Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 2. kapitola

cccbc


Bella, kroť sa! - 2. kapitolaEdward sa vyberie za príbuznými z Denali. Prajem príjemné čítanie. Alexa

Po diaľnici som sa rútil ako víchor. Obiehal som každé auto. Chcel som byť čo najďalej od nej a jej vône. Chcel som na ňu zabudnúť. Lenže to nešlo. Žeby je ona ta pravá? Tá, na ktorú čakám storočie? Nie! Veď je to obyčajná... Obyčajné dievča! Ktoré nemilujem!

„Panebože, Edward! Čo sa to s tebou deje?!“ zavrčal som sám na seba. Ja som sa pravdepodobne zbláznil. Za všetko môže ona! Kvôli nej utekám do úplne iného štátu. Na iný koniec kontinentu. Prišli sme predvčerom, čiže v sobotu, a ja dnes odchádzam. Viem, vyzerá to divne. No bol som na ňu naštvaný. Neskutočne ma vytáčala.

V mysli som mal totálny chaos.

A čo tým myslel Jasper, že to cíti? Cíti, že ju milujem? Sprostosť!

Snažil som sa prestať na ňu myslieť. Mal som to namierené na Aljašku. Navštívim našich „príbuzných“ z Denali. Nevidel som ich niekoľko rokov. Hádam tam na ňu zabudnem.

 

Emmett:

Edwarda to dievča asi dosť nahnevalo, keďže odišiel. Alebo nie?

Robil som si o svojho brata starosti. Nikdy takto nevyvádzal len kvôli človeku.

„Prečo tak náhle odišiel? Musí mať nejaký dôvod...“ opýtala sa Esme, keď večer sedela na gauči. Bolo sedem hodín večer a Edward sa nám stále neozval.

„To nikto nevie. Len on a Jasper...“ Keď som vyslovil dotyčného meno, hodil po mne vražedný pohľad. Esme sa na neho spýtavo pozrela.

„Prosím, Jasper, povedz všetko, čo vieš,“ žiadala ho. Jasper si povzdychol.

„Ja... Ja sa to len snažím zistiť z pocitov. Isabellina krv ho veľmi láka.“ Povedal len to, čo sme už vedeli. Okrem Esme.

„Kto je Isabella?“ Esme tomu nechápala. S Jasperom sme si vymenili pohľad a sadli sme si k Esme. Každý z jednej strany. O chvíľu sedeli na vedľajšom gauči Alice s Rosalie.

„Isabella Swan,“ jej meno som vyslovil s nechuťou, „je dievča, ktoré chodí na takú istú školu ako my.“ Nejako sa mi nepáčila. Už od prvej chvíle, čo som ju uvidel. „Ale...“ začal som.

„Ale nie je to žiadna krotká ovečka,“ povedala to namiesto mňa Rosalie. Čistá pravda, pomyslel som si.

„A čo sa vlastne stalo? Urobila niečo Edwardovi?“ spýtala sa strápene Esme. So súrodencami som si vymenil pohľady, či jej všetko povieme. Nepatrne sme si prikývli.

„Počas obeda ju Edward sledoval, no keď Emmett povedal, že sa do nej buchol, nahneval sa. Odišiel z jedálne a po pár sekundách aj ona. A počuli sme, že ho pozvala na rande, ale...“

„Aj s ním flirtovala,“ prerušil som Jaspera.

„Ale,“ pokračoval po mojej poznámke Jasper, „odmietol ju. No biológiu majú spolu. A nakoniec súhlasil.“

„Súhlasil?“ vypadlo z šokovanej Esme. Prikývli sme.

„Ale nemyslím si, že to myslel vážne,“ povedala už nezaujato Rosalie, pretože začala venovať pozornosť novému katalógu s oblečením.

Esme sklonila hlavu do dlaní. Nie je veľmi príjemné vidieť, ako vaša vlastná matka smúti.

„Kde je môj syn?“ zavzlykala. Vtom zazvonil Esmin mobil, po ktorom sa doslova vrhla. Po jej tichom Haló? sa v telefóne ozval známy hlas.

„Ahoj, mami, prepáč, že som tak narýchlo odišiel a ani ti nepovedal kam. Idem za príbuznými z Denali. Zdržím sa u nich týždeň. Ne...“ nedopovedal Edward, pretože ho prerušila Esme.

„Edward, prečo si odišiel?“ spýtala sa ho.

„No, krv jedného dievčaťa ma veľmi láka a ja sa bojím, že by som sa neovládol.“ Zdalo sa mi, že v telefóne zavrčal. Ale možno sa mi to len zdalo. „A môžeš mi dať Jaspera?“

Všetci sme sa pozreli na Jaspera. Čo od neho môže chcieť?

„Samozrejme,“ šepla Esme a podala Jasperovi mobil. Ten si ho priložil k uchu.

„Chcem sa porozprávať v súkromí,“ zasyčal Edward. Nechápal som, čo od neho môže chcieť a ani to nesmieme počuť.

 

Edward:

„Už si dostatočne ďaleko?“ spýtal som sa. Nechcem, aby to počúvala rodina.

„Už som pri hraniciach Kanady.“ Dobre, to je dosť ďaleko.

„Počúvaj, čo si cítil?“

„Kedy?“ Panebože, hrá sa na hlupáka alebo ním je? Fakt som na to teraz nemal nervy.

„V minulom storočí,“ povedal ironicky. Zdalo sa mi, že som počul, ako mu to doplo.

„Hnev,“ odvetil. Len?

„A okrem toho?“ opýtal som sa pre istotu.

„Prečo sa pýtaš?“

„Nechaj to tak.“ Ukončil som hovor. Ešte ma čaká aspoň päťhodinová cesta na Aljašku.

 

„Ahoj, Carmen,“ pozdravil som sa po zaklopaní na dvere, keď som konečne došiel k ich domu. Bolo pol jednej v noci. Je veľmi normálne navštevovať známych o polnoci. Iba, ak sú upíri.

„Edward,“ vydýchla Carmen nadšene a na tvári sa jej objavil úsmev. Hneď ma objala.

„Môžem sa u vás týždeň ostať?“ spýtal som sa.

„Samozrejme,“ odpovedala pohotovo a pozvala ma dnu. Keď sa ku mne dostali myšlienky Tanyi... Hneď ako začula moje meno, v hlave jej vírila moja tvár. Do obývačky vbehla ako prvá. Bola nesmierne šťastná, že ma vidí a že má ďalšiu šancu zviesť ma. Preblesklo jej hlavou, že som si možno uvedomil, že ju milujem.

No určite. Nehovorím, že nebola krásna, ale nebola tá pravá.

„Ahoj, Edward.“ Jej blond kučeravé vlasy jej žiarili takisto, ako jej tvár. Nezmenila sa.

Celá natešená podišla ku mne vo fialových minišatách, ktoré si pred chvíľou rýchlo obliekla, a objala ma.

„Ahoj, Tanya,“ povedal som a odtiahol som sa.

Panebože, ten je každým rokom viac sexy, pomyslela si. Preboha, to každá nezadaná žena premýšľa pri mne perverzne? Asi áno.

Radšej som chod jej myšlienok prestal vnímať, lebo sa uberali fakt perverzným smerom.

O chvíľu sa dostavili Kate, Eleazar a Irina. Tiež som sa s nimi zvítal. V obývačke sme sa usídlili na gauči a rozprávali sme sa. Oznámil som im, že sme sa prisťahovali späť do Forksu. Ruština už liezla Rosalie na nervy, tak sme sa vrátili po štyridsiatich rokoch.

Tanyu to potešilo hlavne preto, lebo budem blízko. Kate sľúbila, že raz nás prídu navštíviť.

Vybral som sa do auta po svoj kufor. Vyšiel som z domu, došiel k svojmu Volvu a zobral som z neho svoj kufor. Vrátil som sa do domu a Carmen mi ukázala hosťovskú izbu, ktorá sa na týždeň stane mojou.

„Ideme na lov,“ oznámila mi Kate, keď som si vybaľoval veci z kufra, a mrkla na mňa. Niečo kujú? V hlave si opakovala americkú hymnu a ostatní mysleli na nejaké hlúposti. Kašľal som na to.

Zobral som uterák a sprchový gél. Zavrel som sa do kúpeľne. Konečne som zo seba strhol oblečenie, ktoré ešte bolo trocha nasiaknuté Isabelliným pachom. Neskôr ich spálim.

Vliezol som do sprchového kúta a pustil som na seba vlažnú vodu. Snažil som sa prestať myslieť na ňu...

Keď som bol hotový, vyliezol som zo sprchy a okolo pása som si obviazal uterák. Vyšiel som z kúpeľne. Zmeravel som.

Pri dverách od izby stála Tanya. Ladným krokom prešla ku mne.

„Ách, Edward. Vedela som to. Vedela som, že sa vrátiš ku mne,“ zašepkala a zvodne sa usmiala. Nahla sa ku mne a pobozkala ma na pery. Odtiahol som sa.

„Tanya...“ začal som, no priložila mi ukazovák na pery.

„Pššššt, medvedík. Ja viem. Ešte nie si pripravený. Ale ja si na teba počkám. Kľudne aj storočie.“ Pomaly ukazovákom prešla z pier na hruď. Zastavila sa až pri okraji uteráka. Zahryzla si do pery a potom odišla. Máte šťastie, že ste nevideli, čo jej vtedy behalo hlavou.

Medvedík? To si zo mňa robí srandu?

Vôbec jej nevadilo, že som bol len v uteráku. Skôr sa jej to páčilo. To neexistuje miesto, kde budem mať pokoj?

Rýchlo som zavrel dvere a obliekol som sa do čistej košele a riflí.

Cvak. Zrazu mi doplo, prečo všetci okrem Tanyi odišli. Mysleli si, že som sa vrátil kvôli nej a že na to možno vlietneme. Na to nech zabudnú...

Nemal som nič na práci, tak som sa rozhodol spáliť to oblečenie. Samozrejme, že vonku. Predsa nechcem zasmradiť dom. Tak som aj urobil.

Keď som sa vrátil do mojej izby, zvalil som sa na posteľ. Bol som zavŕtaný vo vlastných myšlienkach.

Spomínal som si na minulosť a vtipné momenty. Ako keď Emmett rozbil Esme vázu z dynastie Ming. Vtedy som si fakt myslel, že ho zabije. Ale bol to jej syn. Alebo ako Emmett prvýkrát hral basketbal. Loptu vkuse hádzal do smetného koša, aj keď sme mu vraveli, do ktorého koša má hádzať. No on nám na to povedal, že vraj hádže do koša a je jedno do akého. S Emmettom boli hlavne zábavné chvíle. On bol komikom rodiny. No dokázal byť aj nahnevaný, keď jeho láska – Rose – odmietla sex s ním. To bol preňho horor. Je to ako keď dnešným tínedžerom rodičia zakážu internet a Facebook. V dnešnej dobe má už aj desaťročné dieťa Facebook. To je nenormálne, čo tá dnešná mládež robí.

Tak som sa môj chod myšlienok dostal od rodinných zážitkov až po dnešnú populáciu.

 

Už ubehli takmer dva dni. Často som bol v lese na love alebo zavretý vo svojej izbe. Občas som sa s niekým aj porozprával.

