Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Beauty and the beast - Prológ + 1. kapitola

=D


Beauty and the beast - Prológ + 1. kapitolaMestečko Forks bolo pred siedmimi rokmi sužované hrôzostrašnými vraždami. Bolo zabitých mnoho ľudí. Ich telá boli nájdené obesené na stromoch - bez akejkoľvek kvapky krvi. Nikdy sa však nenašiel vinník za tieto vraždy a prípad preto ostal nevyriešený. V tej dobe bola medzi obeťami aj matka malej desaťročnej Isabelly Swanovej. Jej otec, Charlie Swan, ju po tejto strašnej udalosti poslal k starým rodičom, pretože už nezvládal jej výchovu. Kvôli okolnostiam sa teraz už sedemnásťročná Isabella vracia do Forks k svojmu otcovi, ktorý sa ani po siedmich rokoch nevzdal nádeje na nájdenie vraha jeho ženy. Bella však nie je jediná, ktorá sa do Forks vracia. Stretáva sa tu s mladým Edwardom Cullenom, ktorý nie je taký ako vyzerá. Edwardovi Bella však silne niekoho pripomína a vraždy zo záhadných okolností začínajú znova. Bella začína mať pocit, že všetko je to kvôli nej a jej návratu do mesta, no nie všetko je tak, ako to vyzerá. Postupne sa začnú odhaľovať desivé tajomstvá, ktoré radšej mali ostať skryté. Dokáže láska prekonať aj tú najväčšiu zradu a bolesť, keď práve ona je všetkému na vine? KC.

Prológ 

Pred siedmimi rokmi

Zdola sa ozvalo hlasné búchanie na dvere, no ja som si ho nevšímala, pretože som si myslela, že mama pôjde otvoriť, no búchanie sa po chvíli ozvalo znova. A potom zas. Odsunula som sa od stola a zavrela zošit z matematiky, do ktorého som si písala úlohu. Zoskočila som zo stoličky a prešla k dverám. Čo najtichšie som ich otvorila a vystrčila hlavu z izby. Snažila som sa zdola zachytiť nejaké mamine kroky, či hlasy, no v dome bolo úplné ticho. V tomto tichu som počula, ako sa mi srdce hlasno rozbúchalo. Začínala som pociťovať strach, že sa niečo stalo. Vtom sa znova ozvalo búchanie a moje srdce zas začalo búchať o niečo rýchlejšie. Vyšla som z dverí svojej izby a keď som schádzala po schodoch, začula som policajné sirény. Museli to byť najmenej tri autá. Pocit, že sa niečo stalo, bol stále silnejší a silnejší. Prešla som až k vchodovým dverám, kde som sa musela natiahnuť na špičky, aby som dočiahla na kľučku. Otvorila som dvere, za ktorými stál ockov kolega a kamarát - Nick. Za ním som videla policajné autá, ktorých svetlá osvetľovali tmu v dome.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil ma a snažil sa usmiať, no nepodarilo sa mu to. Vyzeralo to len ako úškrn.

„Stalo sa niečo?“ spýtala som sa tichým hlasom.

„Tvoj ocko ma požiadal, aby som ťa odviezol na stanicu. Tak si bež niečo obliecť a pôjdeme.“

„Ale prečo?“ Vždy som bola zvedavé dieťa, no ani teraz tomu nebolo inak.

„Bella, nevypytuj sa a bež,“ povedal o niečo tvrdšie, a preto som ho poslúchla. Z vešiaka som si dočiahla bundu, ktorú som si obliekla a na nohy som si nazula špinavé tenisky. Potom som sa vrátila k Nickovi, ktorý ma hneď chytil za ruku a viedol k policajnému autu. Otvoril mi dvere a keď som si šla sadnúť, tak som si všimla niekoľko postáv stáť na záhrade. Boli to policajti a nestáli tam len tak pre nič, za nič. Muselo sa niečo stať, no Nick mi to nechcel povedať. Vytrhla som mu svoju ruku zo zovretia a rozbehla sa späť k domu.

„Bella!“ počula som jeho krik, no ja som utekala ďalej. Postavy policajtov mi boli čoraz bližšie a ja som pridala do behu.

„Bella, stoj!“ Dobehla som k policajtom a pretiahla sa pomedzi nich. Niektorý sa ma snažili chytiť, no nepodarilo sa im to. Dostala som sa až úplne dopredu a ako prvého som si všimla ocka, ktorý kľačal na kolenách. Videla som, ako mu po tvári tečú slzy, no ja som nevedela prečo a chcela som to čo najskôr zistiť. Zdvihla som pohľad a uvidela... Srdce mi silno udieralo do hrude. Bolo to také hlasné, že som ledva počula hlasy okolo mňa. Ja som sa sústredila len na jeden bod. Musela som dvakrát zažmurkať, aby som uverila vlastným očiam. Nie! Nemôže to byť pravda! Proste nemôže! No bola to skutočnosť. Potom som sa zmohla len na jeden jediný výkrik.

„Mami!“ A viac bola tma...


1.kapitola 

Súčasnosť

„Nie!“ vykríkla som a posadila sa na posteli. Bola som úplne spotená a ledva som chytila dych. Vlasy sa mi lepili do tvári od potu. Natiahla som sa po lampe a zasvietila svetlo. Zhlboka som dýchala a snažila sa upokojiť. Tento sen sa opakoval noc čo noc a ja som mu nedokázala zabrániť. Minulosť ma neustále prenasleduje, nech sa pohnem kamkoľvek. Je ako môj tieň a ja už konečne musím spraviť niečo preto to, aby som sa ho zbavila. Už viac nemôžem utekať pred minulosťou. Musím sa jej postaviť čelom a čeliť jej tak ako príde. A to je jeden z dôvodov, prečo dnes v tejto posteli ležím poslednýkrát. Zajtra, teda vlastne, už dnes sa vraciam na miesto, kde sa všetko začalo. Na miesto, kde som sa narodila. Na miesto, kde mi zabili matku. S povzdychom som sa obrátila na druhý bok a pozrela sa na svietiace digitálne hodinky. Boli len štyri hodiny ráno, no ja som aj tak už vstala. Bála som sa, že keď znova zavriem oči, tak uvidím tie obrazy. Postavila som sa z postele a išla do kúpeľne. Vyzliekla som si spotené pyžamo a hodila ho do práčky. Prešla som k sprchovaciemu kútu, ktorý som zapla a postavila sa pod prúd teplej vody.

Najprv som tam len tak stála a nechala po sebe stekať kvapky vody, no potom som sa začala umývať. Najprv telo a potom vlasy, ktoré som si umyla svojim obľúbeným šampónom. Zmyla som si vlasy a vypla vodu. Natiahla som sa po uterák a trocha sa poutierala. Obmotala som si ho kolo seba a zobrala som si menší uterák, ktorým som si vysušila vlasy. Vyšla som z kúpeľne a zamierila ku kufru, v ktorom som mala zbalené už všetky svoje veci. Vybrala som si odtiaľ čisté veci a položila ich na posteľ. Keď som bola oblečená, umytá a trošku aj nalíčená, aby som zakryla tmavé kruhy pod očami, bolo už pol siedmej. Vyšla som z izby a išla dole do kuchyne pripraviť si svoje posledné raňajky v tomto dome. Keď som však prišla dole, tak ma v kuchyni čakalo prekvapenie.

„Starká?“ spýtala som sa prekvapene.

„Dobré ráno, Bella,“ pozdravila ma s úsmevom, „Spravila som ti tvoje obľúbené raňajky.“ Pozrela som sa na stôl, kde ma čakal tanier teplých lievancov s jahodovým džemom.

„Ďakujem, ale nemusela si si robiť starosti,“ povedala som a posadila sa za stôl.

„Nie je to žiadna starosť, Bella,“ povedala a položila na stôl ešte pohár kakaa, z ktorého sa ešte parilo. Pustila som sa do raňajok a zapíjala ich kakaom. Keď som dojedla, tak riad som poumývala a poutierala do sucha. Potom som sa vrátila do izby, kde som si dobalila ešte posledné veci, ktoré tu ostali a kufor som zavrela. Starí rodičia mali malý domček v Seattli, čo sú len dve hodiny od miesta, kam mám zamierené. Mala som vlastné auto, takže preprava vôbec nebol problém. Okolo jedenástej som kufor zaniesla do auta a išla sa rozlúčiť so starkou, ktorá ma čakala na verande.

„Bella, dávaj si sa seba pozor,“ začala, „nejazdi ako tí blázni a ozvi sa, keď dorazíš k Charliemu.“

„Nemusíš sa o mňa báť, starká, už som skoro dospelá,“ pousmiala som sa a objala ju.

„Ja viem.“ Chvíľku ma držala v objatí, kým ma pustila.

„Ozvem sa hneď, ako dorazím. Maj sa tu dobre,“ šepla som, pobozkala ju na líce a nastúpila do auta. Vycúvala som z príjazdovej cesty a ešte zamávala starkej na rozlúčku. Zhlboka som sa nadýchla a vyrazila čelom oproti k minulosti.

***

Po dvojhodinovej ceste autom, ma privítala tabuľa s nápisom Vitajte vo Forks. Je to už sedem rokov, odkedy som ju videla naposledy. Mala som šťastie, že Forks poznám ako vlastnú dlaň, inak by som sa tu ešte stratila, a to je to posledné, čo mi teraz chýba. Prešla som cez mesto a aj cez tmavé sklá som videla pohľady zvedavých ľudí. Do Forks noví obyvatelia tak často nechodia a zo mňa teraz bude mestská senzácia. Zahla som na ulicu, kde stál dom, v ktorom som vyrastala. Čím bližšie som bola, tým viac mi minulosť dýchala na krk. Keď som zaparkovala vedľa otcovho policajného auta a vypla motor, tak som si musela hlavu oprieť o volant a zhlboka dýchať. Nádych, výdych Bella. To zvládneš. Vybrala som kľúče zo zapaľovania a vystúpila. Obzrela som si dom a zistila, že sa tu vôbec nič nezmenilo. Teda, až na jednu vec. Po strome, ktorý kedysi býval v našej záhrade už nebolo ani stopy. Aspoň niečo sa zmenilo. Moje myšlienkove pochody prerušil Charlie, keď otvoril dvere a vyšiel za mnou von. Ani som sa nenazdala a ocitla sa v jeho náručí.

„Vitaj doma, Bella...“


Viem, že to nie je dlhé, no je to len začiatok, takže nič veľkolepé. V ďalšej kapitole sa to už rozbehne. Budem rada za každý jeden komentár s vašim názorom, či vôbec pokračovať alebo s kritikou, čo by sa dalo vylepšiť. KC


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Beauty and the beast - Prológ + 1. kapitola:

 1
10. LuMo12
03.05.2012 [21:43]

No pána! Najvyššia gratulácia! Presne takéto niečo mi tu chýbalo. Emoticon Je to úplne perfektné v tvojom podaní. Páči sa mi tvoj štýl a teším sa, ako sa bude dej vyvíjať ďalej. Emoticon Skutočne skvelé! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.05.2012 [21:07]

Adus15Vypadá to STRAŠNĚ ZAJÍMAVĚ tak rychle další Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.05.2012 [19:48]

Emma02Krásna kapitolka! Emoticon Teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.05.2012 [19:03]

forewertwilightto by nebylo, abych ti nenapsala koment, že? Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon KiQ, kapitolka byla krásná, jak jsem ti už psala Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon dokonalost sama o sobě, takže honem piš dál Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6. martty555
01.05.2012 [18:38]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. Jana
01.05.2012 [15:35]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Satanella
01.05.2012 [14:39]

Júúúúú to vypadá dobře Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Zajímavý námět,,jsem zvědavá jak se to bude vyvíjet Emoticon Už ted se těším na další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.05.2012 [14:24]

Zatím to vypadá velice nadějně :)

2. renommee
01.05.2012 [14:21]

Uplne uzasna poviedka Emoticon Zaujal ma hned jej nazov a ten jej popis... Emoticon Nemam rada, ked sa do twilightu strka vsetko mozne co s nim nesuvisi, ale toto je vynimka Emoticon Pripomina mi to holmesa skrizeneho s nejakou romantickou knihou Emoticon Emoticon V kazdom pripade si pockam na dalsi diel, tak pis! Emoticon Emoticon Emoticon

1. leluš
01.05.2012 [14:07]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!