa stretli po vyučovaní za školou?“ navrhla som ticho, že ma ledva počul. Oči mu žiarili šťastím. Chlapče, veľmi sa neteš. Nevieš, čo ťa ešte čaká. Pokýval hlavou ako poslušný psík. Pohľad mu skĺzol trocha nižšie. Čistý chlap. Ale aspoň mi to vychádza. „Tak sa maj,“ šepla som a poslala mu vzdušnú pusu. Zachvel sa a ja som ladným krokom a s víťazoslávnym úsmevom na perách vykročila smerom do triedy.

 

Sedela som na svojom mieste v triede, ktorá bola plná. No chýbala tu jedna osoba. Edward. Kde, do pekla, trčí? Hodina sa síce už začala, ale učiteľovi ešte potrvá, kým príde do triedy. No Edwarda niet.

Keď do triedy vstúpil učiteľ, začala som mať obavy, že sa mu mohlo niečo stať. Alebo sa azda stalo niečo našej dcére a on súrne odišiel? Ale to by mi dal vedieť, nie? Určite to bude mať nejaké logické vysvetlenie a keby to bolo dôležité, Alice alebo niekto iný by mi dal vedieť.

Snažila som sa nemyslieť na Edwarda. Pri spomienke na Colinovu vôňu, tlkot jeho srdca a kolujúcu krv to bolo celkom jednoduché. No teraz som sa zas musela ovládať, aby som nikoho nezabila.

Našťastie sa nič nestalo. Hodina prebehla v poriadku. Ako posledná som vyšla z triedy a vybrala sa k zadnému východu od školy. Došla som na určené miesto, kde ma mal Colin už čakať. Aj čakal. Opieral sa o stenu budovy a niečo ťukal do mobilu. Keď som sa zjavila, mobil okamžite odložil a svoju pozornosť venoval len a len mne.

Zastala som tesne pred ním. Chlapec si myslel, že sa možno vrhnem na jeho pery. Ale je na veľkom omyle. Našťastie tu nikto nebol, takže som mala skvelú príležitosť. Chytila som ho pod krkom a pritlačila ku stene školy.

„Ak si si myslel, že medzi nami niečo bude, mýlil si sa. S tebou už nikdy nechcem mať nič spoločné,“ zašepkala som mu chladným hlasom pri uchu. Pery som v sekunde mala pri jeho krku. Nasala som do nosa tu vôňu a náhle som videla cez červenú hmlu. Prestala som sa ovládať, ožívalo to zviera vo mne.

Moje zuby prešli jeho kožou neuveriteľne ľahko ako nôž maslom. Začala som sať z neho tú blahodarnú tekutinu. Chuti oveľa lepšie ako voňal. Zároveň bol miliónkrát chutnejší ako ten jeleň. Nemohla som sa nabažiť jeho krvi. Pila som z neho, akoby som už nelovila večnosť.

„Bella, nie!“ začula som hlas a odtrhla sa od svojej koristi. Zavrčala som na dotyčného, ktorý ma vyrušil pri love.

Bol to Edward. Zrazu hmla zmizla a ja som si začala všetko uvedomovať. Pozrela som sa do Colinovej tváre bez života. Pustila som ho a jeho bezvládne telo padlo na zem. Moje zakrvavené ruky sa začali samovoľne triasť. Ja som práve zabila nevinného človeka. Som netvor, preblyslo mi hlavou. Ruka mi vstrelila ku ústam.

Kolená sa mi podlomili a ja som na ne padla. Zabila som človeka. Z úst mi unikol vzlyk, keďže upírom netiekli slzy, bol to taký plač bez sĺz. Ľutovala som svoj skutok neskoro. Naozaj som bola ešte príliš mladá. Edward mal pravdu, nedokázala som to.

Čakala som, že ma objímu dve silné ruky, ale márne. Keď som sa pozrela na Edwarda, stál na tom istom mieste. Začínala som mať zlý pocit. Ani sa nedivím. Veď som zabila človeka! Len nechápem, prečo tam Edward len tak stál. Prečo ma neobjíme a nepovie, že všetko bude v poriadku? To by som teraz potrebovala. Potrebujem jeho ako svoju oporu.

To ticho ma ubíjalo. Prečo aspoň niečo nepovie? Možno ma začne nenávidieť preto, že som zabila človeka?

Náhle vytiahol mobil z vrecka a priložil si ho k uchu. Otočil sa, no ja som videla, že jeho pery sa stále pohybujú, aj keď som nič nepočula, pretože hovoril tak ticho. A to mám dokonalý sluch.

Keď Edward ukončil hovor, konečne ku mne prehovoril. Ale nebolo to to, čo by som očakávala.

„Choď do auta,“ povedal hlasom ostrým ako žiletky. Nebola tam ani štipka citu. Poslúchla som ho a upírskou rýchlosťou som dobehla k autu, do ktorého som hneď naskočila. Čakala som niekoľko minút schúlená na zadnom sedadle, kým sa Edward vrátil. Vôbec sa ku mne už neprihovoril. Čakala som, že sa aspoň spýta, či som v poriadku, aj keď tá otázka by sa v tejto situácii dala považovať za hlúpu.

Naštartoval a autom sa vybral domov. Celá cesta prebehla v tichosti. Občas sa na mňa pozrel v spätnom zrkadle, zatiaľ čo ja som ho pozorovala celý čas. Vystúpila som z auta a pomalým krokom sa doplazila k domu. Rýchlo som prebehla cez obývačku až do našej izby. Zavrela som sa do kúpeľne, vyzliekla sa a vliezla do sprchového kúta. Poriadne som sa poumývala, akoby som tým mohla zmyť zo seba tú vinu, tú vraždu.

Keď som bola dostatočne umytá a oblečená v rifliach a fialovej kockovanej blúzke, zišla som bez slova do obývačky, kde ma už čakali Esme, Alice a Rose s Renesmee, ktorú som si hneď vzala do náručia a aj s ňou sa posadila na gauč. Môj malý anjelik.

Usmievala sa na mňa a odhaľovala tým svoje drobné perličky. Aj napriek tomu, čo sa stalo, som sa nemohla neusmiať. Ona mi prinášala radosť do života. Bez nej by som tu nedokázala existovať.

 

Zvyšok dňa som trávila s Renesmee. Keď už bola unavená, uložila som ju spať a zavrela sa v našej izbe. Edwarda som odvtedy nevidela. Neskutočne mi chýbal. Chýbalo mi jeho objatie, dotyky, bozky, slová,...

Zahliadla som ho až ráno. A to pri nastupovaní do auta pred domom. Áno, rozhodla som sa ísť do školy. Aj keď som spravila obrovskú chybu vo svojom živote, no nikdy by som to už nedokázala urobiť. Predstava, že by som obyčajnému človekovi vzala život mi naháňala strach. Jeden skutok ma dokázal tak veľmi poznamenať. Ani neviem, čo som si myslela, ako by to bolo po tom, ako som zabila Colina. Síce som ho nemilovala, ale prišlo mi ho ľúto. No on ma miloval, vždy ma podporoval. Ranilo ho, keď som ho zo dňa na deň opustila. Nezaslúžil si zomrieť.

Sadla som si na zadné sedadlo kabrioletu a sledovala Edwarda, ktorý sedel už vo svojom Volve. Chcela som sa ho dotknúť, chcela som opäť ochutnať jeho mäkké a jemné pery. Bol tak blízko a zároveň tak ďaleko.