V stredu večer sme si rozprávali zážitky, ktoré sme zažili v posledných rokoch. Najzábavnejšie bolo, ako si Eleazar náhodou kúpil dámske tričko. Videl som to aj v jeho myšlienkach. To bol trapas. Keď sa vrátil domov z nákupu, predviedol sa rodine v novom modrom pohodlnom priliehavom tričku. Dámy spustili obrovský smiech. Jeho žena sa ako-tak prestala smiať a povedala mu, že si kúpil dámske tričko. No nevydržala to a opäť sa smiala. Eleazar by sa vtedy najradšej prepadol pod zem.

Došlo aj na reč, prečo som prišiel. Hovoriť im o Isabelle by nebol ten najlepší plán, tak som si vymyslel hlúpu výhovorku.

„Dlho som vás nevidel a chcel som vás navštíviť.“ Ako som vravel – hlúpa výhovorka. No zhltli mi ju. Našťastie.

Zavrel som sa do izby a sadol si k počítaču. Neovládla má Facebooková mánia ani nič také. Ale nemal som čo robiť.

Vtom mi zapípal mobil. Zodvihol som svoj nový Samsung Galaxy S IV a pozrel sa na displej. Jedna nová správa od neznámeho čísla. Otvoril som ju a rýchlo som očami prebehol text. Nemohol som uveriť vlastným očiam.

Drahý Edward,

hádam sa ti nič nestalo, keďže si už dva dni nebol v škole. Nezabudni, že v piatok máme rande, tak sa naň láskavo dostav. Môžeš ma vyzdvihnúť tak okolo ôsmej. Kde bývam, tak to si hádam vieš zistiť aj sám, keď ja som si sama dokázala zistiť tvoje číslo. Môžeme ísť do baru a potom ku mne. Alebo bar môžeme aj preskočiť. Tak sa maj, chrobáčik.

S pozdravom,

Isabella Swan

Civel som na displej so šokovaným výrazom v tvári. Po prvé – ako si zistila moje číslo? Po druhé – nie je nejaká vtieravá? Po tretie – nie je tak náhodou drzá? Po štvrté – chrobáčik?!

Jedna ma volá medvedík, druhá chrobáčik... To mi niekto bude hovoriť aj myšička?


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 2. kapitola:

 1
21.06.2013 [21:21]

Alexa215nika: Táto poviedka je dočasne pozastavená. Vrátim sa k nej najskôr v auguste alebo v septembri.

5. nika
21.06.2013 [21:01]

No taaak to už fakt chce pokračovanie ked nie tak to skurvene pokašlete !!!!!

4. Pegi
12.05.2013 [17:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11.05.2013 [18:40]

MackenzieCullenSuper kapča Emoticon. Tanya ma štve Emoticon ale Bella to zabila Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Teším sa na ďalšiu kapitolu

2. Jsim
09.05.2013 [17:44]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. martina946
09.05.2013 [15:54]

Alex, ty ani nevíš jak jsem se na tuhle kapitolu těšila. Vážně. Nemohla jsem se jí dočkat. No to ty asi víš, když jsem tě furt otravovala komentářema typu: Kdy bude pokračován toho a toho. Emoticon Emoticon Emoticon Povídka naprosto senzační, když porovnám tuhle Bellu s tou z Neopatovaný lásky, je to rozdíl jako prase Emoticon. Chudák Edward, myšlenky Tanyi museli být teda...ne raději si ani nepředstavovat na co myslela. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Takže Elezar si koupil dámske tričko jo? S tímhle jsi mě odrovnala Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Stejně mě je toho Edwarda líto, jak ho Tayna pojmenovala Medvídek. Grrr. Ta mi vždy lezla na nervy Emoticon Emoticon Bella se mi zdá trochu přidrzlá, ta její sms. Poté bych s ní teda nikam nešla, prý že si má Edward zjistit kde bydlí...tím tedy naštvala i mě. Jedna mu řiká medvidek a druhá chrobaček. To to tedy dopracoval Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Mocinky se těším na další dil Tak ať tu je co nejdřív Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!