Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella, kroť sa! - 14. kapitola

07.10.2013 (09:30) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2859×

Edward:

Bolo viac ako šesť hodín, keď sa mi ozvala Alice. Oznámila mi, že už sú na ceste a za také dve hodiny budú doma. Nemohol som sa na Bellu dočkať. Neskutočne mi chýbala. Veď som s ňou nebol od rána. V obývačke som nervózne pochodoval, čo si všimla celá rodina. Bol sa vážne rád, že Bellu prijali s otvorenou náručou. Rozumela si najmä s Rosalie a Esme.

Dve dlhé úmorné hodiny. Konečne som sa dočkal. Už z diaľky som začul blížiace sa auto. Rýchlo som vybehol pred dom, o chvíľu už Rose zaparkovala so svojím červeným do očí bijúcim kabrioletom. Dobehol som k autu a uvidel spiacu Bellu schúlenú na zadnom sedadle s hordou tašiek. Nečudujem sa, že zaspala. Určite ju tie dve vyšťavili.

„Bože, ty si ale nedočkavý,“ uchechtla sa Rose, ale ja som si ju ani nevšímal. Vytiahol som bezvládnu Bellu z auta a odniesol ju do domu vo svojom náručí. Položil som ju na jej posteľ v mojej izbe. Čupol som si na zem a sledoval ako pravidelne dýcha.

Jemne som sa dotkol končekmi prstov jej líca, načo otvorila rýchlo oči a následne sa usmiala. Pomaly sa posadila, zatiaľ čo ja som sa postavil. Tiež sa postavila, ruky si skrížila za mojou hlavou a náruživo sa mi prisala na pery. Nedokázala som odolať a poddal sa jej. Bol som ako poslušný pes. Mala nado mnou takú moc. Spravil by som pre ňu všetko.

Odtiahla sa a uprene sa mi zadívala do očí. Ja som v tých jej videl šťastie.

„Chýbal si mi,“ šepla a pevne ma objala okolo pásu. Hlavu mala opretú o moju hruď. Vtisol som jej bozk do vlasov.

„Aj ty mne, princezná.“ Začul som, ako jej srdce vynechalo jeden úder. Musel som sa pousmiať. Asi sa jej tá prezývka páči. Po pár sekundách si zívla. Pozrel som sa jej do tváre. „Si unavená. Choď si pospať,“ mal to byť rozkaz, ale skôr to vyznelo ako prosíkanie. Čo so mnou to dievča dokáže urobiť?

Po krátkom zaváhaní prikývla. Prešla ku dverám od kúpeľne, pootvorila ich a obzrela sa smerom ku mne. „Idem do sprchy. Chceš sa pridať?“ opýtala sa a zvodne si zahryzla do spodnej pery. Pozdvihol som obočie a otvoril ústa, že niečo poviem, ale nedokázal som vydať zo seba ani hlásku. Vedel som, že je to stále moja Bella, pretože hneď nato sa začala smiať. Neviem, či tá otázka bol vtip alebo to brala vážne. Keďže jej k tomu neviem čítať myšlienky – malé tajomstvo, o ktorom som jej ešte nepovedal –, je to dosť ťažké.

„Samozrejme,“ odpovedal som na jej otázku a pomalým pohybom som si začal rozopínať košeľu. Teraz ona nasadila šokovaný výraz, ktorý hneď vystriedal víťazný.

„Čakám ťa v sprche,“ mrkla na mňa a zatvorila sa do kúpeľne. Bol som síce upír, ale toto som potreboval vydýchať. Mala nado mnou vážne moc. Moje telo túžilo po nej.

Zdola som začul hlasy mojej rodiny. Presnejšie Rosalie a Emmetta. Keďže všetci vedeli, podľa nášho rozhovoru, k čomu sa schyľuje, chceli nám dopriať súkromie. Lenže Emmettovi sa nejako nechcelo.

„Poď už!“ prikázala mu autoritatívne Rose. Z jej myšlienok som videl, ako si Emm založil ruky na hrudi v protestnom geste.

„Ale ja chcem načúvať!“ odporoval. Čistý Emmett. Rose naňho zavrčala a z jeho mysle som videl, ako ukázala na dvere.

„Padaj von!“ štekla. Nemalo šancu odporovať jej. Čo si povie, to aj dosiahne. Keď chce Emmetta dostať von, tak či tak sa jej to podarí. Buď jej autorita, alebo ho bude vydierať. Emm si sklamane povzdychol a počúvol ju. Dom ostal prázdny, až na nás dvoch. Rozopol som si košeľu a zhodil ju zo seba dole. Nasledovali nohavice a boxerky.