S nikým som sa ešte nerozprávala. Občas som niečo zamrmlala Renesmee, ale inak nič. Takže aj cesta do školy prebehla v tichosti. Rose zaparkovala na parkovisku pred školou a Edward pri nás. Ako aj včera. Všetci sme vystúpili. Alice sa nalepila k Jasperovi a Rose zasa k Emmettovi. Avšak Edward sa na mňa ani nepozrel. Včera sa odo mňa nechcel odtrhnúť a dnes sa tvári, akoby ma ani nepoznal. Asi by som sa s ním mala porozprávať, len neviem, kedy budem mať možnosť. Aby mi neušiel.

Kráčali sme ku škole aj v nej vzdialený od seba dva metre a väčšina žiakov si to všimla. Všeličo si o nás šuškali. No ja som na svojej tvári mala kamennú masku, nikto mi nemohol z tváre vyčítať, ako sa cítim.

 

Edward celý čas so mnou v škole nerozprával. Ubíjalo ma to. Trpela som ako ranené zviera.

Keď som na obede v jedálni prechádzala okolo skupinky chlapcov, jeden na mňa zvolal: „Hej, cica! Dlho si sa mi neozvala!“ Očakávala som, že na toho chalana vyletí a zastane sa ma, no on iba sedel so svojou rodinou a prizeral sa na mňa.

Musela som sa s ním porozprávať, muselo sa niečo stať, keďže sa tak ku mne chladne chová. Je to azda pre to, že som niekoho zabila? Bude mi to musieť vysvetliť, inak sa zbláznim. Ak by sme mali viesť takýto vzťah, tak to rovno môžem umrieť.

 

Večer som sedela v obývačke a nemo civela na televízor.

„Idem na lov,“ začula som Edwardov hlas, ako niekomu povedal. Toto bola dokonalá príležitosť. Zahliadla som už len ako prebehol cez obývačku von. Rýchlo som sa rozbehla za ním. Bola som síce rýchlejšia ako on, ale chcela som sa s ním porozprávať ďalej od domu, chcela som súkromie. Preto som bola pozadu.

Boli sme už dostatočne ďaleko.

„Edward!“ zvolala som naňho. Nereagoval. Pobehla som kus rýchlejšie a skočila po ňom, takže sme obaja dopadli na zem tak, že som ležala na ňom. Konečne som sa ho aspoň dotkla. Bolo to akoby ste si po dlhej dobe diéty dali čokoládu.

Edward ma zo seba stiahol a prudko sa postavil na nohy. Tiež som sa postavila.

„Čo chceš?“ spýtal sa ostro. Moje srdce ma bolelo. Prečo sa so mnou tak rozpráva? Pretože som netvor?

„Vysvetlíš mi, o čo tu ide?“ opýtala som sa ho ako prvé. Nechápavo sa na mňa pozrel.

„Čomu nechápeš?“

„Prečo sa ku mne tak správaš? Urobila som ti vari niečo?“ Bola som v koncoch.

„A ty sa ešte pýtaš?!“ zasyčal a mňa to vyviedlo z miery. Taký ku mne nikdy nebol. Až na naše prvé stretnutie. „Po prvé, počul som tvoj rozhovor s ním. Ty si ho milovala a aj naďalej miluješ! Po ďalšie, hanbíš sa povedať niekomu, že si so mnou zasnúbená! Si so mnou len kvôli sexu a nášmu dieťaťu?!“ Vyrazil mi tým dych.

 

Edward:

„Prečo sa ku mne tak správaš? Urobila som ti vari niečo?“ opýtala sa ma. Ešte sa aj pýta? Ruky som zaťal v päsť, aby som niečo nezdevastoval. Celé som si to dokonalo pamätal.

Sedel som v jedálni aj so svojimi súrodencami a čakal som na Bellu. Zatiaľ si viedla dobre. A ja tupec som si myslel, že to nezvládne.

Do jedálne vstúpila Jessica, ktorá pohľadom vyhľadala mňa. Jej myšlienky ku mne razom doľahli a mne sa div neotvorili ústa od šoku. Bella povedala, že ten prsteň je jej starej mamy? Ako niečo také vôbec mohla povedať? Azda sa hanbí niekomu povedať? Ja by som to kľudne vykričal celému svetu!

Postavil som sa a vyšiel z jedálne, no za dverami som sa zastavil. Začul som rozhovor Belly a toho hnusného Colina.

„Zdá sa, že si krajšia ako pred tým. Prospelo ti to,“ povedal jej a ja som mal chuť zavrčať. Ako sa len opovažuje vôbec sa s ňou rozprávať?! Jeho myšlienky na ich spoločné chvíle boli pre mňa mučivé. Z jeho mysle som uvidel, ako sa naňho usmiala žiarivým úsmevom. Ten úsmev mohla venovať len mne!

„Colin, viem, že som ti ublížila. Nechcela som a chcem to napraviť.“ Div mi nevypadli oči z jamiek. Počujem dobre?

„Takže ma stále miluješ?“ opýtal sa jej a ja som sa v duchu modlil, len aby odpovedala záporne. Aj by mala, veď miluje mňa! Povedala mi to do očí a spečatila to zasnúbením.

„Samozrejme,“ šepla. Zalapal som po dychu. Nemohol som uveriť, že to vyslovila nahlas.

„Veď chodíš s Cullenom, nie?“ Chodí? Ona je so mnou zasnúbená! Ale už si nie som istý, či je to z čírej lásky.

„To je len akože. S ním nič nemám.“ Azda snívam? Toto nemôže byť pravda! Iba ak nočná mora. To nebola nočná mora, bol som v pekle. Celý čas mi hovorila do očí, ako ma miluje, ale pravda vyplávala na povrch. Veď som bol jediný muž, s ktorým sa po premene stretla. Možno ma mala rada, ale milovala jeho. Už len predstava na to ma ubíjala, skutočnosť bola stonásobne horšia.

„Takže si voľná?“ V myšlienkach som videl, ako prikývla. To som už nevydržal a vybehol som zadným východom von zo školy do lesa. Miešali sa vo mne rôzne pocity, ako hnev, smútok, nenávisť a bolesť.

Ako mi to mohla spraviť? Ako mi mohla klamať? Myslela si, že ich nebudem počuť a bude s ním mať vzťah? Tak či tak by som sa to dozvedel. No musela mi klamať? Keby na začiatku povedala o svojich skutočných citoch, možno by som to zvládal lepšie.

„Po prvé, počul som tvoj rozhovor s ním. Ty si ho milovala a aj naďalej miluješ! Po ďalšie, hanbíš sa povedať niekomu, že si so mnou zasnúbená! Si so mnou len kvôli sexu a nášmu dieťaťu?!“ opýtal som sa ostro. Sám neviem, čo som k nej pociťoval. Možno nenávisť. Ale láska stále pretrvávala. Je jedno, čo sa udeje, budem ju milovať do konca svojej existencie a to už nedokážem nijako zmeniť.


Troška dlhšia kapitola ako obvykle. Naše hrdličky majú takú malú hádku. Opäť. :D
Dúfam, že sa Vám páčila. Budem rada, ak zanecháte komentár. :)
Taká malá informácia. Pomaly sa blížime ku koncu poviedky (čaká nás max. 5 kapitol). 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 20. kapitola:

 1
23.11.2013 [23:05]

LittleSmiley Emoticon Jestli mi okamžitě neřekneš co bude dál tak ti ostříhám všechny vlasy na hlave ._____. Emoticon

20.11.2013 [16:19]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Jana
19.11.2013 [17:13]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Niki
19.11.2013 [11:17]

No ty VOLE !!!!
Husté těším se na další !!!

2. Izza
19.11.2013 [10:50]

Super :O* rychlo proaim dalsiuuuu :33 *-*

19.11.2013 [9:14]

Emoticon Emoticon Emoticon Tahle to utnout v nejlepším!
Honem, honem další.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!