Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 6. kapitola

There are - ukázka


Aj kamenné srdce môže začať milovať - 6. kapitolaBella sa opäť bude utápať v žiali a bude sa snažiť rozhodnúť sa, či Edward alebo Damon. Dokáže sa už rozhodnúť? Budeme tu mať aj pohľad Damona na záver kapitoly. Ale sklamem vás, Damon teraz z hry vypadne, ale ešte sa vráti. Za to sa konečne dozviete, prečo Bellu chce Aro.

Bella:

Sadla som si na útes, kde ani živá noha určite dlho nevkročila. Toto človekom opustené miesto na mňa pôsobilo úplne chaoticky. Miešala sa tu bolesť prepletená s radosťou. Moja bolesť z nerozhodnosti a radosť z toho, že má o mňa niekto záujem. Prevládal tu chlad od vĺn, ktoré narážali do skál, ale moje telo nemohlo ten chlad cítiť. Mŕtvolné ticho, ktoré tu bolo, by neprekričali ani tie najhlučnejšie deti. Keď som sa započúvala do vĺn, ktoré narážali do útesu, mala som pocit, akoby som počula plač duší, uväznených v nehmotných hraniciach smrti. V diaľke zas bolo počuť šum lístia. Dokonalé prostredie na chvíle samoty. Spomenula som si na dnešný bozk od Edwarda a spýtala som sa sama seba: „Prečo toto robí?“

Začala som spomínať na svoj bezstarostný život, keď som bola ešte človekom. Keď som ešte vyrastala s mojimi milujúcimi rodičmi. Spomienka na rodičov ma veľmi zabolela. Spomenula som si na to, ako ma otec hojdal na nohe mysliac si, že vie spievať a tak ma učil svoje obľúbené piesne. Mami, oci, strašne mi chýbate. Privrela som viečka silno k sebe, tvár si dala do dlaní a priala som si, aby som mohla plakať. To však bolo nemožné. Začala som nariekať ako malé dievčatko, keď si rozbije koleno.

„Stalo sa ti niečo?“ Moje vzlyky ma tak pohltili, že som si ani nevšimla, že tu niekto je.

„N-n-nie,“ povedala som medzi vzlykmi.

„Pozri, viem, že sa nepoznáme, ale viem, ako ti je,“ povedala a pohladila ma po chrbte. Ako môže vedieť, ako sa cítim. Má predsa Emmetta, ktorý ju miluje a zbožňuje nadovšetko. K tomu všetkému veľkú a milujúcu rodinu.

„Rosie, prečo by si mi chcela pomáhať?“ spýtala som sa. Naozaj som tomu nerozumela, veď nie sme veľké kamarátky.

„Pretože viem, čo znamená nenávidieť upírstvo a  pretože viem, že ťa netrápi len to.“ Ona nie je rada, že je upír?

„Rose, nechápem.“ Naozaj som bola zmätená.

„Bells, ja som si život upírky nevybrala. Carlisle ma premenil bez toho, aby sa opýtal či o to stojím. Nehovorím, že mu nie som vďačná za život, ale ver, že radšej by som bola teraz stará, vráskavá, ale mala by som deti a videla by som ich vyrastať. Mám síce Emmetta a milujem ho, ale vždy budem túžiť po tom, čo mi on nemôže nikdy dať. A to je dieťa.“ Hovorila to s toľkou bolesťou. Musí veľmi trpieť, keď tak túži po bábätku. 

„Ani ja som si tento život nevybrala. Snažím sa s tým zmieriť, ale je to ťažké. A k tomu všetkému Damon a tvoj brat Edward...“ A som opäť pri tých dvoch.

„Nechápem, čo je s nimi?“ spýtala sa a ja som nevidela dôvod, prečo jej to nepovedať.

„Mám Damona, je skvelý. Je krásny, vtipný, je proste podmanivý. Nemám pravdu?“ spýtala som sa jej, akoby ona mohla na ňom vidieť to, čo ja.

„Nepoznám ho, neviem aký je, ale máš pravdu, je naozaj veľmi pekný... Ale čo má Damon spoločné s tým, že tu sedíš?“ Snažila sa ma pochopiť a za to som jej bola vďačná.

„Edward, tvoj brat, je sviniar, ktorý stále má inú, je prekrásny, aj keď na hlave má vytrhanú metlu, aj keď ma privádza do šialenstva, Bože...“ Ako jej povedať, že si neviem vybrať...

„Tak toto je gól! Že vytrhaná metla. Bells, keby ťa teraz počul. On si potrpí na svoje vlasy,“ smiala sa a nedokázala prestať.

„Bozkáva sa neskutočne, až tak skvele, že tu teraz fňukám,“ priznala som sa jej, musela som to niekomu povedať.

„Ty si sa bozkávala s Eďom? Kedy, preboha?“ Ja som vedela, že bude v šoku, ale aspoň ma neodsudzuje.

„Dnes, po hádke s Jessicou.“ Pri mene Jessica som musela zavrčať. Až Rose poskočila. „Najprv pobozkal on mňa a potom ja jeho. Prečo sa mi to tak páčilo?“ Mám problém a vážny problém, pomyslela som si.

„Ja ti nepoviem pre koho sa máš rozhodnúť, to by nebolo fér. Proste to je vec, na ktorú musíš prísť sama. Ale som tu pre teba vždy, keď budeš potrebovať sa vyrozprávať,“ povedala a objala ma. Objatie som jej s radosťou vrátila. Rose je proste super.

„Počuj, som pohádaná s Emmom, čo povieš na babskú jazdu dnes večer? Vezmeme aj Alice, hm?“ Nedokázala som opísať, ako ma teraz potešila. Len som sa rýchlo usmiala a začala prikyvovať. Ešte sme sa chvíľu zhovárali a potom sme sa rozlúčili a šli sa domov nachystať. Prišla som domov a Alice som oznámila, čo sa na dnes večer chystá, tak ma hneď zatiahla do izby a začala vyhadzovať veci zo skrine. Opäť! Vraj dnes obzvlášť musím byť pekná. Akoby som inokedy nebola. Musela som sa zasmiať. Presne o deviatej prišla po nás Rose na svojom červenom Ferrari.

„Páni. Rose, to je ale auto.“ Nehovorím, že Alicino Porsche je na zahodenie, ale Ferrari?

„Chceš ho šoférovať?“ spýtala sa a ja som len vyvalila oči. Ja a šoférovať Ferrari? Wow!

„Naozaj? Myslíš to smrteľne vážne?“ Neveriacky som na ňu hľadela. Ona sa len usmiala a hodila mi kľúče od toho najkrajšieho auta, ktoré som kedy videla. Pomaly som otvorila dvere a nasadla. Zavrela som oči a rukami som prešla po koženom volante a vychutnávala si ten najúžasnejší pocit v mojom živote.

„Bells, zem volá Bellu,“ kričali na mňa a šialene sa smiali.

„Môžeš otvoriť oči a naštartovať.“ Rose si ma doberala. Ona nechápe, že v takomto aute sedím prvý a možno poslednýkrát a chcem si ten pocit vychutnať. Tá jazda bola neuveriteľná, v meste sme boli ani nie za desať minút. To auto má v sebe toľko koní, že človek si ani neuvedomí, že ide viac ako tristo kilometrov za hodinu.

„Rose, toto ti nikdy nezabudnem. Urobím pre teba aj nemožné na vďak toho, akú radosť si mi urobila.“ Alice pozrela na Rose.

„Čo som ti vravela. Všetko podľa plánu,“ povedala a začala sa usmievať. Rose si jednou rukou podložila bradu a tvárila sa, že premýšľa. O čo im ide?!

„Už to mám. Vieš, my sme sa s Emmettom nejako doma udobrili. No a vieš...“ Už to vyklop. Pomyslela som si.

„A dnes príde aj Emmett, Jasper a aj Edward.“ Odmlčala sa a ja som myslela, že ju uškrtím.

„Bella, upokoj sa. Povedala si, že urobíš aj nemožné. A verím, že toto je len taká maličkosť, čo od teba chcem.“ Jasné, maličkosť. To sa jej povie.

„A odo mňa čakáš akože čo?“ spýtala som sa so zdvihnutým obočím.

„Nič ťažké. Naozaj. Len sa aspoň dnes večer nehádaj s Edwardom. Skús s ním hovoriť normálne. Daj mu šancu, aspoň na priateľstvo. Prosííím.“ Hodila po mne psie oči. Pozrela som na Alice, ten zradca to vedel a nič mi nepovedal.

„Dobre.“ Pozrela som poslednýkrát na to krásne auto. „Pre toto auto urobím všetko,“ povedala som a všetky tri sme sa začali šialene smiať. S Alice a Rose sme sa skvele bavili.  Tancovali sme, smiali sme sa a zabávali na ľuďoch. Keď nevedia piť, nech nepijú. Je smiešne sledovať tie zúfalé dievčatá, ako sa opijú a potom žiadajú svoju pozornosť u chlapov. Asi po dvoch hodinách od nášho príchodu vošli do baru tí traja. Jasper si hneď sadol k Alice. Emmett ma najprv búrlivo vyobjímal. A Edward? Ten pozeral na mňa ako na svätý obrázok. Asi nemohol uveriť tomu, že som tu, alebo nebodaj tomu, že som nepovedala nejakú uštipačnú poznámku. No čo? Ferrari je Ferrari. Jediné, čo ma nahnevalo bolo to, že jediné voľné miesto bolo vedľa mňa a to v dohode nebolo. Hore hlavu, dievča.

„Ahoj, Bells,“ pozdravil sa mi. A k tomu milo. No dobre, hodím na neho jeden hollywoodsky úsmev a možno mi dá pokoj.

„Ahoj,“ povedala som s úsmevom na tvári. Rose a Alice si odkašľali. Čo? Čo sa im akože nepáči?

„Ferrari,“ povedali zborovo a odkašľali si.

„Potvory,“ zamrmlala som si popod nos.

„Čo si vravela?“ spýtal sa Edward nechápavo.

„Si to prečítaj v hlave svojej sestry. Ó, pardón, vlastne v mojej,“ povedala som hnusnejšie, ako som chcela. No čo, aj keby mi ich čítal, tak mi to nepovie.

„Bells!“ okríkla ma Alice.

„Fajn!“ vrátila som jej rovnakým tónom.

„Prepáč, ale stále mám čo robiť v tvojej prítomnosti, keď mi vidíš do hlavy,“ povedala som už pokojnejšie.

„Ale ja ti teraz do hlavy skutočne nevidím,“ odvetil polo smutne a sklopil zrak. Nebodaj mu to je ľúto? Radšej nech mi do nej nepozerá, lebo by bol sklamaný. Začala hrať hudba a mne nohy začali samé pod stolom poskakovať. Mala som chuť tancovať, ale moja nová kamarátka a moja sestrička sa skvele bavili s polovičkami.

„Chceš si zatancovať?“ S tebou?

„Bells? Chceš si zatancovať?“ Bola som v šoku, až som zabudla odpovedať.

„Hm, čo? Môžeme to skúsiť, ak si teda trúfaš,“ povedala som a usmiala som sa na neho.

„Trúfam, len či mi ty budeš stačiť,“ poznamenal a teraz sa usmieval on.

„Chlapče, ešte si ma nevidel tancovať,“ povedala som odhodlane a už som ho ťahala za ruku na parket. Dokonca mi ani neprišlo vôbec divné, že mi nevadí sa ho dotknúť. Keď som sa na neho pozrela, bolo vidieť, že je z toho vykoľajený. Došli sme do stredu parketu a ja som hneď začala tancovať okolo neho. Najprv chvíľu pozeral, ako sa vlním v rytme hudby a potom si ma pritiahol bližšie k sebe.

„Na parkete sme pár, tak na mňa nezabúdaj,“ šepol mi do ucha a mňa jeho dych donútil privrieť oči a zhlboka sa nadýchnuť. Prebralo ma až to, keď si ma otočil o stoosemdesiat stupňov. Bol neuveriteľný tanečník, dovolím si povedať, že lepší ako Damon. Bože, ja som si až teraz uvedomila, že mám Damona, no nemám, vlastne mám. Ja už neviem. Som zmätená. Vytrhla som sa Edwardovi z rúk a utekala som smerom k východu a dúfala, že za mnou nepôjde. 

 Nemala som tušenie, kam mám ísť, tak som len zabočila do prvej uličky, ktorú som videla. Oprela som sa o múr a zviezla som sa k zemi. Hlavu som dala do dlaní a nemohla som uveriť, čo robím. Čo cítim Damonovi? Keď som s ním, akoby ma niečo ovládalo ho chcieť, ale keď som s Edwardom, mám pocit, že je to prirodzené.

„Prečo si utiekla? Urobil som niečo zlé?“ Nie, on neurobil nič. To ja.

„Bells, dobre. Nemusíš so mnou hovoriť. Ja si tu teraz sadnem a niečo ti poviem. Potom sa postavím a už ma nikdy neuvidíš, nikdy...“ Pri poslednom slove som mala pocit, že sa mu zlomil hlas. Mlčala som, pretože som chcela vedieť, čo mi chce povedať.

„Keď k nám Alice vtrhla, keď vyrazila naše dvere a začala po všetkých zúfalo kričať, kde je jej sestra, keď ma začala obviňovať, že som ti ublížil, že to ja som ti odtrhol ruky od tela a nechal ťa samú v lese, myslel som, že sa zbláznim. Mal som hnev na ňu, že si myslí, že som schopný ti fyzicky ublížiť. Mal som hnev na seba, lebo kvôli mne si ušla, len mojou vinou sa stalo to, čo sa stalo... Ani na sekundu som neváhal a spolu s mojimi bratmi a otcom som sa rozbehol ťa hľadať. Bratia sa rozbehli za tým upírom a ja som šiel k tvojmu nehybnému telu. Nevieš si ani predstaviť, ako som sa o teba bál, cítil som sa bezmocný, nevedel som ti pomôcť. Carlisle povedal, že zvieracia krv ti nepomôže, začal som protestovať. Vedel som, žeby si s tým nesúhlasila, ale musel som sa rozhodnúť správne. Ja... Ja som nemohol, nemohol som dopustiť, aby som ťa stratil, Bella. Ty si nevidela to, čo som videl ja. Predo mnou ležala najkrajšia a najúžasnejšia bytosť, ktorá kedy chodila po tomto svete. Ruky mala niekoľko metrov pohodené od tela, celú tvár mala popraskanú. Bella, ja som musel konať. Ja som ťa musel zachrániť... “ hovoril s toľkou bolesťou, ale hovoril to tak úprimne, ja som vedela, že hovorí úprimne, ale aj tak som zabila nevinného človeka. Ešte som nebola pripravená sa na neho pozrieť.

„Letel som cez les, letel som cez mesto a bolo mi úplne jedno či ma niekto uvidí, že sa pohybujem svojou prirodzenou rýchlosťou. Hľadal som v mysliach ľudí. Nechcel som, aby si mala krv z nevinného človeka, už keď máš piť ľudskú krv, tak nech je to aspoň zlý človek. Dlho som hľadal, až som našiel niekoľkonásobného vraha a násilníka. Jedným ťahom mojich rúk som mu zlomil väz, prehodil som si ho cez rameno a utekal som za tebou. Chcem tým povedať, že ty nie si vrah. Bella, vrah som tu ja. Ja som zabil toho človeka, ale neľutujem to. Ver, že by som to urobil znova, keby išlo o tvoj život. Nikdy nechcem zažiť ten pohľad, keď som ťa tam videl. Hlavne keď viem, že ten upír ušiel. Nedovolím, aby ti niekto ublížil.“ Ja som nezabila nevinného človeka, on mi zachránil život. Prečo mi to nikto nepovedal?!

„Už vieš konečne pravdu, celú pravdu. A teda ja pôjdem. Bells, už len jedna vec. Dávaj na seba pozor,“ povedal smutne a chcel odísť. Nie, to nedovolím.

„Edward!“ skríkla som a on zastal. V priebehu stotiny bol pri mne a pozeral sa mi priamo do očí. Skočila som mu okolo krku a on úplne stuhol. Musela som sa usmiať. Zbožňovala som, keď ho niečím prekvapím a on nevie, čo má robiť.

„Ďakujem, naozaj ti ďakujem za môj život,“ povedala som úprimne a zo srdca. Dlho sme sa objímali a ani jeden z nás nemal v pláne to ukončiť. Bolo mi nádherne. Cítila som sa v bezpečí tak, ako ešte nikdy. Pri ňom som mala pocit, že mi nikto nedokáže ublížiť. Že on nedovolí, aby mi niekto ublížil. Z ničoho nič sa odo mňa kúsok odtiahol a palcom nadvihol moju bradu, aby mi videl do očí.

„Bells, prečo nemôžeme byť spolu?“ riekol z ničoho nič a ja som cítila, ako má napnuté svaly a pevne ma drží. Nechcela som, aby tento okamih  tak skoro skončil a preto som mu neodpovedala hneď. Zmenila som tému na prvé, čo ma napadlo, ale asi to nebola najlepšia téma.

„Prečo nedokážem zabudnúť na náš prvý spoločný bozk?“ Pritiahol si ma ešte bližšie k sebe.

„Lebo sa ti páčil,“ povedal a lišiacky sa usmial. Zodvihla som kútiky pier do úsmevu a on ich spojil s tými svojimi.  Jemne som ich pootvorila a Edward sa ich zmocnil takou vášňou, až som sa v jeho náručí skoro roztopila. Obdarovával ma dlhým a vášnivým bozkom, po ktorom som ho chcela ešte viac. Zaklonila som hlavu a on perami prešiel po mojom krku, na ktorom mi zanechal horúce bozky. Zastonala som a chcela som toho oveľa viac, chcela som ho celého. Tu a teraz.

„Bells,“ zašepkal chrapľavo pomedzi bozky a prsty mi zaplietol do mojich mahagónových vlasov. Celé telo sa mi chvelo, nedokázala som ho ovládať, nemohla som a dokonca som ani nechcela. Prstami mi pomaly išiel pod tričko a ja som opäť od vzrušenia zastonala. Chcela som mu začať rozopínať košeľu, keď som začula vrčanie a Edward odo mňa odletel.

„Drž sa od nej ďalej!“ Damon, čo tu, dopekla, ten robí? Nemal byť náhodou preč? Prečo musí všetko skaziť?

„Bells, ideme!“ povedal a ja ako zhypnotizovaná som šla. Niečo ma však ťahalo za Edwardom, ale nedokázala som svoje nohy prinútiť zastať, otočiť sa.

„Bella, čo to malo akože znamenať? Myslel som, že sme sa dali dokopy, myslel som, že ma ľúbiš,“ vrieskal a vrčal po mne ako zmyslov zbavený a ja som sa ho začínala báť.

„Ja, ja... Damon, nekrič po mne a hlavne nevrč. Vieš, že to, že sme spolu, bola hra pred ním. Zabudol si?“ Mala som takú zlosť. Bože najradšej by som mu vrazila.

„Ale pobozkala si ma. Aj keď som odchádzal, si ma bozkávala. Dopekla, Bella, ty si fakt taká sprostá? Fakt si myslíš, že on o teba stojí? Myslíš, že Edward Cullen sa niekedy zmení a nebodaj ťa začne milovať? Si naozaj taká hlúpa a naivná?“ Čo si to ku mne dovoľuje?

„Tak po prvé. Nikto nepovedal, že ma miluje. Po druhé, áno, pobozkala som ťa, ale nie z lásky,“ povedala som a on sa napriahol a udrel ma. Udrel ma takou silou, že som odletela tak, ako pred chvíľou Edward. Bola som v takom šoku, že som sa nevedela postaviť na nohy. Niekto ku mne prišiel a začal ma dvíhať na nohy. Edward, Emmett a Jasper sa už pustili do Damona. Nechcela som, aby ho zabili. Nemilujem ho, bol nahnevaný, ale nechcem, aby zomrel.

„Dosť!“ skríkla som a všetci ako na povel zastavili.

„Damon, zmizni z Forks, nechcem ťa už nikdy v živote vidieť.“ Otvoril ústa, že chce niečo povedať, ale ja som nestála o bezduché slová.

„Nie, mlč. Naozaj. Nechcem, aby sa niekomu niečo stalo, preto ťa žiadam, odíď,“ hovorila som celá chvejúca.

„Fajn, ale ešte sme neskončili. Nevieš, kto po tebe všetko pátra, Isabella...“ Posledné slová a bol preč.


Damon:

Bella, Bože, tak krásne meno. Ani som neveril, že môže byť až taká krásna. Bola neskutočná. Vtipná, múdra, očarujúca. Každý chlap a každý upír by zabíjal, len aby mohol byť s ňou. Už pri prvom pohľade na ňu som vedel, že bude ťažké ju dostať do Volterry. Nie z dôvodu, že neviem splniť úlohu, ale z dôvodu, že možno ani nechcem. Predsa mám času koľko len chcem. Môžem Arovi narozprávať, že Bella nesťahuje štít, že sa mi nedarí ju ovládnuť.

Všetko išlo podľa plánu, no musel som odísť za Arom, podať mu správu. Predtým som Belle nakázal, aby sa vyhýbala Cullenovcom a ona bez problémov súhlasila. Vedel som, že teraz nemá štít natiahnutý a o to to bolo jednoduchšie. Aro, keď videl, čo som mu ukázal, bol natešený z môjho úspechu. Vo Volterre som pobudol len jeden deň, našťastie, ale aj to mi stačilo, aby som zistil, že Bellu chcú zabiť, keď sa odmietne pridať na ich stranu.

Zistil som, že je súčasťou proroctva, ktoré je staré vyše tisíc rokov. Jeden upír pred svojou smrťou predpovedal, že sa narodí dieťa, ktoré už ako človek bude mať neuveriteľnú moc, ale naučí sa ju ovládať až ako upír. Nikto nevedel, či to bude chlapec alebo dievča. Tento človek bude mať takú moc, že zosadí trojicu kráľovských upírov a toho sa Aro bojí. Preto celé storočia sa hľadal ten človek. Dokonca povolali aj upíra, ktorý dokáže rozoznať dar ešte skôr, ako sa stane niekto upírom. Prvýkrát Aro videl Isabellu ešte keď mala len štyri roky. Bola so svojimi rodičmi v Taliansku na prázdninách a išli si pozrieť Volterru. Jej rodičov zabili a ju si chcel Aro nechať ako svoju dcéru a premeniť, keď dovŕši osemnásty rok života. No nepočítal s tým, že malé štvorročné dieťa sa mu dokáže stratiť. Už ako malá mala štít, ktorý ju chránil pred fyzickými aj psychickými útokmi. Vďaka štítu ju nedokázal nikto nájsť. Podarilo sa to až Jamesovi a Victorii. Aro si uvedomil, že v garde sa mu zíde jej dar, a tak ju mali premeniť. No počas jej premeny došlo ku komplikácii a oni museli ujsť. O tri dni sa im podarilo vrátiť, ale telo Isabelly tam nebolo. Nikto ju nevedel nájsť. Aro usúdil, že počas jej premeny jej štít zosilnel.

Našiel ju však po rokoch ten neschopák Laurent, ktorý len náhodou bol na love. Ešte aj teraz to maximálne zbabral, pretože ho prekvapili Cullenovci. Na jednej strane som rád, pretože teraz sa vraciam za Bellou. Neviem ani opísať, ako sa na ňu teším. Všetko ide podľa plánu, pretože sme sa zblížili, dokonca aj môj dar na ňu začal pôsobiť, čo je následkom toho, že štít nevie ešte stále ovládať. Keď sa mi ju podarí ovládnuť, pôjde so mnou do Volterry a budeme spolu na celú večnosť.

To boli moje plány, ktoré sa rýchlo rozplynuli. Šiel som cez mesto a v jednej uličke blízko baru, kde som oficiálne spoznal Bellu, som ju uvidel v náručí toho bastarda. Ona ho bozkávala, objímala, vzdychala a stonala. Nevydržal som sa na to pozerať a vrazil som do toho sviniara. Odletel niekoľko metrov a kým sa stihol pozbierať, bral som Bellu preč. Pohádali sme sa a mne rupli nervy až tak, že som jej jednu vrazil. Vtedy prišiel Edward a jeho dokonalá rodinka. Odišiel som, ale ešte o mne budú počuť.


Ďakujem za všetky vaše komentáre, ktoré ma neskutočne tešia. Som rada, že aj keď iba začínam už mám pár stálych čitateľov. Viem, že som vás sklamala s Damonom, ale on určite ešte bude. :) Dúfam, že aj napriek tomu zanecháte nejaký komentík. Vaša 9moncici9 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 6. kapitola:

 1
5. martty555
25.07.2012 [17:29]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. DAlice
24.07.2012 [21:06]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. B&B
24.07.2012 [20:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. leluš
24.07.2012 [20:10]

wow Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Nessienka admin
24.07.2012 [18:46]

NessienkaAhoj.
Za radovou číslovkou sa píše malé písmenko. Nabudúce na to nezabudni, prosím.
Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!