Nahý som vstúpil do kúpeľne, kde bolo na zemi pohádzané Belline oblečenie. Vďaka hluku sprchy ma nemohla počuť, zároveň bola v sprchovom kúte otočená chrbtom ku mne. Mal som teda dokonalý výhľad na jej pozadie. Bolo pre mňa celkom ťažké nevrhnúť sa hneď po nej.

Upíriou rýchlosťou som sa dostal za ňu do sprchového kúta, ktorý bol dostatočne veľký. Jemne som sa dotkol ramena svojimi prstami, na čo sebou mykla. Prešiel som prstami z jej ramena po paži, až som sa dotkol končekov jej prstov. Pod mojím dotykom sa zachvela.

Pootočila hlavu a pozrela sa mi do tváre tými čokoládovými očami, do ktorých som sa zamiloval. Musel som sa trocha skloniť, aby sa dotkla svojimi mäkkými perami tých mojich. Prešlo mnou vzrušenie. Bola to ako časovaná bomba, ktorú stačilo aktivovať jedným bozkom. Oprela sa o moju chladnú hruď svojím teplým telom. To už voda stekala nielen po nej, ale aj po mne.

Jednou rukou ma držala za líce, ako sme sa bozkávali, ako sa naše jazyky preplietali. Druhou rukou mi zašla do vlasov, keď som jej chladnými prstami prešiel od dekoltu, pomedzi prsia, až k pupku. Zároveň slastne zavzdychala pomedzi bozky. Napätie a vzrušenie medzi nami naberalo na intenzite.

***

Bella celú noc spala v mojom náručí na posteli. Včerajší večer ju asi ešte viac vyčerpal, pretože spala dlhšie ako obvykle. Áno, včera mi dala príkaz, aby som každý deň povinne chodil do školy. Ale nechcel som, žeby sa prebudila sama v posteli. Preto som nepočúvol jej rozkaz a namiesto seba som do školy poslal Rose. Rodina sa po večernom love v noci vrátila, no s nikým som sa ešte nerozprával. Nepohol som sa od Belly ani o milimeter.

Okolo desiatej ráno je srdce začalo rýchlejšie byť, takže som okamžite vedel, že už nespí. Aj keď bola otočená chrbtom ku mne. Niekoľko minút sa nehýbala, možno sa chcela tváriť, že ešte spí. Ale mňa moja zlatá neobalamutí.

„Dobré ránko, princezná,“ šepol som jej do ucha a ona sa jemne zachvela. Celým telom zakrytým plachtou sa ku mne obrátila.

„Dobré.“ A pobozkala ma na pery alias raňajší bozk na prebudenie. Schúlila sa v mojom náručí, akoby tam chcela zostať celú večnosť.

„Nemáš v pláne vstať?“ opýtal som sa jej, na čo ona iba pokývala hlavou zľava doprava. Oči mala zavreté. Zasmial som sa.

„Už sa ma nikdy nezbavíš,“ šepla s úsmevom. Chvíľu ležala, keď sa náhle rýchlo posadila a pozrela na mňa so zamračeným výrazom. „Nemal by si byť náhodou v škole?“ Pozdvihla jedno obočie.

„Nechcela si tak náhodou zostať v mojom náručí? To ma oprávňuje nechodiť do školy,“ odpovedal som a nasadil nevinný výraz. A k tomu som mal pravdu. Chvíľu na mňa hľadela, potom sa postavila a plachtu si pridržiavala na prsiach.

„Komu ste čo povedali? Ohľadom toho, že nie som v škole.“ Nervózne si zahryzla do pery. Vedel som to rozlíšiť.

„Povedali sme len, že si vážne chorá,“ povedal som. Bella si vydýchla. Vrátila sa ku mne do postele a pritúlila sa. Usmiala sa na mňa tým jej nádherným úsmevom.

„Dobre, dnešok ti odpúšťam. Ale zajtra pôjdeš pekne do školy,“ prikázala a pobozkala ma na pery. Nechcela sa odo mňa odtrhnúť, natisla sa na mňa celým svojím telom. Jemne som jej zavrčal do úst. Bolo pre mňa ťažké sa ovládať a neodolať jej.

Začal som ju zo seba sťahovať. Nebol práve ten najlepší čas na to, keďže sa v dome nachádzala aj Esme, ktorá už Belle pripravovala raňajky. V mysli na mňa kričala, aby som Belle už dal pokoj, že určite je už veľmi hladná. Akoby to ona vedela. Nedávam jej to za zlé, je len príliš starostlivá a dohliada na ľudské potreby.

Bella sa na mňa pozrela sklamaným pohľadom.

„Ty ma už... nechceš?“ opýtala sa so smútkom v hlase. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Ja som ale debil! Ešte ju dovediem k plaču. Sadla si ďalej odo mňa a nešťastne si povzdychla: „Určite je to preto, že som tučná.“ A pritom sa zadívala na svoje brucho, ktoré jej od včerajška o pár milimetrov vyrástlo.

„Samozrejme, že chcem. Bella, ty si nádherná tak či tak.“ Pozrela sa mi do očí. V tých jej som zbadal náznak radosti. Tie dve jazerá horkej čokolády...

„Tak prečo nie?“ dožadovala sa dôvodu. Pohladil som ju po líci.

„Esme ti už pripravuje raňajky, mala by si sa začať obliekať.“ Vyvalila oči. Došlo jej, že nie sme sami. Vie, že upíri majú dobrý sluch, takže nás musela počuť aj moja matka. Jemne sa zapýrila a zahanbene sklopila hlavu. Mne to prišlo roztomilé.

O niekoľko minút sa Bella uráčila obliecť sa. Prešla k skrini oproti postele a začala si vyberať dnešný odev. Upíriou rýchlosťou som si obliekol boxerky a rifle – ktoré boli stále pohodené na zemi – tak, že si to Bella ani nevšimla. V sekunde som stál za jej chrbtom.

„Ale večer budeme môcť byť sami,“ zachrapčal som jej pri uchu. Ľaknutím nadskočila, jej srdce bilo na plné obrátky. Vtisol som jej bozk na rameno. Potom som jej doprial súkromie.

Bella:

S Edwardom som sa cítila ako v siedmom nebi. Ráno – skôr neskoro ráno – som sa prebudila v Edwardovom náručí. Bola pravda, že trocha chladil, ale mne to absolútne nevadilo. Základ bol, že som bola s ním.

Najradšej by som s ním strávila celé dni len v posteli, dôsledok mojich tehotenských hormónov. Ale Esme mi vraj pripravila raňajky, takže bolo načase vyliezť z postele.

Kompletne upravená a oblečená som zbehla po schodoch do kuchyne, kde ma už čakalo jedlo ako pre armádu. Bolo toho naozaj veľa. Nedokázala som si predstaviť, že by som to všetko vopchala do seba. Ale človek nikdy nevie.

Dívala som sa na rôzne pochúťky. Lievance, wafle, praženica, toasty, volské oká s vyprážanou slaninou,... To bola len malá časť z toho všetkého. S údivom som sa zadívala na Esme.

„Nevedela som, na čo budeš mať chuť, tak som pripravila všetko možné,“ zasmiala sa a ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.

„Ďakujem,“ šepla som a sadla si k jedálenskému stolu, na ktorom bolo všetko pokladené. Esme ešte predo mňa postavila pohár naplnený ľudskou krvou. Vypila som ho na prvý šup. Až potom som sa pustila do lievancov s javorovým sirupom. Bola ich hodná kopa. Po sladkom som mala chuť na slané, tak som prešla na volské oká so slaninkou.

Tak to pokračovalo, až kým som nebola plná až na prasknutie. Cítila som sa ako obrovský balón, ktorý čo chvíľu praskne. Prejedená som sa vybrala do obývačky. Rozvalila som sa na gauči a zapla televíziu. Prepínala som kanály a hľadala nejaký, no žiaden ma neupútal. Ak budem iba jesť a sedieť pri televízii, tak čoskoro tu skysnem. A to som v pláne nemala.

Po niekoľkých minútach sa do obývačky dostavil Edward v celej svojej kráse. Kriste, on je ale nádherný. Sadol si vedľa mňa na gauč. Akoby on prinášal šťastie, našla som jeden kanál, na ktorom práve dávali Titanic. Ľahla som si a hlavu si uložila do Edwardovho lona. Začal ma hladiť po vlasoch, čo sa mi nesmierne páčilo. Snažila som sa svoju pozornosť venovať filmu, ale v jeho prítomnosti to bolo veľmi zložité. Napokon vyhral film...

Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. Budem rada, ak zanecháte komentár (stačí aj smajlík). :)

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella, kroť sa! - 14. kapitola: